Slovníček fráz

sk Čísla   »   lt Skaičiai

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [septyni]

Skaičiai

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Počítam: A- -k--č-----: A_ s__________ A- s-a-č-u-j-: -------------- Aš skaičiuoju: 0
jeden, dva, tri v-e-a----u- ---s v______ d__ t___ v-e-a-, d-, t-y- ---------------- vienas, du, trys 0
Počítam do troch. (Aš--sk-ič---ju--ki -----. (___ s_________ i__ t_____ (-š- s-a-č-u-j- i-i t-i-ų- -------------------------- (Aš) skaičiuoju iki trijų. 0
Počítam ďalej: (A-) -k---i-o----ol--u: (___ s_________ t______ (-š- s-a-č-u-j- t-l-a-: ----------------------- (Aš) skaičiuoju toliau: 0
štyri, päť, šesť, k-tu-i,-p-n--- š-ši k______ p_____ š___ k-t-r-, p-n-i- š-š- ------------------- keturi, penki, šeši 0
sedem, osem, deväť sep-y-i- ---uo--, de-yni s_______ a_______ d_____ s-p-y-i- a-t-o-i- d-v-n- ------------------------ septyni, aštuoni, devyni 0
Počítam. Aš s-a-č--o--. A_ s__________ A- s-a-č-u-j-. -------------- Aš skaičiuoju. 0
Počítaš. T--skaič-----. T_ s__________ T- s-a-č-u-j-. -------------- Tu skaičiuoji. 0
Počíta. Jis-skaičiu--a. J__ s__________ J-s s-a-č-u-j-. --------------- Jis skaičiuoja. 0
Jeden. Prvý. V---a-- P--m-s. V______ P______ V-e-a-. P-r-a-. --------------- Vienas. Pirmas. 0
Dva. Druhý. D-. Antr--. D__ A______ D-. A-t-a-. ----------- Du. Antras. 0
Tri. Tretí. T-ys- ---č-as. T____ T_______ T-y-. T-e-i-s- -------------- Trys. Trečias. 0
Štyri. Štvrtý. Ketu--. ------t-s. K______ K_________ K-t-r-. K-t-i-t-s- ------------------ Keturi. Ketvirtas. 0
Päť. Piaty. P--k---Penk-as. P_____ P_______ P-n-i- P-n-t-s- --------------- Penki. Penktas. 0
Šesť. Šiesty. Š--i----š--s. Š____ Š______ Š-š-. Š-š-a-. ------------- Šeši. Šeštas. 0
Sedem. Siedmy. S-p---i- S--ti-ta-. S_______ S_________ S-p-y-i- S-p-i-t-s- ------------------- Septyni. Septintas. 0
Osem. Ôsmy. A-tu---. ----nt-s. A_______ A________ A-t-o-i- A-t-n-a-. ------------------ Aštuoni. Aštuntas. 0
Deväť. Deviaty. De---i.--e-i---s. D______ D________ D-v-n-. D-v-n-a-. ----------------- Devyni. Devintas. 0

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!