Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   uk Пори року і погода

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [шістнадцять]

16 [shistnadtsyatʹ]

Пори року і погода

Pory roku i pohoda

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: Це п--- -о-у: Ц_ п___ р____ Ц- п-р- р-к-: ------------- Це пори року: 0
P--y -o-u-- -o--da P___ r___ i p_____ P-r- r-k- i p-h-d- ------------------ Pory roku i pohoda
Jar, leto, В-с--,-лі--. В_____ л____ В-с-а- л-т-. ------------ Весна, літо. 0
Por- r--- i -oho-a P___ r___ i p_____ P-r- r-k- i p-h-d- ------------------ Pory roku i pohoda
jeseň a zima. Осі-ь - -им-. О____ і з____ О-і-ь і з-м-. ------------- Осінь і зима. 0
Ts- por- r-k-: T__ p___ r____ T-e p-r- r-k-: -------------- Tse pory roku:
Leto je horúce. Л-то гар--е. Л___ г______ Л-т- г-р-ч-. ------------ Літо гаряче. 0
T-e --ry -o--: T__ p___ r____ T-e p-r- r-k-: -------------- Tse pory roku:
V lete svieti slnko. Вл-т---------ь -о-це. В_____ с______ с_____ В-і-к- с-і-и-ь с-н-е- --------------------- Влітку світить сонце. 0
Tse-por- --ku: T__ p___ r____ T-e p-r- r-k-: -------------- Tse pory roku:
V lete sa radi chodíme prechádzať. В--тку ---ох-ч-----я--о. В_____ м_ о____ г_______ В-і-к- м- о-о-е г-л-є-о- ------------------------ Влітку ми охоче гуляємо. 0
Ves-a----t-. V_____ l____ V-s-a- l-t-. ------------ Vesna, lito.
Zima je chladná. Зим- холо---. З___ х_______ З-м- х-л-д-а- ------------- Зима холодна. 0
Ve-na,-li-o. V_____ l____ V-s-a- l-t-. ------------ Vesna, lito.
V zime sneží alebo prší. Взимк- -а-ає---і- а-----е-дощ. В_____ п____ с___ а__ й__ д___ В-и-к- п-д-є с-і- а-о й-е д-щ- ------------------------------ Взимку падає сніг або йде дощ. 0
V-sn---l---. V_____ l____ V-s-a- l-t-. ------------ Vesna, lito.
V zime radi zostávame doma. В--м-- -и----ч- з-----ємо-я-вд---. В_____ м_ о____ з__________ в_____ В-и-к- м- о-о-е з-л-ш-є-о-я в-о-а- ---------------------------------- Взимку ми охоче залишаємося вдома. 0
Os-n- --zy--. O____ i z____ O-i-ʹ i z-m-. ------------- Osinʹ i zyma.
Je chladno. Х---д--. Х_______ Х-л-д-о- -------- Холодно. 0
O---ʹ i ----. O____ i z____ O-i-ʹ i z-m-. ------------- Osinʹ i zyma.
Prší. Пад-є ---. П____ д___ П-д-є д-щ- ---------- Падає дощ. 0
Osi-ʹ-i -yma. O____ i z____ O-i-ʹ i z-m-. ------------- Osinʹ i zyma.
Fúka vietor. В-тр-н-. В_______ В-т-я-о- -------- Вітряно. 0
Lito-ha--a-h-. L___ h________ L-t- h-r-a-h-. -------------- Lito haryache.
Je teplo. Т-п-о. Т_____ Т-п-о- ------ Тепло. 0
L--o h--y-che. L___ h________ L-t- h-r-a-h-. -------------- Lito haryache.
Je slnečno. С----н-. С_______ С-н-ч-о- -------- Сонячно. 0
Lito-h--yac-e. L___ h________ L-t- h-r-a-h-. -------------- Lito haryache.
Je jasno. Яс-о. Я____ Я-н-. ----- Ясно. 0
V-i-ku-sv-ty-------s-. V_____ s______ s______ V-i-k- s-i-y-ʹ s-n-s-. ---------------------- Vlitku svitytʹ sontse.
Aké je dnes počasie? Яка сьо---н--по---а? Я__ с_______ п______ Я-а с-о-о-н- п-г-д-? -------------------- Яка сьогодні погода? 0
Vli------it-tʹ-so---e. V_____ s______ s______ V-i-k- s-i-y-ʹ s-n-s-. ---------------------- Vlitku svitytʹ sontse.
Dnes je chladno. Сь--од-- х--одн-. С_______ х_______ С-о-о-н- х-л-д-о- ----------------- Сьогодні холодно. 0
Vl-tku s-i-y-----n---. V_____ s______ s______ V-i-k- s-i-y-ʹ s-n-s-. ---------------------- Vlitku svitytʹ sontse.
Dnes je teplo. Сь-го--і-те--о. С_______ т_____ С-о-о-н- т-п-о- --------------- Сьогодні тепло. 0
V-i-ku m----ho--e hulya-e--. V_____ m_ o______ h_________ V-i-k- m- o-h-c-e h-l-a-e-o- ---------------------------- Vlitku my okhoche hulyayemo.

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!