Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   sq Pastrim shtёpie

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [tetёmbёdhjetё]

Pastrim shtёpie

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. S-t-ёs-t----sh-u-ё. S__ ё____ e s______ S-t ё-h-ё e s-t-n-. ------------------- Sot ёshtё e shtunё. 0
Dnes máme čas. Sot ---i-k-h-. S__ k___ k____ S-t k-m- k-h-. -------------- Sot kemi kohё. 0
Dnes upratujeme byt. So--pa--r-jm- -h--p---. S__ p________ s________ S-t p-s-r-j-ё s-t-p-n-. ----------------------- Sot pastrojmё shtёpinё. 0
Čistím kúpeľňu. U-- ----r-j-ba-j-n. U__ p______ b______ U-ё p-s-r-j b-n-o-. ------------------- Unё pastroj banjon. 0
Môj muž umýva auto. Bu-r---m--an ------n. B____ i_ l__ m_______ B-r-i i- l-n m-k-n-n- --------------------- Burri im lan makinёn. 0
Deti čistia bicykle. Fё-i--t-l---ё biç---etat. F______ l____ b__________ F-m-j-t l-j-ё b-ç-k-e-a-. ------------------------- Fёmijёt lajnё biçikletat. 0
Stará mama polieva kvety. G-ys--a --it-l---t. G______ u___ l_____ G-y-h-a u-i- l-l-t- ------------------- Gjyshja ujit lulet. 0
Deti upratujú detskú izbu. F--ij-ёt--a--ro--ё-d--m-n. F____ ё_ p________ d______ F-m-j ё- p-s-r-j-ё d-o-ё-. -------------------------- Fёmij ёt pastrojnё dhomёn. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. B-rri ---pas---- t-------n---------i-. B____ i_ p______ t________ e s________ B-r-i i- p-s-r-n t-v-l-n-n e s-k-i-i-. -------------------------------------- Burri im pastron tavolinёn e shkrimit. 0
Dávam prádlo do práčky. F-s--rob-t -ё-l-vat---e. F__ r_____ n_ l_________ F-s r-o-a- n- l-v-t-i-e- ------------------------ Fus rrobat nё lavatriçe. 0
Vešiam prádlo. V-r-r-o--t. V__ r______ V-r r-o-a-. ----------- Var rrobat. 0
Žehlím prádlo. He--ros rr-bat. H______ r______ H-k-r-s r-o-a-. --------------- Hekuros rrobat. 0
Okná sú špinavé. Dr-ta-e- ja-- -- pi-ta. D_______ j___ t_ p_____ D-i-a-e- j-n- t- p-s-a- ----------------------- Dritaret janё tё pista. 0
Dlážka je špinavá. Dy-heme---ёsht- e-pi-tё. D________ ё____ e p_____ D-s-e-e-a ё-h-ё e p-s-ё- ------------------------ Dyshemeja ёshtё e pistё. 0
Riad je špinavý. E----j-në-të -ala-a. E___ j___ t_ p______ E-ё- j-n- t- p-l-r-. -------------------- Enёt janë të palara. 0
Kto umýva okná? Ku-- --l-n --i-ar-t? K___ i l__ d________ K-s- i l-n d-i-a-e-? -------------------- Kush i lan dritaret? 0
Kto vysáva? K-s--e --r- -l---r-n? K___ e m___ p________ K-s- e m-r- p-u-u-i-? --------------------- Kush e merr pluhurin? 0
Kto umýva riad? K--- i -----n--? K___ i l__ e____ K-s- i l-n e-ё-? ---------------- Kush i lan enёt? 0

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !