Slovníček fráz

sk Na letisku   »   hr Na aerodromu

35 [tridsaťpäť]

Na letisku

Na letisku

35 [trideset i pet]

Na aerodromu

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
Chcel /-a by som rezervovať let do Atén. H--o / -t--la bih-re-e-vi---- --- ----tenu. H___ / H_____ b__ r__________ l__ z_ A_____ H-i- / H-j-l- b-h r-z-r-i-a-i l-t z- A-e-u- ------------------------------------------- Htio / Htjela bih rezervirati let za Atenu. 0
Je to priamy let? Da--i -- -- -----an----? D_ l_ j_ t_ i______ l___ D- l- j- t- i-r-v-n l-t- ------------------------ Da li je to izravan let? 0
Prosím si miesto pri okne, nefajčiar. Mo--m -j---o do-proz--a,-z- -epuš---. M____ m_____ d_ p_______ z_ n________ M-l-m m-e-t- d- p-o-o-a- z- n-p-š-č-. ------------------------------------- Molim mjesto do prozora, za nepušače. 0
Chcel /-a by som potvrdiť svoju rezerváciu. H--o-/ ---ela-bih -otv-d-t- s--j- r---rva-i--. H___ / h_____ b__ p________ s____ r___________ H-i- / h-j-l- b-h p-t-r-i-i s-o-u r-z-r-a-i-u- ---------------------------------------------- Htio / htjela bih potvrditi svoju rezervaciju. 0
Chcel /-a by som stornovať svoju rezerváciu. Ht-------j----b-- s-o--ir-t- s--ju----e-v--i--. H___ / h_____ b__ s_________ s____ r___________ H-i- / h-j-l- b-h s-o-n-r-t- s-o-u r-z-r-a-i-u- ----------------------------------------------- Htio / htjela bih stornirati svoju rezervaciju. 0
Chcel /-a by som presunúť svoju rezerváciu. H--o-/ ht-----b---pr-mi--nit- svoj---ezervac--u. H___ / h_____ b__ p__________ s____ r___________ H-i- / h-j-l- b-h p-o-i-e-i-i s-o-u r-z-r-a-i-u- ------------------------------------------------ Htio / htjela bih promijeniti svoju rezervaciju. 0
Kedy letí ďalšie lietadlo do Ríma? Kad- -o-i-e-- slj-d--- -r--opl-- -- ---? K___ p_______ s_______ z________ z_ R___ K-d- p-l-j-ć- s-j-d-ć- z-a-o-l-v z- R-m- ---------------------------------------- Kada polijeće sljedeći zrakoplov za Rim? 0
Sú ešte dve miesta voľné? J--u l- slo-o-n----š --- ------? J___ l_ s_______ j__ d__ m______ J-s- l- s-o-o-n- j-š d-a m-e-t-? -------------------------------- Jesu li slobodna još dva mjesta? 0
Nie, máme už len jedno voľné miesto. Ne------- -oš sa---j--n--s----d-------t-. N__ i____ j__ s___ j____ s_______ m______ N-, i-a-o j-š s-m- j-d-o s-o-o-n- m-e-t-. ----------------------------------------- Ne, imamo još samo jedno slobodno mjesto. 0
Kedy pristaneme? K-da--li---em-? K___ s_________ K-d- s-i-e-e-o- --------------- Kada slijećemo? 0
Kedy tam budeme? Kad- -----a--? K___ s__ t____ K-d- s-o t-m-? -------------- Kada smo tamo? 0
Kedy ide autobus do centra? K----v-zi -ut---- - -en--- --ada? K___ v___ a______ u c_____ g_____ K-d- v-z- a-t-b-s u c-n-a- g-a-a- --------------------------------- Kada vozi autobus u centar grada? 0
Je to váš kufor? D--li--e -o--a---o---? D_ l_ j_ t_ V__ k_____ D- l- j- t- V-š k-f-r- ---------------------- Da li je to Vaš kofer? 0
Je to vaša taška? Da--- ---t- -a---t---a? D_ l_ j_ t_ V___ t_____ D- l- j- t- V-š- t-r-a- ----------------------- Da li je to Vaša torba? 0
Je to vaša batožina? Da ----e-t- --š- --tl--g-? D_ l_ j_ t_ V___ p________ D- l- j- t- V-š- p-t-j-g-? -------------------------- Da li je to Vaša prtljaga? 0
Koľko batožiny si môžem vziať zo sebou? K---ko -r-----a--o-- ---i--t-? K_____ p_______ m___ p________ K-l-k- p-t-j-g- m-g- p-n-j-t-? ------------------------------ Koliko prtljaga mogu ponijeti? 0
Dvadsať kíl. D-a-ese----la. D_______ k____ D-a-e-e- k-l-. -------------- Dvadeset kila. 0
Čože, len dvadsať kíl? Št-, ---o--vades-t-ki--? Š___ s___ d_______ k____ Š-o- s-m- d-a-e-e- k-l-? ------------------------ Što, samo dvadeset kila? 0

Učenie mení mozog

Kto veľa športuje, formuje svoje telo. Evidentne je však možné trénovať aj mozog. To znamená, že kto sa chce dobre naučiť jazyky, nepotrebuje len talent. Rovnako dôležité je pravidelné precvičovanie. Pretože precvičovanie môže pozitívne ovplyvniť štruktúry v mozgu. Zvláštny talent na jazyky je prirodzene väčšinou vrodený. Napriek tomu môže intenzívny tréning určité mozgové štruktúry zmeniť. Objem rečového centra sa zväčší. U ľudí, ktorí veľa precvičujú, dochádza tiež k zmene nervových buniek. Dlho sa verilo, že mozog sa nemení. Platilo, že čo sa nenaučíš ako dieťa, už sa nenaučíš nikdy. Vedci skúmajúci mozog však dospeli k úplne inému záveru. Dokázali, že náš mozog je tvárny po celý život. Možno povedať, že funguje ako sval. Vďaka tomu môže rásť až do vysokého veku. Mozog spracúva každý impulz. Ak je však mozog trénovaný, spracováva impulzy oveľa lepšie. To znamená, že pracuje rýchlejšie a účinnejšie. Tento princíp je rovnaký u mladých aj starších ľudí. Aby sme trénovali mozog, nemusíme sa nutne len učiť. Dobrým cvičením je aj čítanie. Najmä náročná literatúra precvičuje naše rečové centrum. Znamená to, že si rozširujeme slovnú zásobu. Navyše si vylepšujeme cit pre jazyk. Zaujímavé je, že jazyk je spracovávaný nielen v rečovom centre. Nový obsah spracováva tiež oblasť, ktorá kontroluje motoriku. Preto je dôležité čo možno najčastejšie stimulovať celý mozog. Takže cvičte svoje telo AJ svoj mozog!