Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   lv Gadalaiki un laiks

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [sešpadsmit]

Gadalaiki un laiks

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: T-e--r -ad--aik-: T__ i_ g_________ T-e i- g-d-l-i-i- ----------------- Tie ir gadalaiki: 0
Jar, leto, p--a-a-is,--asara, p_________ v______ p-v-s-r-s- v-s-r-, ------------------ pavasaris, vasara, 0
jeseň a zima. ru---s -n zi-m-. r_____ u_ z_____ r-d-n- u- z-e-a- ---------------- rudens un ziema. 0
Leto je horúce. Vas-ra-ir k-rs-a. V_____ i_ k______ V-s-r- i- k-r-t-. ----------------- Vasara ir karsta. 0
V lete svieti slnko. Va--------d-saul-. V_____ s___ s_____ V-s-r- s-ī- s-u-e- ------------------ Vasarā spīd saule. 0
V lete sa radi chodíme prechádzať. Vas--ā -ē--e-am p-st-i----e-. V_____ m__ e___ p____________ V-s-r- m-s e-a- p-s-a-g-t-e-. ----------------------------- Vasarā mēs ejam pastaigāties. 0
Zima je chladná. Z-e-a -- -uksta. Z____ i_ a______ Z-e-a i- a-k-t-. ---------------- Ziema ir auksta. 0
V zime sneží alebo prší. Z---ā s-i-g---i-l-st. Z____ s____ v__ l____ Z-e-ā s-i-g v-i l-s-. --------------------- Ziemā snieg vai līst. 0
V zime radi zostávame doma. Z-e---m-s l-----t--a-i-k-m-mā--s. Z____ m__ l______ p_______ m_____ Z-e-ā m-s l-b-r-t p-l-e-a- m-j-s- --------------------------------- Ziemā mēs labprāt paliekam mājās. 0
Je chladno. I- a-----. I_ a______ I- a-k-t-. ---------- Ir auksts. 0
Prší. Lī-t. L____ L-s-. ----- Līst. 0
Fúka vietor. Ir vē-ai-s. I_ v_______ I- v-j-i-s- ----------- Ir vējains. 0
Je teplo. Ir-silt-. I_ s_____ I- s-l-s- --------- Ir silts. 0
Je slnečno. Ir------in-. I_ s________ I- s-u-a-n-. ------------ Ir saulains. 0
Je jasno. I- s-aidrs--a---. I_ s______ l_____ I- s-a-d-s l-i-s- ----------------- Ir skaidrs laiks. 0
Aké je dnes počasie? K----šo-ie- -r------? K___ š_____ i_ l_____ K-d- š-d-e- i- l-i-s- --------------------- Kāds šodien ir laiks? 0
Dnes je chladno. Š--ie--ir-a--s--. Š_____ i_ a______ Š-d-e- i- a-k-t-. ----------------- Šodien ir auksts. 0
Dnes je teplo. Šodi-- -r-si---. Š_____ i_ s_____ Š-d-e- i- s-l-s- ---------------- Šodien ir silts. 0

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!