Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   sl Letni časi in vreme

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [šestnajst]

Letni časi in vreme

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: T- ---le--- č-s-: T_ s_ l____ č____ T- s- l-t-i č-s-: ----------------- To so letni časi: 0
Jar, leto, p-m---, p---tje, p______ p_______ p-m-a-, p-l-t-e- ---------------- pomlad, poletje, 0
jeseň a zima. jes-n in --ma. j____ i_ z____ j-s-n i- z-m-. -------------- jesen in zima. 0
Leto je horúce. Po-etje j- ----e. P______ j_ v_____ P-l-t-e j- v-o-e- ----------------- Poletje je vroče. 0
V lete svieti slnko. Pole-- --je---nce. P_____ s___ s_____ P-l-t- s-j- s-n-e- ------------------ Poleti sije sonce. 0
V lete sa radi chodíme prechádzať. P-l-----e---d---pr-h-j---. P_____ s_ r___ s__________ P-l-t- s- r-d- s-r-h-j-m-. -------------------------- Poleti se radi sprehajamo. 0
Zima je chladná. Z-ma--e ---la. Z___ j_ m_____ Z-m- j- m-z-a- -------------- Zima je mrzla. 0
V zime sneží alebo prší. Poz--i ----- a-i-d-žuje. P_____ s____ a__ d______ P-z-m- s-e-i a-i d-ž-j-. ------------------------ Pozimi sneži ali dežuje. 0
V zime radi zostávame doma. Po-i-i-r-----s-ajam--dom-. P_____ r___ o_______ d____ P-z-m- r-d- o-t-j-m- d-m-. -------------------------- Pozimi radi ostajamo doma. 0
Je chladno. Mrz-- --. M____ j__ M-z-o j-. --------- Mrzlo je. 0
Prší. Dežuje. D______ D-ž-j-. ------- Dežuje. 0
Fúka vietor. Ve-r-vn- -e. V_______ j__ V-t-o-n- j-. ------------ Vetrovno je. 0
Je teplo. Topl- j-. T____ j__ T-p-o j-. --------- Toplo je. 0
Je slnečno. S-nč-o -e. S_____ j__ S-n-n- j-. ---------- Sončno je. 0
Je jasno. J---- -e. J____ j__ J-s-o j-. --------- Jasno je. 0
Aké je dnes počasie? K-kš------da-e--v----? K_____ j_ d____ v_____ K-k-n- j- d-n-s v-e-e- ---------------------- Kakšno je danes vreme? 0
Dnes je chladno. Dan----e---z-o. D____ j_ m_____ D-n-s j- m-z-o- --------------- Danes je mrzlo. 0
Dnes je teplo. Dan-s je--oplo. D____ j_ t_____ D-n-s j- t-p-o- --------------- Danes je toplo. 0

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!