Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   bg Запознанство

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [три]

3 [tri]

Запознанство

Zapoznanstvo

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Ahoj! Зд----й- -------е--е! З_______ / З_________ З-р-в-й- / З-р-в-й-е- --------------------- Здравей! / Здравейте! 0
Z---ve---/ ---aveyte! Z_______ / Z_________ Z-r-v-y- / Z-r-v-y-e- --------------------- Zdravey! / Zdraveyte!
Dobrý deň! Д-бъ- -ен! Д____ д___ Д-б-р д-н- ---------- Добър ден! 0
D-byr----! D____ d___ D-b-r d-n- ---------- Dobyr den!
Ako sa darí? Как с-? К__ с__ К-к с-? ------- Как си? 0
K-k --? K__ s__ K-k s-? ------- Kak si?
Pochádzate z Európy? О- Ев--па -и -те? О_ Е_____ л_ с___ О- Е-р-п- л- с-е- ----------------- От Европа ли сте? 0
O---e--op--li-s-e? O_ Y______ l_ s___ O- Y-v-o-a l- s-e- ------------------ Ot Yevropa li ste?
Pochádzate z Ameriky? О- Аме-----л-----? О_ А______ л_ с___ О- А-е-и-а л- с-е- ------------------ От Америка ли сте? 0
Ot--mer------ ---? O_ A______ l_ s___ O- A-e-i-a l- s-e- ------------------ Ot Amerika li ste?
Pochádzate z Ázie? О- -зия ли ---? О_ А___ л_ с___ О- А-и- л- с-е- --------------- От Азия ли сте? 0
O- Aziya -i ---? O_ A____ l_ s___ O- A-i-a l- s-e- ---------------- Ot Aziya li ste?
V ktorom hoteli bývate? В-к-- хот-л-ст- от------и? В к__ х____ с__ о_________ В к-й х-т-л с-е о-с-д-а-и- -------------------------- В кой хотел сте отседнали? 0
V k---k-otel -t-----e----i? V k__ k_____ s__ o_________ V k-y k-o-e- s-e o-s-d-a-i- --------------------------- V koy khotel ste otsednali?
Ako dlho ste už tu? К---о-д--г- --е-ту-? К____ д____ с__ т___ К-л-о д-л-о с-е т-к- -------------------- Колко дълго сте тук? 0
Ko-k- -y-go-s-e t--? K____ d____ s__ t___ K-l-o d-l-o s-e t-k- -------------------- Kolko dylgo ste tuk?
Ako dlho zostanete? К------ре-- -е оста-ете? К____ в____ щ_ о________ К-л-о в-е-е щ- о-т-н-т-? ------------------------ Колко време ще останете? 0
K--k--v-em----che----a----? K____ v____ s____ o________ K-l-o v-e-e s-c-e o-t-n-t-? --------------------------- Kolko vreme shche ostanete?
Páči sa vám tu? Х-ре-ва ли -и--у-? Х______ л_ В_ т___ Х-р-с-а л- В- т-к- ------------------ Харесва ли Ви тук? 0
Khar-s----------u-? K_______ l_ V_ t___ K-a-e-v- l- V- t-k- ------------------- Kharesva li Vi tuk?
Ste tu na dovolenke? Вие-н- ----в-- ли --- ту-? В__ н_ п______ л_ с__ т___ В-е н- п-ч-в-а л- с-е т-к- -------------------------- Вие на почивка ли сте тук? 0
Vie-na-p--h---- ---s-e---k? V__ n_ p_______ l_ s__ t___ V-e n- p-c-i-k- l- s-e t-k- --------------------------- Vie na pochivka li ste tuk?
Navštívte ma niekedy! Елате-ми на г----! Е____ м_ н_ г_____ Е-а-е м- н- г-с-и- ------------------ Елате ми на гости! 0
E-a---mi--- gos--! E____ m_ n_ g_____ E-a-e m- n- g-s-i- ------------------ Elate mi na gosti!
Tu je moja adresa. Ет- --ре---ми. Е__ а_____ м__ Е-о а-р-с- м-. -------------- Ето адреса ми. 0
Eto -dr-s- m-. E__ a_____ m__ E-o a-r-s- m-. -------------- Eto adresa mi.
Uvidíme sa zajtra? Ще ----идим-ли -т-е? Щ_ с_ в____ л_ у____ Щ- с- в-д-м л- у-р-? -------------------- Ще се видим ли утре? 0
Shc-e-se---di- -i-u-r-? S____ s_ v____ l_ u____ S-c-e s- v-d-m l- u-r-? ----------------------- Shche se vidim li utre?
Je mi ľúto, už niečo mám. Съ---ява---ве-е -м------о--р-д---. С_________ в___ и___ н___ п_______ С-ж-л-в-м- в-ч- и-а- н-щ- п-е-в-д- ---------------------------------- Съжалявам, вече имам нещо предвид. 0
S--ha----am- ve--e---a--n-shc-o-pre--i-. S___________ v____ i___ n______ p_______ S-z-a-y-v-m- v-c-e i-a- n-s-c-o p-e-v-d- ---------------------------------------- Syzhalyavam, veche imam neshcho predvid.
Čau! Ч-о! Ч___ Ч-о- ---- Чао! 0
C-ao! C____ C-a-! ----- Chao!
Dovidenia! Д-в-----е! Д_________ Д-в-ж-а-е- ---------- Довиждане! 0
D-v-z-d-n-! D__________ D-v-z-d-n-! ----------- Dovizhdane!
Do skorého videnia! До ---р-! Д_ с_____ Д- с-о-о- --------- До скоро! 0
D--sk--o! D_ s_____ D- s-o-o- --------- Do skoro!

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bulharčina (1-100) MP3 bulharčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....