Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   sl Na vlaku

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [štiriintrideset]

Na vlaku

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? Je-to--l--------rlina? J_ t_ v___ d_ B_______ J- t- v-a- d- B-r-i-a- ---------------------- Je to vlak do Berlina? 0
Kedy odchádza vlak? Kd-j-odpel----lak? K___ o______ v____ K-a- o-p-l-e v-a-? ------------------ Kdaj odpelje vlak? 0
Kedy príde vlak do Berlína? K-aj ----e-j--vl-k - B--l-n? K___ p_______ v___ v B______ K-a- p-i-e-j- v-a- v B-r-i-? ---------------------------- Kdaj pripelje vlak v Berlin? 0
Prepáčte, môžem prejsť? O-r----t-,-smem -imo? O_________ s___ m____ O-r-s-i-e- s-e- m-m-? --------------------- Oprostite, smem mimo? 0
Myslím si, že to je moje miesto. Mi--i-, -- j---- -oj- me---. M______ d_ j_ t_ m___ m_____ M-s-i-, d- j- t- m-j- m-s-o- ---------------------------- Mislim, da je to moje mesto. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. Mi-l-m,--- -e-i-e na-m-je- -----. M______ d_ s_____ n_ m____ m_____ M-s-i-, d- s-d-t- n- m-j-m m-s-u- --------------------------------- Mislim, da sedite na mojem mestu. 0
Kde je lôžkový vozeň? K-e j------nik? K__ j_ s_______ K-e j- s-a-n-k- --------------- Kje je spalnik? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. Sp-l-ik -e--a ---c- vl-ka. S______ j_ n_ k____ v_____ S-a-n-k j- n- k-n-u v-a-a- -------------------------- Spalnik je na koncu vlaka. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. Kj- p--je-jedil-i v-z--– N---a-et-u. K__ p_ j_ j______ v___ – N_ z_______ K-e p- j- j-d-l-i v-z- – N- z-č-t-u- ------------------------------------ Kje pa je jedilni voz? – Na začetku. 0
Môžem spať dole? A-i-l-hk- ---- sp-da-? A__ l____ s___ s______ A-i l-h-o s-i- s-o-a-? ---------------------- Ali lahko spim spodaj? 0
Môžem spať v strede? Al--lahk- spim---s---i-i? A__ l____ s___ v s_______ A-i l-h-o s-i- v s-e-i-i- ------------------------- Ali lahko spim v sredini? 0
Môžem spať hore? Al--lahko s-i---g-r-j? A__ l____ s___ z______ A-i l-h-o s-i- z-o-a-? ---------------------- Ali lahko spim zgoraj? 0
Kedy budeme na hranici? Kd---b--o na ----? K___ b___ n_ m____ K-a- b-m- n- m-j-? ------------------ Kdaj bomo na meji? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? Kako--o-g- -r--a--ožn-- do-Be---na? K___ d____ t____ v_____ d_ B_______ K-k- d-l-o t-a-a v-ž-j- d- B-r-i-a- ----------------------------------- Kako dolgo traja vožnja do Berlina? 0
Má vlak meškanie? Ima--lak za-udo? I__ v___ z______ I-a v-a- z-m-d-? ---------------- Ima vlak zamudo? 0
Máte niečo na čítanie? Im--- -aj za------? I____ k__ z_ b_____ I-a-e k-j z- b-a-i- ------------------- Imate kaj za brati? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? S- -a--o-t--aj -ob- k---za -esti i--p-ti? S_ l____ t____ d___ k__ z_ j____ i_ p____ S- l-h-o t-k-j d-b- k-j z- j-s-i i- p-t-? ----------------------------------------- Se lahko tukaj dobi kaj za jesti in piti? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? M- bost-,-p-osi-, zbu-----o---edmi-? M_ b_____ p______ z______ o_ s______ M- b-s-e- p-o-i-, z-u-i-i o- s-d-i-? ------------------------------------ Me boste, prosim, zbudili ob sedmih? 0

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!