Да -- -- ---в-з-за--ер--н?
Д_ л_ j_ т_ в__ з_ Б______
Д- л- j- т- в-з з- Б-р-и-?
--------------------------
Да ли je то воз за Берлин? 0 U v-zuU v___U v-z-------U vozu
К-да -т----в-- ---е-лин?
К___ с____ в__ у Б______
К-д- с-и-е в-з у Б-р-и-?
------------------------
Када стиже воз у Берлин? 0 Da----je t- -oz -a B-r--n?D_ l_ j_ t_ v__ z_ B______D- l- j- t- v-z z- B-r-i-?--------------------------Da li je to voz za Berlin?
М--л----а ј---- мој- -ест-.
М_____ д_ ј_ т_ м___ м_____
М-с-и- д- ј- т- м-ј- м-с-о-
---------------------------
Мислим да је то моје место. 0 D--l--j- to-v---z---er--n?D_ l_ j_ t_ v__ z_ B______D- l- j- t- v-z z- B-r-i-?--------------------------Da li je to voz za Berlin?
А г-------аг-н-з--ру-ав-њ-- - -- п--етку.
А г__ ј_ в____ з_ р________ – Н_ п_______
А г-е ј- в-г-н з- р-ч-в-њ-? – Н- п-ч-т-у-
-----------------------------------------
А где је вагон за ручавање? – На почетку. 0 K-d---t----v---- B-rli-?K___ s____ v__ u B______K-d- s-i-e v-z u B-r-i-?------------------------Kada stiže voz u Berlin?
Мо-- л- спава---у ----ини?
М___ л_ с______ у с_______
М-г- л- с-а-а-и у с-е-и-и-
--------------------------
Могу ли спавати у средини? 0 Ka-a--ti-e---- u Berlin?K___ s____ v__ u B______K-d- s-i-e v-z u B-r-i-?------------------------Kada stiže voz u Berlin?
И-а---ли-н---о--- ч-т---?
И____ л_ н____ з_ ч______
И-а-е л- н-ш-о з- ч-т-т-?
-------------------------
Имате ли нешто за читати? 0 Mi--im da ----o m-je-me---.M_____ d_ j_ t_ m___ m_____M-s-i- d- j- t- m-j- m-s-o----------------------------Mislim da je to moje mesto.
Мо-е-л---е-о----д--ит---е-т-----је-т- и-пи-и?
М___ л_ с_ о___ д_____ н____ з_ ј____ и п____
М-ж- л- с- о-д- д-б-т- н-ш-о з- ј-с-и и п-т-?
---------------------------------------------
Може ли се овде добити нешто за јести и пити? 0 M--lim -a -e to-----------.M_____ d_ j_ t_ m___ m_____M-s-i- d- j- t- m-j- m-s-o----------------------------Mislim da je to moje mesto.
Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa.
Dospeli k tomu vývojoví psychológovia.
Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier.
Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku.
Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú.
Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí.
Získavajú tým veľa dôležitých informácií.
Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní.
Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity.
Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom.
Potom totiž opäť začnú čítať z pier.
Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky.
Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať.
Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg.
Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia.
Deti teda dostávajú spätnú väzbu.
Pre malé deti je veľmi dôležitá.
Vedia, že im rozumiete.
A to ich motivuje.
Rady potom v učení pokračujú.
Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety.
To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie.
Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku.
Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku.
Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie.
Dávali pri nich aj väčší pozor.
Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké.
Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!