Slovníček fráz

sk V reštaurácii 4   »   mk Во ресторан 4

32 [tridsaťdva]

V reštaurácii 4

V reštaurácii 4

32 [триесет и два]

32 [triyesyet i dva]

Во ресторан 4

Vo ryestoran 4

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Jedny hranolky s kečupom. Ед----о----а -омфр-- ---к-ч-п. Е___ п______ п______ с_ к_____ Е-н- п-р-и-а п-м-р-т с- к-ч-п- ------------------------------ Една порција помфрит со кечап. 0
V- --esto-a--4 V_ r________ 4 V- r-e-t-r-n 4 -------------- Vo ryestoran 4
A dvakrát s majonézou. И-д-- -о -----ез. И д__ с_ м_______ И д-е с- м-ј-н-з- ----------------- И две со мајонез. 0
Vo-ry-s--ran-4 V_ r________ 4 V- r-e-t-r-n 4 -------------- Vo ryestoran 4
A trikrát pečenú klobásu s horčicou. И--ри-п--ц-- -о---ж-- к-лб-- с---ен-. И т__ п_____ с_ п____ к_____ с_ с____ И т-и п-р-и- с- п-ж-н к-л-а- с- с-н-. ------------------------------------- И три порции со пржен колбас со сенф. 0
Ye--a p--t-i-a-p-m-r-t -- ky-c-a-. Y____ p_______ p______ s_ k_______ Y-d-a p-r-z-ј- p-m-r-t s- k-e-h-p- ---------------------------------- Yedna portziјa pomfrit so kyechap.
Akú máte zeleninu? Ка-о--з--е-ч-к---а-е? К____ з_______ и_____ К-к-в з-л-н-у- и-а-е- --------------------- Каков зеленчук имате? 0
Y-dna -----iјa ----r-t s- -yechap. Y____ p_______ p______ s_ k_______ Y-d-a p-r-z-ј- p-m-r-t s- k-e-h-p- ---------------------------------- Yedna portziјa pomfrit so kyechap.
Máte fazuľu? Им----л--грав? И____ л_ г____ И-а-е л- г-а-? -------------- Имате ли грав? 0
Ye----p--t--јa ---frit -----e-h--. Y____ p_______ p______ s_ k_______ Y-d-a p-r-z-ј- p-m-r-t s- k-e-h-p- ---------------------------------- Yedna portziјa pomfrit so kyechap.
Máte karfiol? И-ате-л- ка----л? И____ л_ к_______ И-а-е л- к-р-и-л- ----------------- Имате ли карфиол? 0
I--v-e-s----ј-ny-z. I d___ s_ m________ I d-y- s- m-ј-n-e-. ------------------- I dvye so maјonyez.
Rád /-a jem kukuricu. Ја--со з-до-----в- ја-ам п-е-к-. Ј__ с_ з__________ ј____ п______ Ј-с с- з-д-в-л-т-о ј-д-м п-е-к-. -------------------------------- Јас со задоволство јадам пченка. 0
I d-----o-m---n-e-. I d___ s_ m________ I d-y- s- m-ј-n-e-. ------------------- I dvye so maјonyez.
Rád /-a jem uhorky. Јас -а-а- да-------кр----в-ци. Ј__ с____ д_ ј____ к__________ Ј-с с-к-м д- ј-д-м к-а-т-в-ц-. ------------------------------ Јас сакам да јадам краставици. 0
I-d-ye-----aјon-e-. I d___ s_ m________ I d-y- s- m-ј-n-e-. ------------------- I dvye so maјonyez.
Rád /-a jem paradajky. Јас --к-- д- -ад---д-ма-и. Ј__ с____ д_ ј____ д______ Ј-с с-к-м д- ј-д-м д-м-т-. -------------------------- Јас сакам да јадам домати. 0
I tr- po--z-i ---pr--en-ko-b-s -o s-enf. I t__ p______ s_ p_____ k_____ s_ s_____ I t-i p-r-z-i s- p-ʐ-e- k-l-a- s- s-e-f- ---------------------------------------- I tri portzii so prʐyen kolbas so syenf.
Aj Vy máte radi pór? С----- -- да--адете-ис-- --к--и м-ад-кроми-? С_____ л_ д_ ј_____ и___ т___ и м___ к______ С-к-т- л- д- ј-д-т- и-т- т-к- и м-а- к-о-и-? -------------------------------------------- Сакате ли да јадете исто така и млад кромид? 0
I -r- p----i-----pr-y-- -olb-s ---sye--. I t__ p______ s_ p_____ k_____ s_ s_____ I t-i p-r-z-i s- p-ʐ-e- k-l-a- s- s-e-f- ---------------------------------------- I tri portzii so prʐyen kolbas so syenf.
Aj Vy máte radi kyslú kapustu? Сакат- -и --------- --то-та---- кис-л------а? С_____ л_ д_ ј_____ и___ т___ и к_____ з_____ С-к-т- л- д- ј-д-т- и-т- т-к- и к-с-л- з-л-а- --------------------------------------------- Сакате ли да јадете исто така и кисела зелка? 0
I t-i----t-ii -o---ʐ-en -olbas--------f. I t__ p______ s_ p_____ k_____ s_ s_____ I t-i p-r-z-i s- p-ʐ-e- k-l-a- s- s-e-f- ---------------------------------------- I tri portzii so prʐyen kolbas so syenf.
Aj Vy máte radi šošovicu? Сак-т---и -- ---ет- -сто така и-л-ќа? С_____ л_ д_ ј_____ и___ т___ и л____ С-к-т- л- д- ј-д-т- и-т- т-к- и л-ќ-? ------------------------------------- Сакате ли да јадете исто така и леќа? 0
K---v----l--nch--k---a-ye? K____ z___________ i______ K-k-v z-e-y-n-h-o- i-a-y-? -------------------------- Kakov zyelyenchook imatye?
Máš tiež rád mrkvu? Ја------ -с-о -ака--- з-дово-ст---и-морко--? Ј____ л_ и___ т___ с_ з__________ и м_______ Ј-д-ш л- и-т- т-к- с- з-д-в-л-т-о и м-р-о-и- -------------------------------------------- Јадеш ли исто така со задоволство и моркови? 0
Ka-ov z--lyenc-oo----a-y-? K____ z___________ i______ K-k-v z-e-y-n-h-o- i-a-y-? -------------------------- Kakov zyelyenchook imatye?
Máš tiež rád brokolicu? Јад----и и-т--так--рад- --б-о--ли? Ј____ л_ и___ т___ р___ и б_______ Ј-д-ш л- и-т- т-к- р-д- и б-о-о-и- ---------------------------------- Јадеш ли исто така радо и броколи? 0
Kak-v zyel-en--ook i-aty-? K____ z___________ i______ K-k-v z-e-y-n-h-o- i-a-y-? -------------------------- Kakov zyelyenchook imatye?
Máš tiež rád papriku? Обо--ва---и д----д-ш-исто-т-ка и пип-р--? О_______ л_ д_ ј____ и___ т___ и п_______ О-о-а-а- л- д- ј-д-ш и-т- т-к- и п-п-р-и- ----------------------------------------- Обожаваш ли да јадеш исто така и пиперки? 0
Imaty---- --rav? I_____ l_ g_____ I-a-y- l- g-r-v- ---------------- Imatye li gurav?
Nemám rád (rada) cibuľu. Ј-с -- с-к-м к-ом-д. Ј__ н_ с____ к______ Ј-с н- с-к-м к-о-и-. -------------------- Јас не сакам кромид. 0
Ima--- li-gu-a-? I_____ l_ g_____ I-a-y- l- g-r-v- ---------------- Imatye li gurav?
Nemám rád /-a olivy. Ја- -е ---а----с-ин-и. Ј__ н_ с____ м________ Ј-с н- с-к-м м-с-и-к-. ---------------------- Јас не сакам маслинки. 0
Ima-y------ur--? I_____ l_ g_____ I-a-y- l- g-r-v- ---------------- Imatye li gurav?
Nemám rád /-a huby. Ја---е са-ам---ч---и. Ј__ н_ с____ п_______ Ј-с н- с-к-м п-ч-р-и- --------------------- Јас не сакам печурки. 0
Imaty--li k-r--o-? I_____ l_ k_______ I-a-y- l- k-r-i-l- ------------------ Imatye li karfiol?

Tónové jazyky

Väčšina jazykov, ktorými sa na svete hovorí, sú tónové. U tónových jazykov je rozhodujúca výška tónov. Tá určuje, aký význam má slovo alebo slabiky. Tón je so slovom pevne spojený. Väčšina jazykov, ktorými sa hovorí v Ázii, sú tónové. Patrí k nim napríklad čínština, thajčina a vietnamčina. Aj v Afrike je veľa tónových jazykov. Mnohé domorodé jazyky Ameriky tiež patria k tónovým jazykom. Indoeurópske jazyky obsahujú väčšinou len tonálne prvky. Týka sa to napríklad švédčiny i srbčiny. Počet tónových výšok sa v jednotlivých jazykoch líši. V čínštine existujú štyri rôzne tóny. Slabika ma môže mať aj štyri významy. Znamená matka, konope, kôň a nadávať. Zaujímavé je, že tónové jazyky majú vplyv aj na náš sluch. Ukázali to štúdie týkajúce sa absolútneho sluchu. Absolútny sluch je schopnosť presne určiť výšku tónu. V Európe a Severnej Amerike sa absolútny sluch vyskytuje len zriedka. Má ho menej ako 1 človek z 10 000. U rodených Číňanov je tomu inak. Tu má túto zvláštnu schopnosť 9-krát viac ľudí. Ako malé deti sme mali absolútny sluch všetci. Potrebujeme ho totiž, aby sme sa naučili správne hovoriť. Bohužiaľ však ho väčšina ľudí zase stratí. Výška tónov je samozrejme dôležitá aj v hudbe. To platí najmä pre kultúry, ktoré hovoria tónovými jazykmi. Tie musia melódiu veľmi presne dodržiavať. Inak môže byť z krásnej milostnej piesne nezmyselný spev!