Slovníček fráz

sk Rodina   »   uk Сім’я

2 [dva]

Rodina

Rodina

2 [два]

2 [dva]

Сім’я

Simʺya

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
starý otec Д-д-сь Д_____ Д-д-с- ------ Дідусь 0
S---ya S_____ S-m-y- ------ Simʺya
stará mama Б--у-я Б_____ Б-б-с- ------ Бабуся 0
S-m--a S_____ S-m-y- ------ Simʺya
on a ona ві- і--о-а в__ і в___ в-н і в-н- ---------- він і вона 0
Di-u-ʹ D_____ D-d-s- ------ Didusʹ
otec Батько Б_____ Б-т-к- ------ Батько 0
Did--ʹ D_____ D-d-s- ------ Didusʹ
matka М-ти М___ М-т- ---- Мати 0
Di--sʹ D_____ D-d-s- ------ Didusʹ
on a ona в-н---вона в__ і в___ в-н і в-н- ---------- він і вона 0
Bab---a B______ B-b-s-a ------- Babusya
syn С-н С__ С-н --- Син 0
Ba-u--a B______ B-b-s-a ------- Babusya
dcéra До--а Д____ Д-ч-а ----- Дочка 0
Babu--a B______ B-b-s-a ------- Babusya
on a ona він-----на в__ і в___ в-н і в-н- ---------- він і вона 0
v-------na v__ i v___ v-n i v-n- ---------- vin i vona
brat Б--т Б___ Б-а- ---- Брат 0
v-n-i ---a v__ i v___ v-n i v-n- ---------- vin i vona
sestra С--тра С_____ С-с-р- ------ Сестра 0
v---i vona v__ i v___ v-n i v-n- ---------- vin i vona
on a ona він-і-вона в__ і в___ в-н і в-н- ---------- він і вона 0
B-t--o B_____ B-t-k- ------ Batʹko
strýko Дя---о Д_____ Д-д-к- ------ Дядько 0
Ba-ʹko B_____ B-t-k- ------ Batʹko
teta Т--ка Т____ Т-т-а ----- Тітка 0
Bat--o B_____ B-t-k- ------ Batʹko
on a ona ві- і--она в__ і в___ в-н і в-н- ---------- він і вона 0
Maty M___ M-t- ---- Maty
Sme rodina. Ми-с-м--. М_ с_____ М- с-м-я- --------- Ми сім’я. 0
Maty M___ M-t- ---- Maty
Rodina nie je malá. С---- не --л-нь-а. С____ н_ м________ С-м-я н- м-л-н-к-. ------------------ Сім’я не маленька. 0
M--y M___ M-t- ---- Maty
Rodina je veľká. Сі-’я -ел-к-. С____ в______ С-м-я в-л-к-. ------------- Сім’я велика. 0
vi- i v-na v__ i v___ v-n i v-n- ---------- vin i vona

Hovoríme všetci „africky“?

Nie všetci sme už boli v Afrike. Je však celkom možné, že ju už navštívil každý jazyk! To si aspoň myslia niektorí vedci. Podľa nich totiž všetky jazyky pochádzajú z Afriky. Odtiaľ sa potom rozšírili do celého sveta. Celkom na svete existuje viac ako 6 000 rôznych jazykov. Všetky ale údajne majú spoločné africké korene. Vedci medzi sebou porovnali fonémy jazykov. Fonémy sú najmenšími jednotkami jazyka s rozlišovacou funkciou. Ak sa zmení fonéma, zmení sa aj význam slova. Môžeme si to ukázať na príklade z angličtiny. V angličtine označuje slovo dip a tip rôzne veci. V angličtine teda /d/ a /t/ predstavujú dve rôzne fonémy. V afrických jazykoch je táto fonetická rozmanitosť zďaleka najväčšia. Čím ďalej však ideme od Afriky, fonetická rozmanitosť výrazne ubúda. A práve v tom vidia vedci dôkaz pre svoje tézy. Populácie, ktoré migrujú, sú podľa nich homogénnejšie. Na ich vonkajších hraniciach ubúda genetickej rozmanitosti. Je to spôsobené tým, že klesá počet „osídlencov“. Čím menej génov migruje, tým je populácia homogénnejšia. Znižuje sa možnosť kombinácie génov. Výsledkom je, že členovia migrujúcej populácie sú si podobní. Vedci tomu hovoria zakladateľský efekt. Keď ľudia Afriku opustili, vzali si svoj jazyk so sebou. Menej osídlencov ale znamenalo aj menej foném. Jednotlivé jazyky sa teda postupom času zjednotili. Fakt, že homo sapiens pochádza z Afriky, je snáď už preukázaný. Uvidíme, či to platí aj o jeho jazyku ...