Slovníček fráz

sk Rodina   »   hy ընտանիք

2 [dva]

Rodina

Rodina

2 [երկու]

2 [yerku]

ընտանիք

yntanik’

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
starý otec պ-պ պ__ պ-պ --- պապ 0
p-p p__ p-p --- pap
stará mama տատ տ__ տ-տ --- տատ 0
tat t__ t-t --- tat
on a ona ն- և-նա ն_ և ն_ ն- և ն- ------- նա և նա 0
na --v-na n_ y__ n_ n- y-v n- --------- na yev na
otec հ--ր հ___ հ-յ- ---- հայր 0
h-yr h___ h-y- ---- hayr
matka մ-յր մ___ մ-յ- ---- մայր 0
ma-r m___ m-y- ---- mayr
on a ona ն- --նա ն_ և ն_ ն- և ն- ------- նա և նա 0
na-yev -a n_ y__ n_ n- y-v n- --------- na yev na
syn որ-ի ո___ ո-դ- ---- որդի 0
v-r-i v____ v-r-i ----- vordi
dcéra դ-ւ-տր դ_____ դ-ւ-տ- ------ դուստր 0
d-str d____ d-s-r ----- dustr
on a ona ն- - նա ն_ և ն_ ն- և ն- ------- նա և նա 0
n- --- na n_ y__ n_ n- y-v n- --------- na yev na
brat եղբ-յր ե_____ ե-բ-յ- ------ եղբայր 0
y---b-yr y_______ y-g-b-y- -------- yeghbayr
sestra ք---ր ք____ ք-ւ-ր ----- քույր 0
k’--r k____ k-u-r ----- k’uyr
on a ona ն- և--ա ն_ և ն_ ն- և ն- ------- նա և նա 0
na -ev-na n_ y__ n_ n- y-v n- --------- na yev na
strýko hոր---այր/քեռի h_____________ h-ր-ղ-ա-ր-ք-ռ- -------------- hորեղբայր/քեռի 0
ho---hbay-/k’y-rri h_________________ h-r-g-b-y-/-’-e-r- ------------------ horeghbayr/k’yerri
teta մ-ր-ք---ր/-ո--քույր մ__________________ մ-ր-ք-ւ-ր-հ-ր-ք-ւ-ր ------------------- մորաքույր/հորաքույր 0
m---k’--r/-o-ak--yr m__________________ m-r-k-u-r-h-r-k-u-r ------------------- morak’uyr/horak’uyr
on a ona նա-և նա ն_ և ն_ ն- և ն- ------- նա և նա 0
na ye- na n_ y__ n_ n- y-v n- --------- na yev na
Sme rodina. Մ-ն--մ--ընտ-նի- ---: Մ___ մ_ ը______ ե___ Մ-ն- մ- ը-տ-ն-ք ե-ք- -------------------- Մենք մի ընտանիք ենք: 0
M---’ ----n--ni-’ -en-’ M____ m_ y_______ y____ M-n-’ m- y-t-n-k- y-n-’ ----------------------- Menk’ mi yntanik’ yenk’
Rodina nie je malá. Ընտ----- ------է: Ը_______ փ___ չ__ Ը-տ-ն-ք- փ-ք- չ-: ----------------- Ընտանիքը փոքր չէ: 0
Y-ta---’- p’-ok’--ch-e Y________ p______ c___ Y-t-n-k-y p-v-k-r c-’- ---------------------- Yntanik’y p’vok’r ch’e
Rodina je veľká. Ընտ--իքը ----է: Ը_______ մ__ է_ Ը-տ-ն-ք- մ-ծ է- --------------- Ընտանիքը մեծ է: 0
Y-------y--e-s-e Y________ m___ e Y-t-n-k-y m-t- e ---------------- Yntanik’y mets e

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + arménčina (1-100) MP3 arménčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Hovoríme všetci „africky“?

Nie všetci sme už boli v Afrike. Je však celkom možné, že ju už navštívil každý jazyk! To si aspoň myslia niektorí vedci. Podľa nich totiž všetky jazyky pochádzajú z Afriky. Odtiaľ sa potom rozšírili do celého sveta. Celkom na svete existuje viac ako 6 000 rôznych jazykov. Všetky ale údajne majú spoločné africké korene. Vedci medzi sebou porovnali fonémy jazykov. Fonémy sú najmenšími jednotkami jazyka s rozlišovacou funkciou. Ak sa zmení fonéma, zmení sa aj význam slova. Môžeme si to ukázať na príklade z angličtiny. V angličtine označuje slovo dip a tip rôzne veci. V angličtine teda /d/ a /t/ predstavujú dve rôzne fonémy. V afrických jazykoch je táto fonetická rozmanitosť zďaleka najväčšia. Čím ďalej však ideme od Afriky, fonetická rozmanitosť výrazne ubúda. A práve v tom vidia vedci dôkaz pre svoje tézy. Populácie, ktoré migrujú, sú podľa nich homogénnejšie. Na ich vonkajších hraniciach ubúda genetickej rozmanitosti. Je to spôsobené tým, že klesá počet „osídlencov“. Čím menej génov migruje, tým je populácia homogénnejšia. Znižuje sa možnosť kombinácie génov. Výsledkom je, že členovia migrujúcej populácie sú si podobní. Vedci tomu hovoria zakladateľský efekt. Keď ľudia Afriku opustili, vzali si svoj jazyk so sebou. Menej osídlencov ale znamenalo aj menej foném. Jednotlivé jazyky sa teda postupom času zjednotili. Fakt, že homo sapiens pochádza z Afriky, je snáď už preukázaný. Uvidíme, či to platí aj o jeho jazyku ...