Slovníček fráz

sk Krátky rozhovor 3   »   sr Ћаскање 3

22 [dvadsaťdva]

Krátky rozhovor 3

Krátky rozhovor 3

22 [двадесет и два]

22 [dvadeset i dva]

Ћаскање 3

Ćaskanje 3

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
Fajčíte? Пу---е л-? П_____ л__ П-ш-т- л-? ---------- Пушите ли? 0
C--s-an-e 3 Ć_______ 3 C-a-k-n-e 3 ----------- Ćaskanje 3
Niekedy som fajčil. П-- --. П__ д__ П-е д-. ------- Пре да. 0
Ća--a--e-3 Ć_______ 3 C-a-k-n-e 3 ----------- Ćaskanje 3
Ale teraz už nefajčím. А-и -ад- више не----им. А__ с___ в___ н_ п_____ А-и с-д- в-ш- н- п-ш-м- ----------------------- Али сада више не пушим. 0
Pu--t---i? P_____ l__ P-š-t- l-? ---------- Pušite li?
Bude vám vadiť, ak budem fajčiť? См-та ли-В----ко------шим? С____ л_ В__ а__ ј_ п_____ С-е-а л- В-м а-о ј- п-ш-м- -------------------------- Смета ли Вам ако ја пушим? 0
P-ši-e--i? P_____ l__ P-š-t- l-? ---------- Pušite li?
Vôbec nie. Не- -п--л-т----е. Н__ а________ н__ Н-, а-с-л-т-о н-. ----------------- Не, апсолутно не. 0
P-ši-- -i? P_____ l__ P-š-t- l-? ---------- Pušite li?
Nevadí mi to. Не -м--а-м-. Н_ с____ м__ Н- с-е-а м-. ------------ Не смета ми. 0
Pre--a. P__ d__ P-e d-. ------- Pre da.
Prosíte si niečo na pitie? Хоћ--- л---оп-ти--еш-о? Х_____ л_ п_____ н_____ Х-ћ-т- л- п-п-т- н-ш-о- ----------------------- Хоћете ли попити нешто? 0
P-e --. P__ d__ P-e d-. ------- Pre da.
Koňak? Ј-да--к----? Ј____ к_____ Ј-д-н к-њ-к- ------------ Један коњак? 0
P-e da. P__ d__ P-e d-. ------- Pre da.
Nie, radšej pivo. Н-, ---и-- п--о. Н__ р_____ п____ Н-, р-д-ј- п-в-. ---------------- Не, радије пиво. 0
Al---ada-v-š--n--p--im. A__ s___ v___ n_ p_____ A-i s-d- v-š- n- p-š-m- ----------------------- Ali sada više ne pušim.
Cestujete veľa? Путуј--е--и -ного? П_______ л_ м_____ П-т-ј-т- л- м-о-о- ------------------ Путујете ли много? 0
A-i---d---i-- n--puš-m. A__ s___ v___ n_ p_____ A-i s-d- v-š- n- p-š-m- ----------------------- Ali sada više ne pušim.
Áno, väčšinou sú to služobné cesty. Да,--ећин-м су то п------- --т-в-ња. Д__ в______ с_ т_ п_______ п________ Д-, в-ћ-н-м с- т- п-с-о-н- п-т-в-њ-. ------------------------------------ Да, већином су то пословна путовања. 0
A-- --d- v----n--p--im. A__ s___ v___ n_ p_____ A-i s-d- v-š- n- p-š-m- ----------------------- Ali sada više ne pušim.
Ale teraz sme tu na dovolenke. А----ад---мо овде на г-д----м---мо-у. А__ с___ с__ о___ н_ г_______ о______ А-и с-д- с-о о-д- н- г-д-ш-е- о-м-р-. ------------------------------------- Али сада смо овде на годишњем одмору. 0
S---a-l--Vam--k--ja p-ši-? S____ l_ V__ a__ j_ p_____ S-e-a l- V-m a-o j- p-š-m- -------------------------- Smeta li Vam ako ja pušim?
To je ale horúčava! Как-а----ћ-на! К____ в_______ К-к-а в-у-и-а- -------------- Каква врућина! 0
Smeta l----m a-o -a-p-š-m? S____ l_ V__ a__ j_ p_____ S-e-a l- V-m a-o j- p-š-m- -------------------------- Smeta li Vam ako ja pušim?
Áno, dnes je skutočne veľmi horúco. Д-- данас је ----р-о -р--е. Д__ д____ ј_ с______ в_____ Д-, д-н-с ј- с-в-р-о в-у-е- --------------------------- Да, данас је стварно вруће. 0
S---a------- --o-j--pušim? S____ l_ V__ a__ j_ p_____ S-e-a l- V-m a-o j- p-š-m- -------------------------- Smeta li Vam ako ja pušim?
Poďme na balkón. Х--д-мо н--б-лк--. Х______ н_ б______ Х-ј-е-о н- б-л-о-. ------------------ Хајдемо на балкон. 0
N-, --s-l---o --. N__ a________ n__ N-, a-s-l-t-o n-. ----------------- Ne, apsolutno ne.
Zajtra tu bude párty. Сутра ---о--- -------б-ва. С____ ћ_ о___ б___ з______ С-т-а ћ- о-д- б-т- з-б-в-. -------------------------- Сутра ће овде бити забава. 0
Ne- apso-u--o n-. N__ a________ n__ N-, a-s-l-t-o n-. ----------------- Ne, apsolutno ne.
Prídete tiež? Х-ће---л--и Ви---ћ-?? Х_____ л_ и В_ д_____ Х-ћ-т- л- и В- д-ћ-?- --------------------- Хоћете ли и Ви доћи?? 0
N----p-ol-t-o ne. N__ a________ n__ N-, a-s-l-t-o n-. ----------------- Ne, apsolutno ne.
Áno, tiež sme pozvaní. Да, ---с-- так-ђ- -о-вани. Д__ м_ с__ т_____ п_______ Д-, м- с-о т-к-ђ- п-з-а-и- -------------------------- Да, ми смо такође позвани. 0
N- --eta --. N_ s____ m__ N- s-e-a m-. ------------ Ne smeta mi.

Jazyk a písmo

Každý jazyk slúži na dorozumievanie medzi ľuďmi. Ak hovoríme, vyjadrujeme, čo si myslíme a čo cítime. Pritom nie vždy dodržiavame pravidlá nášho jazyka. Používame svoj vlastný jazyk, hovorový jazyk. V písanom jazyku je to inak. V ňom sa odrážajú všetky pravidlá nášho jazyka. Až písmo povyšuje jazyk na skutočný jazyk. Robí jazyk viditeľným. Písmom sa celé tisícročia odovzdávalo poznanie. Preto je písmo základom vyspelej kultúry. Prvé písmo bolo objavené pred viac ako 5 000 rokmi. Bolo to klinové písmo Sumerov. Otláčalo sa do tabuliek z hliny. Toto klinové písmo sa používalo tri tisícky rokov. Približne rovnako dlho existovali hieroglyfy starých Egypťanov. Tie skúmala celá rada vedcov. Hieroglyfy predstavujú relatívne komplikovaný systém písma. Vynájdené však bolo pravdepodobne z úplne jednoduchého dôvodu. Vtedajší Egypt bola obrovská ríša s mnohými obyvateľmi. Každodenný život a predovšetkým hospodárstvo bolo nutné organizovať. Bolo potrebné efektívne spravovať dane a účty. Preto vyvinuli starí Egypťania svoje písmové znaky. Naproti tomu abecedné systémy písma vedú späť k Sumerom. Každé písmo napovie veľa o ľuďoch, ktorí ho používali. Každý národ má okrem toho v písme vlastné znaky. Ručne písané písmo však bohužiaľ stále viac ustupuje. Vďaka modernej technike je takmer zbytočné. Preto: nielen hovorte, ale občas zase niečo napíšte!