Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   ti እዋናት-ዓመትን ኩነታት ኣየርን

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [ዓሰርተሽዱሽተ]

16 [‘aseriteshidushite]

እዋናት-ዓመትን ኩነታት ኣየርን

iwanati-‘ametini kunetati ayerini

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: እ-ኦም’ቶም --ናት--መ- እ-ም፥ እ______ እ_______ እ___ እ-ኦ-’-ም እ-ና---መ- እ-ም- --------------------- እዚኦም’ቶም እዋናት-ዓመት እዮም፥ 0
iwana---‘-m---n---u-e--t- aye---i i_______________ k_______ a______ i-a-a-i-‘-m-t-n- k-n-t-t- a-e-i-i --------------------------------- iwanati-‘ametini kunetati ayerini
Jar, leto, ጽ-ያ፣ -ጋይ ጽ___ ሃ__ ጽ-ያ- ሃ-ይ -------- ጽድያ፣ ሃጋይ 0
iw------‘-m-ti-i -u--t--- -y----i i_______________ k_______ a______ i-a-a-i-‘-m-t-n- k-n-t-t- a-e-i-i --------------------------------- iwanati-‘ametini kunetati ayerini
jeseň a zima. ከውዒ- ---ት-። ከ___ ክ_____ ከ-ዒ- ክ-ም-ን- ----------- ከውዒን ክረምትን። 0
iz-’om-’tom----ana---‘a--t- --om-፥ i___________ i_____________ i_____ i-ī-o-i-t-m- i-a-a-i-‘-m-t- i-o-i- ---------------------------------- izī’omi’tomi iwanati-‘ameti iyomi፥
Leto je horúce. ሓጋ- ሃሩ--እዩ። ሓ__ ሃ__ እ__ ሓ-ይ ሃ-ር እ-። ----------- ሓጋይ ሃሩር እዩ። 0
i-ī’----tomi-i-anati--am--i--y-m-፥ i___________ i_____________ i_____ i-ī-o-i-t-m- i-a-a-i-‘-m-t- i-o-i- ---------------------------------- izī’omi’tomi iwanati-‘ameti iyomi፥
V lete svieti slnko. ኣብ-ሓጋ- ጸሓይ-ትበ---እያ። ኣ_ ሓ__ ጸ__ ት___ እ__ ኣ- ሓ-ይ ጸ-ይ ት-ር- እ-። ------------------- ኣብ ሓጋይ ጸሓይ ትበርቕ እያ። 0
i--’omi’to-i iwa-ati-‘am--i iy-mi፥ i___________ i_____________ i_____ i-ī-o-i-t-m- i-a-a-i-‘-m-t- i-o-i- ---------------------------------- izī’omi’tomi iwanati-‘ameti iyomi፥
V lete sa radi chodíme prechádzať. ኣብ-ሓ-- -ነዛው- ደ---ብ--። ኣ_ ሓ__ ከ____ ደ_ ይ____ ኣ- ሓ-ይ ከ-ዛ-ር ደ- ይ-ለ-። --------------------- ኣብ ሓጋይ ከነዛውር ደስ ይብለና። 0
ts’idiy---ha-ayi t________ h_____ t-’-d-y-፣ h-g-y- ---------------- ts’idiya፣ hagayi
Zima je chladná. ክረም--ቁ- -ዩ። ክ___ ቁ_ እ__ ክ-ም- ቁ- እ-። ----------- ክረምቲ ቁሪ እዩ። 0
ts----ya--ha--yi t________ h_____ t-’-d-y-፣ h-g-y- ---------------- ts’idiya፣ hagayi
V zime sneží alebo prší. ኣ- -ረም---ርጪ--ይ -- ይሃርም-እ-። ኣ_ ክ___ ው__ ወ_ ማ_ ይ___ እ__ ኣ- ክ-ም- ው-ጪ ወ- ማ- ይ-ር- እ-። -------------------------- ኣብ ክረምቲ ውርጪ ወይ ማይ ይሃርም እዩ። 0
t-’--i-a፣ -aga-i t________ h_____ t-’-d-y-፣ h-g-y- ---------------- ts’idiya፣ hagayi
V zime radi zostávame doma. ኣብ------ኣብ -ዛ ምት-ፍ ------ና። ኣ_ ክ___ ኣ_ ገ_ ም___ ደ_ ይ____ ኣ- ክ-ም- ኣ- ገ- ም-ራ- ደ- ይ-ለ-። --------------------------- ኣብ ክረምቲ ኣብ ገዛ ምትራፍ ደስ ይብለና። 0
k--i--ni ki-e---i--። k_______ k__________ k-w-‘-n- k-r-m-t-n-። -------------------- kewi‘īni kiremitini።
Je chladno. ቁ---ሎ። ቁ_ ኣ__ ቁ- ኣ-። ------ ቁሪ ኣሎ። 0
kew---n- kire--t-n-። k_______ k__________ k-w-‘-n- k-r-m-t-n-። -------------------- kewi‘īni kiremitini።
Prší. ማ---ሃ-ም---። ማ_ ይ___ ኣ__ ማ- ይ-ር- ኣ-። ----------- ማይ ይሃርም ኣሎ። 0
k--i-īni---r-m---ni። k_______ k__________ k-w-‘-n- k-r-m-t-n-። -------------------- kewi‘īni kiremitini።
Fúka vietor. ንፋስ ኣሎ። ን__ ኣ__ ን-ስ ኣ-። ------- ንፋስ ኣሎ። 0
ḥ----- ---uri-i--። ḥ_____ h_____ i___ h-a-a-i h-r-r- i-u- ------------------- ḥagayi haruri iyu።
Je teplo. ሃሩር---። ሃ__ ኣ__ ሃ-ር ኣ-። ------- ሃሩር ኣሎ። 0
h---ay- h--u-i----። ḥ_____ h_____ i___ h-a-a-i h-r-r- i-u- ------------------- ḥagayi haruri iyu።
Je slnečno. ጸሓ- ኣላ። ጸ__ ኣ__ ጸ-ይ ኣ-። ------- ጸሓይ ኣላ። 0
ḥagay----ruri -yu። ḥ_____ h_____ i___ h-a-a-i h-r-r- i-u- ------------------- ḥagayi haruri iyu።
Je jasno. ደበ-ታ- ኣለ-። ደ____ ኣ___ ደ-ና-ት ኣ-ው- ---------- ደበናታት ኣለው። 0
a-i--̣-g--- ts-eḥayi -i-eri-̱’- --a። a__ ḥ_____ t_______ t________ i___ a-i h-a-a-i t-’-h-a-i t-b-r-k-’- i-a- ------------------------------------- abi ḥagayi ts’eḥayi tiberiḵ’i iya።
Aké je dnes počasie? ሎሚ ኩ--ት---- --- ድዩ? ሎ_ ኩ___ ኣ__ ከ__ ድ__ ሎ- ኩ-ታ- ኣ-ር ከ-ይ ድ-? ------------------- ሎሚ ኩነታት ኣየር ከመይ ድዩ? 0
a-- --ag--i-ts-e-̣----ti---ik-----y-። a__ ḥ_____ t_______ t________ i___ a-i h-a-a-i t-’-h-a-i t-b-r-k-’- i-a- ------------------------------------- abi ḥagayi ts’eḥayi tiberiḵ’i iya።
Dnes je chladno. ሎሚ ቁሪ ኣሎ። ሎ_ ቁ_ ኣ__ ሎ- ቁ- ኣ-። --------- ሎሚ ቁሪ ኣሎ። 0
ab- ḥ-gayi---’e-̣a-i t--er-ḵ-- i--። a__ ḥ_____ t_______ t________ i___ a-i h-a-a-i t-’-h-a-i t-b-r-k-’- i-a- ------------------------------------- abi ḥagayi ts’eḥayi tiberiḵ’i iya።
Dnes je teplo. ሎ- ሃሩ- --። ሎ_ ሃ__ ኣ__ ሎ- ሃ-ር ኣ-። ---------- ሎሚ ሃሩር ኣሎ። 0
abi-h-ag-y----n-z---r- -----y---le--። a__ ḥ_____ k_________ d___ y________ a-i h-a-a-i k-n-z-w-r- d-s- y-b-l-n-። ------------------------------------- abi ḥagayi kenezawiri desi yibilena።

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + tigriňa (1-100) MP3 tigriňa (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!