Slovníček fráz

sk Krátky rozhovor 1   »   he ‫שיחת חולין 1‬

20 [dvadsať]

Krátky rozhovor 1

Krátky rozhovor 1

‫20 [עשרים]‬

20 [essrim]

‫שיחת חולין 1‬

ssixat xulin 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
Urobte si pohodlie! ‫--גיש-/-י-בנ---‬ ‫_____ / י ב_____ ‫-ר-י- / י ב-ו-!- ----------------- ‫תרגיש / י בנוח!‬ 0
ss-xa----l-- 1 s_____ x____ 1 s-i-a- x-l-n 1 -------------- ssixat xulin 1
Cíťte sa ako doma! ‫-רגיש-- י כמו--ב-ת-‬ ‫_____ / י כ__ ב_____ ‫-ר-י- / י כ-ו ב-י-!- --------------------- ‫תרגיש / י כמו בבית!‬ 0
s-i----x-li--1 s_____ x____ 1 s-i-a- x-l-n 1 -------------- ssixat xulin 1
Čo si dáte na pitie? ‫מה--רצ--/---לש-ות-‬ ‫__ ת___ / י ל______ ‫-ה ת-צ- / י ל-ת-ת-‬ -------------------- ‫מה תרצה / י לשתות?‬ 0
t-r-i-h/---gi-h- -'-oax! t_______________ b______ t-r-i-h-t-r-i-h- b-n-a-! ------------------------ targish/targishi b'noax!
Máte rád / rada hudbu? ‫א- --ה--ו-ב---ת מו-יק-?‬ ‫__ / ה א___ / ת מ_______ ‫-ת / ה א-ה- / ת מ-ס-ק-?- ------------------------- ‫את / ה אוהב / ת מוסיקה?‬ 0
tar---h/--r----i-k'mo-bab---! t_______________ k___ b______ t-r-i-h-t-r-i-h- k-m- b-b-i-! ----------------------------- targish/targishi k'mo babait!
Páči sa mi klasická hudba. ‫--י -והב - ת מוס--- ק-א-ית-‬ ‫___ א___ / ת מ_____ ק_______ ‫-נ- א-ה- / ת מ-ס-ק- ק-א-י-.- ----------------------------- ‫אני אוהב / ת מוסיקה קלאסית.‬ 0
m-h -i--se-----t-i l-s----? m__ t_____________ l_______ m-h t-r-s-h-t-r-s- l-s-t-t- --------------------------- mah tirtseh/tirtsi lishtot?
Tu sú moje CD. ‫--- -תקלי--ר-ם-ש-י-‬ ‫___ ה_________ ש____ ‫-ל- ה-ק-י-ו-י- ש-י-‬ --------------------- ‫אלה התקליטורים שלי.‬ 0
m-- ti-----/t-r-si-li-----? m__ t_____________ l_______ m-h t-r-s-h-t-r-s- l-s-t-t- --------------------------- mah tirtseh/tirtsi lishtot?
Hráte na nejaký hudobný nástroj? ‫-ת---ה------- - בכל- נג-נה?‬ ‫__ / ה מ___ / ת ב___ נ______ ‫-ת / ה מ-ג- / ת ב-ל- נ-י-ה-‬ ----------------------------- ‫את / ה מנגן / ת בכלי נגינה?‬ 0
m-h-tir---h/ti---- lish---? m__ t_____________ l_______ m-h t-r-s-h-t-r-s- l-s-t-t- --------------------------- mah tirtseh/tirtsi lishtot?
Tu je moja gitara. ‫-ו-הג--רה --י-‬ ‫__ ה_____ ש____ ‫-ו ה-י-ר- ש-י-‬ ---------------- ‫זו הגיטרה שלי.‬ 0
a---/at ------h-v-- m-siq--? a______ o__________ m_______ a-a-/-t o-e-/-h-v-t m-s-q-h- ---------------------------- atah/at ohev/ohevet musiqah?
Spievate rád / rada? ‫את / - אוהב / ת לש-ר?‬ ‫__ / ה א___ / ת ל_____ ‫-ת / ה א-ה- / ת ל-י-?- ----------------------- ‫את / ה אוהב / ת לשיר?‬ 0
ata-/a---h-v-o-e-et mu-iqah? a______ o__________ m_______ a-a-/-t o-e-/-h-v-t m-s-q-h- ---------------------------- atah/at ohev/ohevet musiqah?
Máte deti? ‫יש לך -ל-ים-‬ ‫__ ל_ י______ ‫-ש ל- י-ד-ם-‬ -------------- ‫יש לך ילדים?‬ 0
a--h/at---ev----v------i-a-? a______ o__________ m_______ a-a-/-t o-e-/-h-v-t m-s-q-h- ---------------------------- atah/at ohev/ohevet musiqah?
Máte psa? ‫יש -- כלב?‬ ‫__ ל_ כ____ ‫-ש ל- כ-ב-‬ ------------ ‫יש לך כלב?‬ 0
ani o--v----ve---u-i-----la'--t. a__ o__________ m______ q_______ a-i o-e-/-h-v-t m-s-q-h q-a-s-t- -------------------------------- ani ohev/ohevet musiqah qla'sit.
Máte mačku? ‫-- -- ח--ל-‬ ‫__ ל_ ח_____ ‫-ש ל- ח-ו-?- ------------- ‫יש לך חתול?‬ 0
e--h--at-ql-tori- -h-l-. e___ h___________ s_____ e-e- h-t-q-i-o-i- s-e-i- ------------------------ eleh hataqlitorim sheli.
Tu sú moje knihy. ‫א-ה--ספ-ים ש--.‬ ‫___ ה_____ ש____ ‫-ל- ה-פ-י- ש-י-‬ ----------------- ‫אלה הספרים שלי.‬ 0
e-e- hata-lito-----h---. e___ h___________ s_____ e-e- h-t-q-i-o-i- s-e-i- ------------------------ eleh hataqlitorim sheli.
Práve čítam túto knihu. ‫א---קו-- / --כעת-א- -ספר--ז--‬ ‫___ ק___ / ת כ__ א_ ה___ ה____ ‫-נ- ק-ר- / ת כ-ת א- ה-פ- ה-ה-‬ ------------------------------- ‫אני קורא / ת כעת את הספר הזה.‬ 0
el---hat--l-to--m -h---. e___ h___________ s_____ e-e- h-t-q-i-o-i- s-e-i- ------------------------ eleh hataqlitorim sheli.
Čo rád / rada čítate? ‫-ה--ת-----א-ה--/ - ל-ר---‬ ‫__ א_ / ה א___ / ת ל______ ‫-ה א- / ה א-ה- / ת ל-ר-א-‬ --------------------------- ‫מה את / ה אוהב / ת לקרוא?‬ 0
a----at-menage-/m-n-genet--ik-i ne-i--h? a______ m________________ b____ n_______ a-a-/-t m-n-g-n-m-n-g-n-t b-k-i n-g-n-h- ---------------------------------------- atah/at menagen/menagenet bikli neginah?
Rád / rada navštevujete koncerty? ‫---- --א-ה- - ---לכת -קו--רט-‬ ‫__ / ה א___ / ת ל___ ל________ ‫-ת / ה א-ה- / ת ל-כ- ל-ו-צ-ט-‬ ------------------------------- ‫את / ה אוהב / ת ללכת לקונצרט?‬ 0
atah-at me--gen--ena-enet--i-------i-a-? a______ m________________ b____ n_______ a-a-/-t m-n-g-n-m-n-g-n-t b-k-i n-g-n-h- ---------------------------------------- atah/at menagen/menagenet bikli neginah?
Rád / rada chodievate do divadla? ‫-- ----או-ב - ת לצאת לתי--ר---‬ ‫__ / ה א___ / ת ל___ ל_________ ‫-ת / ה א-ה- / ת ל-א- ל-י-ט-ו-?- -------------------------------- ‫את / ה אוהב / ת לצאת לתיאטרון?‬ 0
atah--t-m--ag-n-m---genet-bik---n-gi--h? a______ m________________ b____ n_______ a-a-/-t m-n-g-n-m-n-g-n-t b-k-i n-g-n-h- ---------------------------------------- atah/at menagen/menagenet bikli neginah?
Rád / rada chodievate do opery? ‫א--/-ה א--- / ת---כת ל--פ-ה-‬ ‫__ / ה א___ / ת ל___ ל_______ ‫-ת / ה א-ה- / ת ל-כ- ל-ו-ר-?- ------------------------------ ‫את / ה אוהב / ת ללכת לאופרה?‬ 0
zo hagita--h-sh--i. z_ h________ s_____ z- h-g-t-r-h s-e-i- ------------------- zo hagitarah sheli.

Materinský jazyk? Otcovský jazyk!

Kto Vás ako dieťa učil hovoriť? Určite teraz poviete: matka! To si myslí väčšina ľudí na svete. Pojem materinský jazyk existuje takmer u všetkých národov. Poznajú ho Angličania i Číňania. Možno preto, že matky trávia s deťmi viac času. Nové štúdie však došli k iným záverom. Ukazujú, že náš jazyk je väčšinou jazykom našich otcov. Vedci skúmali genetický materiál a jazyky zmiešaných národov. V týchto národoch pochádzali rodičia z rôznych kultúr. Tieto národy vznikli pred mnohými tisícročiami. Dôvodom bolo veľké sťahovanie národov. Genotyp týchto zmiešaných národov bol podrobený vedeckej analýze. Potom bol porovnaný s jazykom národa. Väčšina národov hovorila jazykom svojich mužských predkov. Inými slovami, jazykom danej krajiny je ten, ktorý patrí ku chromozómu Y. Muži si zobrali svoj jazyk so sebou do cudzích krajín. A tamojšie ženy prevzali od mužov nový jazyk. Ale aj dnes náš jazyk výrazne ovplyvňujú otcovia. Malé deti sa pri učení orientujú podľa jazyka svojich otcov. Otcovia s deťmi hovorí oveľa menej. Stavba mužskej vety je tiež jednoduchšia ako ženská. V dôsledku toho je jazyk otcov pre deti vhodnejší. Nezaťažuje ich a ľahšie sa ho naučia. Deti tiež pri hovorení radšej napodobňujú otecka ako mamičku. Neskôr však slovná zásoba matky vytvára jazyk dieťaťa. Náš jazyk teda ovplyvňujú matka aj otec. Mal by sa teda nazývať jazyk rodičovský!