Slovníček fráz

sk Rodina   »   th สมาชิกครอบครัว

2 [dva]

Rodina

Rodina

2 [สอง]

sǎwng

สมาชิกครอบครัว

sà-ma-chík-krâwp-krua

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina thajčina Prehrať Viac
starý otec ป---- -า ปู่ / ต_ ป-่ / ต- -------- ปู่ / ตา 0
s---m--ch----kra--p-k-ua s____________________ s-̀-m---h-́---r-̂-p-k-u- ------------------------ sà-ma-chík-krâwp-krua
stará mama ย่- / --ย ย่_ / ย__ ย-า / ย-ย --------- ย่า / ยาย 0
sà----------k--̂w-----a s____________________ s-̀-m---h-́---r-̂-p-k-u- ------------------------ sà-ma-chík-krâwp-krua
on a ona เ-า-ล--ธอ เ________ เ-า-ล-เ-อ --------- เขาและเธอ 0
b-----d-a b_______ b-o-o-d-a --------- bhòo-dha
otec พ-อ พ่_ พ-อ --- พ่อ 0
b---o-dha b_______ b-o-o-d-a --------- bhòo-dha
matka แ-่ แ_ แ-่ --- แม่ 0
b-o-o---a b_______ b-o-o-d-a --------- bhòo-dha
on a ona เข--ล--ธอ เ________ เ-า-ล-เ-อ --------- เขาและเธอ 0
ya---ai y_____ y-̂-y-i ------- yâ-yai
syn ลู--าย ลู____ ล-ก-า- ------ ลูกชาย 0
yâ-y-i y_____ y-̂-y-i ------- yâ-yai
dcéra ล--สาว ลู____ ล-ก-า- ------ ลูกสาว 0
y---y-i y_____ y-̂-y-i ------- yâ-yai
on a ona เ-าแ---ธอ เ________ เ-า-ล-เ-อ --------- เขาและเธอ 0
kǎo-læ-----̶ k_________ k-̌---æ---u-̶ ------------- kǎo-lǽ-tur̶
brat พ--------------ย พี่___ / น้_____ พ-่-า- / น-อ-ช-ย ---------------- พี่ชาย / น้องชาย 0
ka----æ--tur̶ k_________ k-̌---æ---u-̶ ------------- kǎo-lǽ-tur̶
sestra พ---าว - -้-งส-ว พี่___ / น้_____ พ-่-า- / น-อ-ส-ว ---------------- พี่สาว / น้องสาว 0
kǎo-lǽ-tur̶ k_________ k-̌---æ---u-̶ ------------- kǎo-lǽ-tur̶
on a ona เ-า--ะ-ธอ เ________ เ-า-ล-เ-อ --------- เขาและเธอ 0
pâw p__ p-̂- ---- pâw
strýko ลุ--- อ--/-น้า ลุ_ / อ_ / น้_ ล-ง / อ- / น-า -------------- ลุง / อา / น้า 0
pâw p__ p-̂- ---- pâw
teta ป้า-/--า-/ -้า ป้_ / อ_ / น้_ ป-า / อ- / น-า -------------- ป้า / อา / น้า 0
pa-w p__ p-̂- ---- pâw
on a ona เ-------อ เ________ เ-า-ล-เ-อ --------- เขาและเธอ 0
m-̂ m_ m-̂ --- mæ̂
Sme rodina. เ-าเป-นค--บ-ร---ด-ยว--น เ__________________ เ-า-ป-น-ร-บ-ร-ว-ด-ย-ก-น ----------------------- เราเป็นครอบครัวเดียวกัน 0
m-̂ m_ m-̂ --- mæ̂
Rodina nie je malá. ครอ--รัวท-่-ม่เ--ก ค____________ ค-อ-ค-ั-ท-่-ม-เ-็- ------------------ ครอบครัวที่ไม่เล็ก 0
m-̂ m_ m-̂ --- mæ̂
Rodina je veľká. ค--บค-ั---ญ่ ค_________ ค-อ-ค-ั-ใ-ญ- ------------ ครอบครัวใหญ่ 0
k-̌o---́----̶ k_________ k-̌---æ---u-̶ ------------- kǎo-lǽ-tur̶

Hovoríme všetci „africky“?

Nie všetci sme už boli v Afrike. Je však celkom možné, že ju už navštívil každý jazyk! To si aspoň myslia niektorí vedci. Podľa nich totiž všetky jazyky pochádzajú z Afriky. Odtiaľ sa potom rozšírili do celého sveta. Celkom na svete existuje viac ako 6 000 rôznych jazykov. Všetky ale údajne majú spoločné africké korene. Vedci medzi sebou porovnali fonémy jazykov. Fonémy sú najmenšími jednotkami jazyka s rozlišovacou funkciou. Ak sa zmení fonéma, zmení sa aj význam slova. Môžeme si to ukázať na príklade z angličtiny. V angličtine označuje slovo dip a tip rôzne veci. V angličtine teda /d/ a /t/ predstavujú dve rôzne fonémy. V afrických jazykoch je táto fonetická rozmanitosť zďaleka najväčšia. Čím ďalej však ideme od Afriky, fonetická rozmanitosť výrazne ubúda. A práve v tom vidia vedci dôkaz pre svoje tézy. Populácie, ktoré migrujú, sú podľa nich homogénnejšie. Na ich vonkajších hraniciach ubúda genetickej rozmanitosti. Je to spôsobené tým, že klesá počet „osídlencov“. Čím menej génov migruje, tým je populácia homogénnejšia. Znižuje sa možnosť kombinácie génov. Výsledkom je, že členovia migrujúcej populácie sú si podobní. Vedci tomu hovoria zakladateľský efekt. Keď ľudia Afriku opustili, vzali si svoj jazyk so sebou. Menej osídlencov ale znamenalo aj menej foném. Jednotlivé jazyky sa teda postupom času zjednotili. Fakt, že homo sapiens pochádza z Afriky, je snáď už preukázaný. Uvidíme, či to platí aj o jeho jazyku ...