Slovníček fráz

sk Rodina   »   sv Familj

2 [dva]

Rodina

Rodina

2 [två]

Familj

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina švédčina Prehrať Viac
starý otec mo--ade-n- --rf-de-n m_________ f________ m-r-a-e-n- f-r-a-e-n -------------------- morfadern, farfadern 0
stará mama mormodern- farm---rn m_________ f________ m-r-o-e-n- f-r-o-e-n -------------------- mormodern, farmodern 0
on a ona ha- -c- h-n h__ o__ h__ h-n o-h h-n ----------- han och hon 0
otec f-d-rn f_____ f-d-r- ------ fadern 0
matka m---rn m_____ m-d-r- ------ modern 0
on a ona han-oc--h-n h__ o__ h__ h-n o-h h-n ----------- han och hon 0
syn s-nen s____ s-n-n ----- sonen 0
dcéra dot---n d______ d-t-e-n ------- dottern 0
on a ona ha---ch h-n h__ o__ h__ h-n o-h h-n ----------- han och hon 0
brat brod-rn b______ b-o-e-n ------- brodern 0
sestra sy-t--n s______ s-s-e-n ------- systern 0
on a ona h---och h-n h__ o__ h__ h-n o-h h-n ----------- han och hon 0
strýko fa--r----n,---r--od-rn f__________ m_________ f-r-r-d-r-, m-r-r-d-r- ---------------------- farbrodern, morbrodern 0
teta fas-er-,--oste-n f_______ m______ f-s-e-n- m-s-e-n ---------------- fastern, mostern 0
on a ona han --- hon h__ o__ h__ h-n o-h h-n ----------- han och hon 0
Sme rodina. Vi ä---- ---i-j. V_ ä_ e_ f______ V- ä- e- f-m-l-. ---------------- Vi är en familj. 0
Rodina nie je malá. Fami-jen-------- -i-en. F_______ ä_ i___ l_____ F-m-l-e- ä- i-t- l-t-n- ----------------------- Familjen är inte liten. 0
Rodina je veľká. F-mi-je-----s--r. F_______ ä_ s____ F-m-l-e- ä- s-o-. ----------------- Familjen är stor. 0

Hovoríme všetci „africky“?

Nie všetci sme už boli v Afrike. Je však celkom možné, že ju už navštívil každý jazyk! To si aspoň myslia niektorí vedci. Podľa nich totiž všetky jazyky pochádzajú z Afriky. Odtiaľ sa potom rozšírili do celého sveta. Celkom na svete existuje viac ako 6 000 rôznych jazykov. Všetky ale údajne majú spoločné africké korene. Vedci medzi sebou porovnali fonémy jazykov. Fonémy sú najmenšími jednotkami jazyka s rozlišovacou funkciou. Ak sa zmení fonéma, zmení sa aj význam slova. Môžeme si to ukázať na príklade z angličtiny. V angličtine označuje slovo dip a tip rôzne veci. V angličtine teda /d/ a /t/ predstavujú dve rôzne fonémy. V afrických jazykoch je táto fonetická rozmanitosť zďaleka najväčšia. Čím ďalej však ideme od Afriky, fonetická rozmanitosť výrazne ubúda. A práve v tom vidia vedci dôkaz pre svoje tézy. Populácie, ktoré migrujú, sú podľa nich homogénnejšie. Na ich vonkajších hraniciach ubúda genetickej rozmanitosti. Je to spôsobené tým, že klesá počet „osídlencov“. Čím menej génov migruje, tým je populácia homogénnejšia. Znižuje sa možnosť kombinácie génov. Výsledkom je, že členovia migrujúcej populácie sú si podobní. Vedci tomu hovoria zakladateľský efekt. Keď ľudia Afriku opustili, vzali si svoj jazyk so sebou. Menej osídlencov ale znamenalo aj menej foném. Jednotlivé jazyky sa teda postupom času zjednotili. Fakt, že homo sapiens pochádza z Afriky, je snáď už preukázaný. Uvidíme, či to platí aj o jeho jazyku ...