Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   hu Évszakok és időjárás

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [tizenhat]

Évszakok és időjárás

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maďarčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: E--k ----v--a-o-: E___ a_ é________ E-e- a- é-s-a-o-: ----------------- Ezek az évszakok: 0
Jar, leto, ta---z,--y--, t______ n____ t-v-s-, n-á-, ------------- tavasz, nyár, 0
jeseň a zima. ősz--s -él. ő__ é_ t___ ő-z é- t-l- ----------- ősz és tél. 0
Leto je horúce. A---ár for-ó. A n___ f_____ A n-á- f-r-ó- ------------- A nyár forró. 0
V lete svieti slnko. Ny------üt-a--ap. N_____ s__ a n___ N-á-o- s-t a n-p- ----------------- Nyáron süt a nap. 0
V lete sa radi chodíme prechádzať. N-ár---s---etünk--ét----. N_____ s________ s_______ N-á-o- s-e-e-ü-k s-t-l-i- ------------------------- Nyáron szeretünk sétálni. 0
Zima je chladná. A--------eg. A t__ h_____ A t-l h-d-g- ------------ A tél hideg. 0
V zime sneží alebo prší. Té-en --v--ik,-vagy-az-eső--sik. T____ h_______ v___ a_ e__ e____ T-l-n h-v-z-k- v-g- a- e-ő e-i-. -------------------------------- Télen havazik, vagy az eső esik. 0
V zime radi zostávame doma. T--en-sz-------m---du-k-ott--n. T____ s_______ m_______ o______ T-l-n s-í-e-e- m-r-d-n- o-t-o-. ------------------------------- Télen szívesen maradunk otthon. 0
Je chladno. Hi-eg--an. H____ v___ H-d-g v-n- ---------- Hideg van. 0
Prší. Esi--az--ső. E___ a_ e___ E-i- a- e-ő- ------------ Esik az eső. 0
Fúka vietor. S-e--s-i-ő--a-. S_____ i__ v___ S-e-e- i-ő v-n- --------------- Szeles idő van. 0
Je teplo. Me--- v--. M____ v___ M-l-g v-n- ---------- Meleg van. 0
Je slnečno. N-po--i-ő-van. N____ i__ v___ N-p-s i-ő v-n- -------------- Napos idő van. 0
Je jasno. Der--t--d-----. D_____ i__ v___ D-r-l- i-ő v-n- --------------- Derült idő van. 0
Aké je dnes počasie? M-lyen m--az--dő? M_____ m_ a_ i___ M-l-e- m- a- i-ő- ----------------- Milyen ma az idő? 0
Dnes je chladno. Ma hide- ---. M_ h____ v___ M- h-d-g v-n- ------------- Ma hideg van. 0
Dnes je teplo. M----l-g-va-. M_ m____ v___ M- m-l-g v-n- ------------- Ma meleg van. 0

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!