Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   no På toget

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [trettifire]

På toget

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? Er -e-t--t-get-t-- B-rli-? E_ d____ t____ t__ B______ E- d-t-e t-g-t t-l B-r-i-? -------------------------- Er dette toget til Berlin? 0
Kedy odchádza vlak? N-r-H-i-k-n--id k-ø-e---o-et? N__________ t__ k_____ t_____ N-r-H-i-k-n t-d k-ø-e- t-g-t- ----------------------------- Når/Hvilken tid kjører toget? 0
Kedy príde vlak do Berlína? Nå-/-vilken--id-a-ko-m-r to--t-- Berli-? N__________ t__ a_______ t____ i B______ N-r-H-i-k-n t-d a-k-m-e- t-g-t i B-r-i-? ---------------------------------------- Når/Hvilken tid ankommer toget i Berlin? 0
Prepáčte, môžem prejsť? Unn----d, -a- -e--f-----m- -eg ---b-? U________ k__ j__ f_ k____ m__ f_____ U-n-k-l-, k-n j-g f- k-m-e m-g f-r-i- ------------------------------------- Unnskyld, kan jeg få komme meg forbi? 0
Myslím si, že to je moje miesto. Jeg t--r-det-- -- min p--ss. J__ t___ d____ e_ m__ p_____ J-g t-o- d-t-e e- m-n p-a-s- ---------------------------- Jeg tror dette er min plass. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. Je- -----du--i--er -- pl--sen ---. J__ t___ d_ s_____ p_ p______ m___ J-g t-o- d- s-t-e- p- p-a-s-n m-n- ---------------------------------- Jeg tror du sitter på plassen min. 0
Kde je lôžkový vozeň? H-o--e- s-v----ée-? H___ e_ s__________ H-o- e- s-v-k-p-e-? ------------------- Hvor er sovekupéen? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. S----upé----- b-ke--t ------t. S_________ e_ b______ i t_____ S-v-k-p-e- e- b-k-r-t i t-g-t- ------------------------------ Sovekupéen er bakerst i toget. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. Og h-o- -r-s----vo-ne-?-- ------r-mm- i-toge-. O_ h___ e_ s___________ – H___ f_____ i t_____ O- h-o- e- s-i-e-o-n-n- – H-l- f-a-m- i t-g-t- ---------------------------------------------- Og hvor er spisevognen? – Helt framme i toget. 0
Môžem spať dole? Kan---- ---sov---ede? K__ j__ f_ s___ n____ K-n j-g f- s-v- n-d-? --------------------- Kan jeg få sove nede? 0
Môžem spať v strede? K-n-j-g -- s-ve - -i-t--? K__ j__ f_ s___ i m______ K-n j-g f- s-v- i m-d-e-? ------------------------- Kan jeg få sove i midten? 0
Môžem spať hore? K----eg-få-sov---v---t? K__ j__ f_ s___ ø______ K-n j-g f- s-v- ø-e-s-? ----------------------- Kan jeg få sove øverst? 0
Kedy budeme na hranici? Nå-----vi -r--m--v-d--re-s-n? N__ e_ v_ f_____ v__ g_______ N-r e- v- f-e-m- v-d g-e-s-n- ----------------------------- Når er vi fremme ved grensen? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? H-or -en---t---tur-- t---B-----? H___ l____ t__ t____ t__ B______ H-o- l-n-e t-r t-r-n t-l B-r-i-? -------------------------------- Hvor lenge tar turen til Berlin? 0
Má vlak meškanie? E- -o-et -or----e-? E_ t____ f_________ E- t-g-t f-r-i-k-t- ------------------- Er toget forsinket? 0
Máte niečo na čítanie? H-r d---oe å l-s-? H__ d_ n__ å l____ H-r d- n-e å l-s-? ------------------ Har du noe å lese? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? G-- -et-an ---å noe m----g-drikk--he-? G__ d__ a_ å f_ n__ m__ o_ d_____ h___ G-r d-t a- å f- n-e m-t o- d-i-k- h-r- -------------------------------------- Går det an å få noe mat og drikke her? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? Kan--u--en-l---t------ -e---l-k-----u? K__ d_ v________ v____ m__ k_____ s___ K-n d- v-n-l-g-t v-k-e m-g k-o-k- s-u- -------------------------------------- Kan du vennligst vekke meg klokka sju? 0

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!