Slovníček fráz

sk Na letisku   »   nn På flyplassen

35 [tridsaťpäť]

Na letisku

Na letisku

35 [trettifem]

På flyplassen

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Chcel /-a by som rezervovať let do Atén. E--vil g-erne kj--e-bi-l-t- -i- A-en, --kk. E_ v__ g_____ k____ b______ t__ A____ t____ E- v-l g-e-n- k-ø-e b-l-e-t t-l A-e-, t-k-. ------------------------------------------- Eg vil gjerne kjøpe billett til Aten, takk. 0
Je to priamy let? Er -e- -i-e-tef--? E_ d__ d__________ E- d-t d-r-k-e-l-? ------------------ Er det direktefly? 0
Prosím si miesto pri okne, nefajčiar. E---i- -----e ---j--v-d vi----get,--kkje-rø-ka-. E_ v__ g_____ s____ v__ v_________ i____________ E- v-l g-e-n- s-t-e v-d v-n-a-g-t- i-k-e-r-y-a-. ------------------------------------------------ Eg vil gjerne sitje ved vindauget, ikkje-røykar. 0
Chcel /-a by som potvrdiť svoju rezerváciu. Eg-vil -j---e---a--este-b-s-i--i-g----. E_ v__ g_____ s________ b__________ m__ E- v-l g-e-n- s-a-f-s-e b-s-i-l-n-a m-. --------------------------------------- Eg vil gjerne stadfeste bestillinga mi. 0
Chcel /-a by som stornovať svoju rezerváciu. Eg -il--j-rne av-e-t---e. E_ v__ g_____ a__________ E- v-l g-e-n- a-b-s-i-l-. ------------------------- Eg vil gjerne avbestille. 0
Chcel /-a by som presunúť svoju rezerváciu. E---i--g--rn- end-- ---ti----ga --. E_ v__ g_____ e____ b__________ m__ E- v-l g-e-n- e-d-e b-s-i-l-n-a m-. ----------------------------------- Eg vil gjerne endre bestillinga mi. 0
Kedy letí ďalšie lietadlo do Ríma? Nå--------ste fly-t---R---? N__ g__ n____ f__ t__ R____ N-r g-r n-s-e f-y t-l R-m-? --------------------------- Når går neste fly til Roma? 0
Sú ešte dve miesta voľné? Ha- d- t--l-------las-a-? H__ d_ t_ l_____ p_______ H-r d- t- l-d-g- p-a-s-r- ------------------------- Har de to ledige plassar? 0
Nie, máme už len jedno voľné miesto. N--- --------e-r--e-n --di--pl--s. N___ v_ h__ b____ e__ l____ p_____ N-i- v- h-r b-r-e e-n l-d-g p-a-s- ---------------------------------- Nei, vi har berre ein ledig plass. 0
Kedy pristaneme? N-r --nda--v-? N__ l_____ v__ N-r l-n-a- v-? -------------- Når landar vi? 0
Kedy tam budeme? Når e- -----am-e? N__ e_ v_ f______ N-r e- v- f-a-m-? ----------------- Når er vi framme? 0
Kedy ide autobus do centra? Når-går d-t-bu----il s---rum? N__ g__ d__ b___ t__ s_______ N-r g-r d-t b-s- t-l s-n-r-m- ----------------------------- Når går det buss til sentrum? 0
Je to váš kufor? Er-d---e ---f---e- -in? E_ d____ k________ d___ E- d-t-e k-f-e-t-n d-n- ----------------------- Er dette kofferten din? 0
Je to vaša taška? E- dett--v-s-- di? E_ d____ v____ d__ E- d-t-e v-s-a d-? ------------------ Er dette veska di? 0
Je to vaša batožina? Er d---e --ga-j-n d--? E_ d____ b_______ d___ E- d-t-e b-g-s-e- d-n- ---------------------- Er dette bagasjen din? 0
Koľko batožiny si môžem vziať zo sebou? Ko- my-j---agasje --- eg t-----? K__ m____ b______ k__ e_ t_ m___ K-r m-k-e b-g-s-e k-n e- t- m-d- -------------------------------- Kor mykje bagasje kan eg ta med? 0
Dvadsať kíl. T--e k-l-. T___ k____ T-u- k-l-. ---------- Tjue kilo. 0
Čože, len dvadsať kíl? Kva- -er-- tj-- --l-? K___ B____ t___ k____ K-a- B-r-e t-u- k-l-? --------------------- Kva? Berre tjue kilo? 0

Učenie mení mozog

Kto veľa športuje, formuje svoje telo. Evidentne je však možné trénovať aj mozog. To znamená, že kto sa chce dobre naučiť jazyky, nepotrebuje len talent. Rovnako dôležité je pravidelné precvičovanie. Pretože precvičovanie môže pozitívne ovplyvniť štruktúry v mozgu. Zvláštny talent na jazyky je prirodzene väčšinou vrodený. Napriek tomu môže intenzívny tréning určité mozgové štruktúry zmeniť. Objem rečového centra sa zväčší. U ľudí, ktorí veľa precvičujú, dochádza tiež k zmene nervových buniek. Dlho sa verilo, že mozog sa nemení. Platilo, že čo sa nenaučíš ako dieťa, už sa nenaučíš nikdy. Vedci skúmajúci mozog však dospeli k úplne inému záveru. Dokázali, že náš mozog je tvárny po celý život. Možno povedať, že funguje ako sval. Vďaka tomu môže rásť až do vysokého veku. Mozog spracúva každý impulz. Ak je však mozog trénovaný, spracováva impulzy oveľa lepšie. To znamená, že pracuje rýchlejšie a účinnejšie. Tento princíp je rovnaký u mladých aj starších ľudí. Aby sme trénovali mozog, nemusíme sa nutne len učiť. Dobrým cvičením je aj čítanie. Najmä náročná literatúra precvičuje naše rečové centrum. Znamená to, že si rozširujeme slovnú zásobu. Navyše si vylepšujeme cit pre jazyk. Zaujímavé je, že jazyk je spracovávaný nielen v rečovom centre. Nový obsah spracováva tiež oblasť, ktorá kontroluje motoriku. Preto je dôležité čo možno najčastejšie stimulovať celý mozog. Takže cvičte svoje telo AJ svoj mozog!