Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   lt Metų laikai ir oras

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [šešiolika]

Metų laikai ir oras

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: Tai -etų ----ai: T__ m___ l______ T-i m-t- l-i-a-: ---------------- Tai metų laikai: 0
Jar, leto, pav-s---s, vasa--, p_________ v______ p-v-s-r-s- v-s-r-, ------------------ pavasaris, vasara, 0
jeseň a zima. r-duo--- žiem-. r____ i_ ž_____ r-d-o i- ž-e-a- --------------- ruduo ir žiema. 0
Leto je horúce. Va--ra (y-a--ka-š-a. V_____ (____ k______ V-s-r- (-r-) k-r-t-. -------------------- Vasara (yra) karšta. 0
V lete svieti slnko. V-sa-- š-i--i--saul-. V_____ š______ s_____ V-s-r- š-i-č-a s-u-ė- --------------------- Vasarą šviečia saulė. 0
V lete sa radi chodíme prechádzať. Vas--- ---s) m-g-t-me -e-ti- ----v-i-š-iot-. V_____ (____ m_______ (_____ p______________ V-s-r- (-e-) m-g-t-m- (-i-i- p-s-v-i-š-i-t-. -------------------------------------------- Vasarą (mes) mėgstame (eiti) pasivaikščioti. 0
Zima je chladná. Ž--m--(---) --l-a. Ž____ (____ š_____ Ž-e-a (-r-) š-l-a- ------------------ Žiema (yra) šalta. 0
V zime sneží alebo prší. Žiemą sn-n-a a--a-ly--. Ž____ s_____ a___ l____ Ž-e-ą s-i-g- a-b- l-j-. ----------------------- Žiemą sninga arba lyja. 0
V zime radi zostávame doma. Ž-e-ą (--s)-m-g-t-me--ūti--a--e. Ž____ (____ m_______ b___ n_____ Ž-e-ą (-e-) m-g-t-m- b-t- n-m-e- -------------------------------- Žiemą (mes) mėgstame būti namie. 0
Je chladno. Ša-t-. Š_____ Š-l-a- ------ Šalta. 0
Prší. L-j-. L____ L-j-. ----- Lyja. 0
Fúka vietor. Vėj-ota. V_______ V-j-o-a- -------- Vėjuota. 0
Je teplo. Š---a. Š_____ Š-l-a- ------ Šilta. 0
Je slnečno. S-ul-ta. S_______ S-u-ė-a- -------- Saulėta. 0
Je jasno. G-e-r-. G______ G-e-r-. ------- Giedra. 0
Aké je dnes počasie? K-ks-šia--ien-o--s? K___ š_______ o____ K-k- š-a-d-e- o-a-? ------------------- Koks šiandien oras? 0
Dnes je chladno. Š--ndi-n-š-l-a. Š_______ š_____ Š-a-d-e- š-l-a- --------------- Šiandien šalta. 0
Dnes je teplo. Šia-------i---. Š_______ š_____ Š-a-d-e- š-l-a- --------------- Šiandien šilta. 0

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!