Slovníček fráz

sk Čísla   »   he ‫מספרים‬

7 [sedem]

Čísla

Čísla

‫7 [שבע]‬

7 [sheva]

‫מספרים‬

misparim

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
Počítam: ‫-ני-ס--ר /--׃‬ ‫___ ס___ / ת__ ‫-נ- ס-פ- / ת-‬ --------------- ‫אני סופר / ת׃‬ 0
ani-------s-----t: a__ s_____________ a-i s-f-r-s-f-r-t- ------------------ ani sofer/soferet:
jeden, dva, tri ‫אח-, ש--ם- ש-וש‬ ‫____ ש____ ש____ ‫-ח-, ש-י-, ש-ו-‬ ----------------- ‫אחת, שתים, שלוש‬ 0
ax--,---tai-- s--losh a____ s______ s______ a-a-, s-t-i-, s-a-o-h --------------------- axat, shtaim, shalosh
Počítam do troch. ‫א-י-ס-פ- /-ת--ד-ש-וש-‬ ‫___ ס___ / ת ע_ ש_____ ‫-נ- ס-פ- / ת ע- ש-ו-.- ----------------------- ‫אני סופר / ת עד שלוש.‬ 0
a-- ---e---ofe-e--a- s-a-o--. a__ s____________ a_ s_______ a-i s-f-r-s-f-r-t a- s-a-o-h- ----------------------------- ani sofer/soferet ad shalosh.
Počítam ďalej: ‫א-י ממשיך --- ל-----‬ ‫___ מ____ / ה ל______ ‫-נ- מ-ש-ך / ה ל-פ-ר-‬ ---------------------- ‫אני ממשיך / ה לספור׃‬ 0
a---m-m----h-mam--i-h-h ----o-: a__ m__________________ l______ a-i m-m-h-k-/-a-s-i-h-h l-s-o-: ------------------------------- ani mamshikh/mamshikhah lispor:
štyri, päť, šesť, ‫א-בע- --ש- שש, ‫_____ ח___ ש__ ‫-ר-ע- ח-ש- ש-, --------------- ‫ארבע, חמש, שש, 0
a---- x-mes-,-sh--h a____ x______ s____ a-b-, x-m-s-, s-e-h ------------------- arba, xamesh, shesh
sedem, osem, deväť ‫שבע,---ונה- --ע‬ ‫____ ש_____ ת___ ‫-ב-, ש-ו-ה- ת-ע- ----------------- ‫שבע, שמונה, תשע‬ 0
s--v-, -hm-neh, t-sha s_____ s_______ t____ s-e-a- s-m-n-h- t-s-a --------------------- sheva, shmoneh, tesha
Počítam. ‫--י -ו---/ -.‬ ‫___ ס___ / ת__ ‫-נ- ס-פ- / ת-‬ --------------- ‫אני סופר / ת.‬ 0
a---sofe-/-ofe---. a__ s_____________ a-i s-f-r-s-f-r-t- ------------------ ani sofer/soferet.
Počítaš. ‫-- - ה סו------.‬ ‫__ / ה ס___ / ת__ ‫-ת / ה ס-פ- / ת-‬ ------------------ ‫את / ה סופר / ת.‬ 0
atah--t so-e--sof--et. a______ s_____________ a-a-/-t s-f-r-s-f-r-t- ---------------------- atah/at sofer/soferet.
Počíta. ‫הו--סופ-.‬ ‫___ ס_____ ‫-ו- ס-פ-.- ----------- ‫הוא סופר.‬ 0
h- so-e-. h_ s_____ h- s-f-r- --------- hu sofer.
Jeden. Prvý. ‫-ח-.--ר-שון.‬ ‫____ ה_______ ‫-ח-. ה-א-ו-.- -------------- ‫אחת. הראשון.‬ 0
axa---ha---shon. a____ h_________ a-a-. h-r-'-h-n- ---------------- axat. hari'shon.
Dva. Druhý. ‫------ --ני.‬ ‫______ ה_____ ‫-ת-י-. ה-נ-.- -------------- ‫שתיים. השני.‬ 0
s-t-i-.-h----ni. s______ h_______ s-t-i-. h-s-e-i- ---------------- shtaim. hasheni.
Tri. Tretí. ‫ש--ש--ה----י.‬ ‫_____ ה_______ ‫-ל-ש- ה-ל-ש-.- --------------- ‫שלוש. השלישי.‬ 0
sh-l---- h--hl-shi. s_______ h_________ s-a-o-h- h-s-l-s-i- ------------------- shalosh. hashlishi.
Štyri. Štvrtý. ‫א--ע.-הר-יעי-‬ ‫_____ ה_______ ‫-ר-ע- ה-ב-ע-.- --------------- ‫ארבע. הרביעי.‬ 0
ar-a. -are--'i. a____ h________ a-b-. h-r-v-'-. --------------- arba. harevi'i.
Päť. Piaty. ‫---. הח---י-‬ ‫____ ה_______ ‫-מ-. ה-מ-ש-.- -------------- ‫חמש. החמישי.‬ 0
x-m-sh.--ax-mi-h-. x______ h_________ x-m-s-. h-x-m-s-i- ------------------ xamesh. haxamishi.
Šesť. Šiesty. ‫-ש---שי-י-‬ ‫___ ה______ ‫-ש- ה-י-י-‬ ------------ ‫שש. השישי.‬ 0
shesh- --s---h-. s_____ h________ s-e-h- h-s-i-h-. ---------------- shesh. hashishi.
Sedem. Siedmy. ‫שבע- --בי---‬ ‫____ ה_______ ‫-ב-. ה-ב-ע-.- -------------- ‫שבע. השביעי.‬ 0
sheva. -a--v-'i. s_____ h________ s-e-a- h-s-v-'-. ---------------- sheva. hashvi'i.
Osem. Ôsmy. ‫-מו--.--שמ--י-‬ ‫______ ה_______ ‫-מ-נ-. ה-מ-נ-.- ---------------- ‫שמונה. השמיני.‬ 0
sh--ne-----s---n-. s_______ h________ s-m-n-h- h-s-m-n-. ------------------ shmoneh. hashmini.
Deväť. Deviaty. ‫תש-- הת--ע--‬ ‫____ ה_______ ‫-ש-. ה-ש-ע-.- -------------- ‫תשע. התשיעי.‬ 0
te--a. ---s-i'i. t_____ h________ t-s-a- h-t-h-'-. ---------------- tesha. hatshi'i.

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!