Slovníček fráz

sk V reštaurácii 4   »   ro La restaurant 4

32 [tridsaťdva]

V reštaurácii 4

V reštaurácii 4

32 [treizeci şi doi]

La restaurant 4

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Jedny hranolky s kečupom. O--or--- ----a-t----pr-ji---cu--e-chup. O p_____ d_ c______ p______ c_ k_______ O p-r-i- d- c-r-o-i p-ă-i-i c- k-t-h-p- --------------------------------------- O porţie de cartofi prăjiţi cu ketchup. 0
A dvakrát s majonézou. Şi do-ă c--m-i--eză. Ş_ d___ c_ m________ Ş- d-u- c- m-i-n-z-. -------------------- Şi două cu maioneză. 0
A trikrát pečenú klobásu s horčicou. Ş- tr-- -o--i- ---c-r-a-i p-ă--ţ---u-m-ş---. Ş_ t___ p_____ d_ c______ p______ c_ m______ Ş- t-e- p-r-i- d- c-r-a-i p-ă-i-i c- m-ş-a-. -------------------------------------------- Şi trei porţii de cârnaţi prăjiţi cu muştar. 0
Akú máte zeleninu? Ce fe- d---eg-m----eţi? C_ f__ d_ l_____ a_____ C- f-l d- l-g-m- a-e-i- ----------------------- Ce fel de legume aveţi? 0
Máte fazuľu? A-e-i--a--le? A____ f______ A-e-i f-s-l-? ------------- Aveţi fasole? 0
Máte karfiol? Av-ţi-c-------? A____ c________ A-e-i c-n-p-d-? --------------- Aveţi conopidă? 0
Rád /-a jem kukuricu. E- m-n-nc-c- ----e-- po--m-. E_ m_____ c_ p______ p______ E- m-n-n- c- p-ă-e-e p-r-m-. ---------------------------- Eu mănânc cu plăcere porumb. 0
Rád /-a jem uhorky. Eu----ânc -- --ă-e-- --s--a--ţi. E_ m_____ c_ p______ c__________ E- m-n-n- c- p-ă-e-e c-s-r-v-ţ-. -------------------------------- Eu mănânc cu plăcere castraveţi. 0
Rád /-a jem paradajky. Eu mănâ---c- pl----- roş--. E_ m_____ c_ p______ r_____ E- m-n-n- c- p-ă-e-e r-ş-i- --------------------------- Eu mănânc cu plăcere roşii. 0
Aj Vy máte radi pór? M-nc-ţ- -i ---z -u-p----r-? M______ ş_ p___ c_ p_______ M-n-a-i ş- p-a- c- p-ă-e-e- --------------------------- Mâncaţi şi praz cu plăcere? 0
Aj Vy máte radi kyslú kapustu? Mân-----ş- -ar---m-r--ă -------e--? M______ ş_ v____ m_____ c_ p_______ M-n-a-i ş- v-r-ă m-r-t- c- p-ă-e-e- ----------------------------------- Mâncaţi şi varză murată cu plăcere? 0
Aj Vy máte radi šošovicu? Mâ-caţi -i-li-----u-p-ă-e-e? M______ ş_ l____ c_ p_______ M-n-a-i ş- l-n-e c- p-ă-e-e- ---------------------------- Mâncaţi şi linte cu plăcere? 0
Máš tiež rád mrkvu? M--â-ci-ş- t- --r---- cu ---ce--? M______ ş_ t_ m______ c_ p_______ M-n-n-i ş- t- m-r-o-i c- p-ă-e-e- --------------------------------- Mănânci şi tu morcovi cu plăcere? 0
Máš tiež rád brokolicu? Mă--n-i-ş- -- br---o-- c---lăc--e? M______ ş_ t_ b_______ c_ p_______ M-n-n-i ş- t- b-o-c-l- c- p-ă-e-e- ---------------------------------- Mănânci şi tu broccoli cu plăcere? 0
Máš tiež rád papriku? M-n---i ş- -- --dei ----l-c-re? M______ ş_ t_ a____ c_ p_______ M-n-n-i ş- t- a-d-i c- p-ă-e-e- ------------------------------- Mănânci şi tu ardei cu plăcere? 0
Nemám rád (rada) cibuľu. Mie nu-m- pl--- cea--. M__ n____ p____ c_____ M-e n---i p-a-e c-a-a- ---------------------- Mie nu-mi place ceapa. 0
Nemám rád /-a olivy. M-- n--mi-p--c --s-in-l-. M__ n____ p___ m_________ M-e n---i p-a- m-s-i-e-e- ------------------------- Mie nu-mi plac măslinele. 0
Nemám rád /-a huby. Mi- ----i-pl-c --u-erci-e. M__ n____ p___ c__________ M-e n---i p-a- c-u-e-c-l-. -------------------------- Mie nu-mi plac ciupercile. 0

Tónové jazyky

Väčšina jazykov, ktorými sa na svete hovorí, sú tónové. U tónových jazykov je rozhodujúca výška tónov. Tá určuje, aký význam má slovo alebo slabiky. Tón je so slovom pevne spojený. Väčšina jazykov, ktorými sa hovorí v Ázii, sú tónové. Patrí k nim napríklad čínština, thajčina a vietnamčina. Aj v Afrike je veľa tónových jazykov. Mnohé domorodé jazyky Ameriky tiež patria k tónovým jazykom. Indoeurópske jazyky obsahujú väčšinou len tonálne prvky. Týka sa to napríklad švédčiny i srbčiny. Počet tónových výšok sa v jednotlivých jazykoch líši. V čínštine existujú štyri rôzne tóny. Slabika ma môže mať aj štyri významy. Znamená matka, konope, kôň a nadávať. Zaujímavé je, že tónové jazyky majú vplyv aj na náš sluch. Ukázali to štúdie týkajúce sa absolútneho sluchu. Absolútny sluch je schopnosť presne určiť výšku tónu. V Európe a Severnej Amerike sa absolútny sluch vyskytuje len zriedka. Má ho menej ako 1 človek z 10 000. U rodených Číňanov je tomu inak. Tu má túto zvláštnu schopnosť 9-krát viac ľudí. Ako malé deti sme mali absolútny sluch všetci. Potrebujeme ho totiž, aby sme sa naučili správne hovoriť. Bohužiaľ však ho väčšina ľudí zase stratí. Výška tónov je samozrejme dôležitá aj v hudbe. To platí najmä pre kultúry, ktoré hovoria tónovými jazykmi. Tie musia melódiu veľmi presne dodržiavať. Inak môže byť z krásnej milostnej piesne nezmyselný spev!