Slovníček fráz

sk V reštaurácii 2   »   sr У ресторану 2

30 [tridsať]

V reštaurácii 2

V reštaurácii 2

30 [тридесет]

30 [trideset]

У ресторану 2

U restoranu 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
Jablkovú šťavu, prosím. C-- о- -абуке--молим. C__ о_ ј______ м_____ C-к о- ј-б-к-, м-л-м- --------------------- Cок од јабуке, молим. 0
U re-t--a-u 2 U r________ 2 U r-s-o-a-u 2 ------------- U restoranu 2
Limonádu, prosím. Л-м--аду----лим. Л________ м_____ Л-м-н-д-, м-л-м- ---------------- Лимунаду, молим. 0
U re----anu 2 U r________ 2 U r-s-o-a-u 2 ------------- U restoranu 2
Paradajkovú šťavu, prosím. Со- од -а-а-а---,--ол--. С__ о_ п_________ м_____ С-к о- п-р-д-ј-а- м-л-м- ------------------------ Сок од парадајза, молим. 0
C-- od ------,--ol--. C__ o_ j______ m_____ C-k o- j-b-k-, m-l-m- --------------------- Cok od jabuke, molim.
Prosím si pohár červeného vína. Ј--б-- ра-о ч-шу црвен-----н-. Ј_ б__ р___ ч___ ц______ в____ Ј- б-х р-д- ч-ш- ц-в-н-г в-н-. ------------------------------ Ја бих радо чашу црвеног вина. 0
C-k o- ---u-e, m-l-m. C__ o_ j______ m_____ C-k o- j-b-k-, m-l-m- --------------------- Cok od jabuke, molim.
Prosím si pohár bieleho vína. Ја-би- ра-- --ш- -е--г----а. Ј_ б__ р___ ч___ б____ в____ Ј- б-х р-д- ч-ш- б-л-г в-н-. ---------------------------- Ја бих радо чашу белог вина. 0
Cok-o--j---ke--mol--. C__ o_ j______ m_____ C-k o- j-b-k-, m-l-m- --------------------- Cok od jabuke, molim.
Prosím si fľašu šampanského. Ј----х р-д- --а-у-ш-------. Ј_ б__ р___ ф____ ш________ Ј- б-х р-д- ф-а-у ш-м-а-ц-. --------------------------- Ја бих радо флашу шампањца. 0
L---na----m-l-m. L________ m_____ L-m-n-d-, m-l-m- ---------------- Limunadu, molim.
Máš rád(rada) ryby? В--иш ли рибу? В____ л_ р____ В-л-ш л- р-б-? -------------- Волиш ли рибу? 0
Li-u--du- -----. L________ m_____ L-m-n-d-, m-l-m- ---------------- Limunadu, molim.
Máš rád (rada) hovädzie mäso? Во--ш-л--г-в--ину? В____ л_ г________ В-л-ш л- г-в-д-н-? ------------------ Волиш ли говедину? 0
L-m-n-du, m--im. L________ m_____ L-m-n-d-, m-l-m- ---------------- Limunadu, molim.
Máš rád (rada) bravčové mäso? В--иш--- ---------? В____ л_ с_________ В-л-ш л- с-и-е-и-у- ------------------- Волиш ли свињетину? 0
So--od-p--adaj--- mo---. S__ o_ p_________ m_____ S-k o- p-r-d-j-a- m-l-m- ------------------------ Sok od paradajza, molim.
Dám si niečo bez mäsa. Х-ео -----л- --х----т----з-м-са. Х___ / х____ б__ н____ б__ м____ Х-е- / х-е-а б-х н-ш-о б-з м-с-. -------------------------------- Хтео / хтела бих нешто без меса. 0
S-- od---radaj-a---o-im. S__ o_ p_________ m_____ S-k o- p-r-d-j-a- m-l-m- ------------------------ Sok od paradajza, molim.
Dám si zeleninovú misu. Хте- - хт--а---х----т- -а -оврћ-м. Х___ / х____ б__ п____ с_ п_______ Х-е- / х-е-а б-х п-а-у с- п-в-ћ-м- ---------------------------------- Хтео / хтела бих плату са поврћем. 0
S-k o---arad-jz-- mol--. S__ o_ p_________ m_____ S-k o- p-r-d-j-a- m-l-m- ------------------------ Sok od paradajza, molim.
Dám si niečo, čo sa nepripravuje dlho. Хте--/ -т--а---х н-ш-о --- -- -р--- дуг-. Х___ / х____ б__ н____ ш__ н_ т____ д____ Х-е- / х-е-а б-х н-ш-о ш-о н- т-а-е д-г-. ----------------------------------------- Хтео / хтела бих нешто што не траје дуго. 0
Ja-bih rad----š- ----nog -in-. J_ b__ r___ č___ c______ v____ J- b-h r-d- č-š- c-v-n-g v-n-. ------------------------------ Ja bih rado čašu crvenog vina.
Prosíte si to s ryžou? Же-и----- -о --пи----e-? Ж_____ л_ т_ с п________ Ж-л-т- л- т- с п-р-н-e-? ------------------------ Желите ли то с пиринчeм? 0
J- b-h-rado--a-u -rv--o- v---. J_ b__ r___ č___ c______ v____ J- b-h r-d- č-š- c-v-n-g v-n-. ------------------------------ Ja bih rado čašu crvenog vina.
Prosíte si to s cestovinami? Ж--ите -и-то с -еза-ц--а? Ж_____ л_ т_ с р_________ Ж-л-т- л- т- с р-з-н-и-а- ------------------------- Желите ли то с резанцима? 0
J---i- ------aš- -rv--o--vi-a. J_ b__ r___ č___ c______ v____ J- b-h r-d- č-š- c-v-n-g v-n-. ------------------------------ Ja bih rado čašu crvenog vina.
Prosíte si to so zemiakmi? Жели-е-л---о - кром-иро-? Ж_____ л_ т_ с к_________ Ж-л-т- л- т- с к-о-п-р-м- ------------------------- Желите ли то с кромпиром? 0
J- --h --do-č-š---elo- vina. J_ b__ r___ č___ b____ v____ J- b-h r-d- č-š- b-l-g v-n-. ---------------------------- Ja bih rado čašu belog vina.
To mi nechutí. Т- ми-ни-- ук-с-о. Т_ м_ н___ у______ Т- м- н-ј- у-у-н-. ------------------ То ми није укусно. 0
Ja --h-ra-o--ašu -elo- -ina. J_ b__ r___ č___ b____ v____ J- b-h r-d- č-š- b-l-g v-n-. ---------------------------- Ja bih rado čašu belog vina.
Jedlo je studené. Ј-ло -----адн-. Ј___ ј_ х______ Ј-л- ј- х-а-н-. --------------- Јело је хладно. 0
Ja -i- ra-- -a-----log----a. J_ b__ r___ č___ b____ v____ J- b-h r-d- č-š- b-l-g v-n-. ---------------------------- Ja bih rado čašu belog vina.
To som si neobjednal. Т- j--ни--- н-ру--о-- н---ч-л-. Т_ j_ н____ н______ / н________ Т- j- н-с-м н-р-ч-о / н-р-ч-л-. ------------------------------- То ja нисам наручио / наручила. 0
J--bi---------ašu--a-pan-ca. J_ b__ r___ f____ š_________ J- b-h r-d- f-a-u š-m-a-j-a- ---------------------------- Ja bih rado flašu šampanjca.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + srbčina (1-100) MP3 srbčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk a reklama

Reklama predstavuje osobitnú formu komunikácie. Chce vytvoriť kontakt medzi výrobcom a zákazníkom. Ako každý druh komunikácie má aj reklama svoju dlhú históriu. Už v antike boli propagovaní politici alebo krčmy. Jazyk reklamy využíva zvláštne prvky rétoriky. Keďže má určitý cieľ, ide o plánovanú komunikáciu. Mal by upútať našu pozornosť, vzbudiť náš záujem. Predovšetkým by sme si ale mali propagovaný výrobok chcieť kúpiť. Jazyk reklamy je preto spravidla veľmi jednoduchý. Používa len málo slov a jednoduché slogany. Tým by sme mali byť schopní si obsah dobre zapamätať. Časté sú niektoré slovné druhy ako adjektíva a superlatívy. Opisujú výrobok ako obzvlášť výhodný. Jazyk reklamy je preto väčšinou veľmi pozitívne zafarbený. Zaujímavé je, že jazyk reklamy vždy ovplyvňuje kultúra. Znamená to, že vypovedá veľa o spoločnosti. V mnohých krajinách dnes prevládajú pojmy ako krása a mladosť. Aj slová budúcnosť a istota sa vyskytujú veľmi často. Najmä západné spoločnosti rady používajú angličtinu. Angličtina je považovaná za modernú a medzinárodnú. Preto je vhodná pre technické produkty. Prvky z románskych jazykov sa zase hodia pre pôžitky a vášeň. Používajú sa u potravín alebo kozmetiky. Ten, kto používa dialekt, chce zdôrazniť vlasť a tradíciu. Názvy produktov sú často neologizmy, teda novovzniknuté slová. Väčšinou nemajú žiadny význam, ale dobre znejú. Mnohé názvy produktov môžu ale urobiť doslova dieru do sveta! Z názvu vysávača vzniklo dokonca sloveso - to hoover !