Slovníček fráz

sk V reštaurácii 2   »   da På restaurant 2

30 [tridsať]

V reštaurácii 2

V reštaurácii 2

30 [tredive]

På restaurant 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina dánčina Prehrať Viac
Jablkovú šťavu, prosím. E- æ-l----c-, t-k. E_ æ_________ t___ E- æ-l-j-i-e- t-k- ------------------ En æblejuice, tak. 0
Limonádu, prosím. E- s-da--nd,-ta-. E_ s________ t___ E- s-d-v-n-, t-k- ----------------- En sodavand, tak. 0
Paradajkovú šťavu, prosím. E---la--t--atj--c---tak. E_ g___ t__________ t___ E- g-a- t-m-t-u-c-, t-k- ------------------------ Et glas tomatjuice, tak. 0
Prosím si pohár červeného vína. J---vi- -e-ne-h--e--t ---s-rødvin. J__ v__ g____ h___ e_ g___ r______ J-g v-l g-r-e h-v- e- g-a- r-d-i-. ---------------------------------- Jeg vil gerne have et glas rødvin. 0
Prosím si pohár bieleho vína. J---v-l --rne-hav- e--glas --i-v--. J__ v__ g____ h___ e_ g___ h_______ J-g v-l g-r-e h-v- e- g-a- h-i-v-n- ----------------------------------- Jeg vil gerne have et glas hvidvin. 0
Prosím si fľašu šampanského. J-g vil -er-e h----e- f-a-k- ----pag-e. J__ v__ g____ h___ e_ f_____ c_________ J-g v-l g-r-e h-v- e- f-a-k- c-a-p-g-e- --------------------------------------- Jeg vil gerne have en flaske champagne. 0
Máš rád(rada) ryby? K---du-l--e---s-? K__ d_ l___ f____ K-n d- l-d- f-s-? ----------------- Kan du lide fisk? 0
Máš rád (rada) hovädzie mäso? K----u --de oksekø-? K__ d_ l___ o_______ K-n d- l-d- o-s-k-d- -------------------- Kan du lide oksekød? 0
Máš rád (rada) bravčové mäso? Kan d- l--- ------ød? K__ d_ l___ s________ K-n d- l-d- s-i-e-ø-? --------------------- Kan du lide svinekød? 0
Dám si niečo bez mäsa. J-g vi- --rn- -a-e-n-get--den-kød. J__ v__ g____ h___ n____ u___ k___ J-g v-l g-r-e h-v- n-g-t u-e- k-d- ---------------------------------- Jeg vil gerne have noget uden kød. 0
Dám si zeleninovú misu. J-g --l -e-ne -a----n--a-le-ke- g--nt-ager. J__ v__ g____ h___ e_ t________ g__________ J-g v-l g-r-e h-v- e- t-l-e-k-n g-ø-t-a-e-. ------------------------------------------- Jeg vil gerne have en tallerken grøntsager. 0
Dám si niečo, čo sa nepripravuje dlho. Jeg -il-g-rne h-v- ---e-, de- ikke ---e- s- l--- tid. J__ v__ g____ h___ n_____ d__ i___ t____ s_ l___ t___ J-g v-l g-r-e h-v- n-g-t- d-r i-k- t-g-r s- l-n- t-d- ----------------------------------------------------- Jeg vil gerne have noget, der ikke tager så lang tid. 0
Prosíte si to s ryžou? Vi- du--a-e--i- --l? V__ d_ h___ r__ t___ V-l d- h-v- r-s t-l- -------------------- Vil du have ris til? 0
Prosíte si to s cestovinami? V-l--- --v- -pa---t-- t-l? V__ d_ h___ s________ t___ V-l d- h-v- s-a-h-t-i t-l- -------------------------- Vil du have spaghetti til? 0
Prosíte si to so zemiakmi? V-l-du -a-- --r-o---r--i-? V__ d_ h___ k________ t___ V-l d- h-v- k-r-o-l-r t-l- -------------------------- Vil du have kartofler til? 0
To mi nechutí. J-g --n-s -k---d-----a--r --dt. J__ s____ i___ d__ s_____ g____ J-g s-n-s i-k- d-t s-a-e- g-d-. ------------------------------- Jeg synes ikke det smager godt. 0
Jedlo je studené. Mad---er kold. M____ e_ k____ M-d-n e- k-l-. -------------- Maden er kold. 0
To som si neobjednal. Det-har -e- ------e-tilt. D__ h__ j__ i___ b_______ D-t h-r j-g i-k- b-s-i-t- ------------------------- Det har jeg ikke bestilt. 0

Jazyk a reklama

Reklama predstavuje osobitnú formu komunikácie. Chce vytvoriť kontakt medzi výrobcom a zákazníkom. Ako každý druh komunikácie má aj reklama svoju dlhú históriu. Už v antike boli propagovaní politici alebo krčmy. Jazyk reklamy využíva zvláštne prvky rétoriky. Keďže má určitý cieľ, ide o plánovanú komunikáciu. Mal by upútať našu pozornosť, vzbudiť náš záujem. Predovšetkým by sme si ale mali propagovaný výrobok chcieť kúpiť. Jazyk reklamy je preto spravidla veľmi jednoduchý. Používa len málo slov a jednoduché slogany. Tým by sme mali byť schopní si obsah dobre zapamätať. Časté sú niektoré slovné druhy ako adjektíva a superlatívy. Opisujú výrobok ako obzvlášť výhodný. Jazyk reklamy je preto väčšinou veľmi pozitívne zafarbený. Zaujímavé je, že jazyk reklamy vždy ovplyvňuje kultúra. Znamená to, že vypovedá veľa o spoločnosti. V mnohých krajinách dnes prevládajú pojmy ako krása a mladosť. Aj slová budúcnosť a istota sa vyskytujú veľmi často. Najmä západné spoločnosti rady používajú angličtinu. Angličtina je považovaná za modernú a medzinárodnú. Preto je vhodná pre technické produkty. Prvky z románskych jazykov sa zase hodia pre pôžitky a vášeň. Používajú sa u potravín alebo kozmetiky. Ten, kto používa dialekt, chce zdôrazniť vlasť a tradíciu. Názvy produktov sú často neologizmy, teda novovzniknuté slová. Väčšinou nemajú žiadny význam, ale dobre znejú. Mnohé názvy produktov môžu ale urobiť doslova dieru do sveta! Z názvu vysávača vzniklo dokonca sloveso - to hoover !