Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   sl Veliko čiščenje

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [osemnajst]

Veliko čiščenje

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. Da--s -- ----t-. D____ j_ s______ D-n-s j- s-b-t-. ---------------- Danes je sobota. 0
Dnes máme čas. D-nes-ima-- č--. D____ i____ č___ D-n-s i-a-o č-s- ---------------- Danes imamo čas. 0
Dnes upratujeme byt. D-n-s -oč---im--sta-ov-nje. D____ p________ s__________ D-n-s p-č-s-i-o s-a-o-a-j-. --------------------------- Danes počistimo stanovanje. 0
Čistím kúpeľňu. Ja---i-t---------ic-. J__ č_____ k_________ J-z č-s-i- k-p-l-i-o- --------------------- Jaz čistim kopalnico. 0
Môj muž umýva auto. Mož-p--e-av--. M__ p___ a____ M-ž p-r- a-t-. -------------- Mož pere avto. 0
Deti čistia bicykle. Ot--c--č----jo-k---sa--/-Ot---a--i-tita k--e----kolesa). O_____ č______ k______ / O_____ č______ k_____ (________ O-r-c- č-s-i-o k-l-s-. / O-r-k- č-s-i-a k-l-s- (-o-e-a-. -------------------------------------------------------- Otroci čistijo kolesa. / Otroka čistita kolesi (kolesa). 0
Stará mama polieva kvety. B---ca --li-- r-ž-. B_____ z_____ r____ B-b-c- z-l-v- r-ž-. ------------------- Babica zaliva rože. 0
Deti upratujú detskú izbu. Ot---i p-spravlj-jo (--roka-po--r-v--at-- o-r--ko---bo. O_____ p___________ (______ p____________ o______ s____ O-r-c- p-s-r-v-j-j- (-t-o-a p-s-r-v-j-t-) o-r-š-o s-b-. ------------------------------------------------------- Otroci pospravljajo (Otroka pospravljata) otroško sobo. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. Mo- --s-ravl-a s---- --sal-o --zo. M__ p_________ s____ p______ m____ M-ž p-s-r-v-j- s-o-o p-s-l-o m-z-. ---------------------------------- Mož pospravlja svojo pisalno mizo. 0
Dávam prádlo do práčky. J-z -l--am-p--ilo v -ral----troj. J__ v_____ p_____ v p_____ s_____ J-z v-a-a- p-r-l- v p-a-n- s-r-j- --------------------------------- Jaz vlagam perilo v pralni stroj. 0
Vešiam prádlo. J-- o-e--- --ril-. J__ o_____ p______ J-z o-e-a- p-r-l-. ------------------ Jaz obešam perilo. 0
Žehlím prádlo. Jaz--i-am-peril-. J__ l____ p______ J-z l-k-m p-r-l-. ----------------- Jaz likam perilo. 0
Okná sú špinavé. O-n- -- --azana. O___ s_ u_______ O-n- s- u-a-a-a- ---------------- Okna so umazana. 0
Dlážka je špinavá. Tl---o--m-z---. T__ s_ u_______ T-a s- u-a-a-a- --------------- Tla so umazana. 0
Riad je špinavý. Po-o-- je-umaz--a. P_____ j_ u_______ P-s-d- j- u-a-a-a- ------------------ Posoda je umazana. 0
Kto umýva okná? K-o-p-m-----kn-? K__ p_____ o____ K-o p-m-v- o-n-? ---------------- Kdo pomiva okna? 0
Kto vysáva? K-o---s--prah? K__ s___ p____ K-o s-s- p-a-? -------------- Kdo sesa prah? 0
Kto umýva riad? Kdo pom--a-pos--o? K__ p_____ p______ K-o p-m-v- p-s-d-? ------------------ Kdo pomiva posodo? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + slovinčina (1-100) MP3 slovinčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !