Slovníček fráz

sk V taxíku   »   hy տաքսիում

38 [tridsaťosem]

V taxíku

V taxíku

38 [երեսունութ]

38 [yeresunut’]

տաքսիում

tak’sium

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
Zavolajte prosím taxík. Տ-------ան-ե- -: Տ____ կ______ ք_ Տ-ք-ի կ-ա-չ-՞ ք- ---------------- Տաքսի կկանչե՞ ք: 0
t-k----m t_______ t-k-s-u- -------- tak’sium
Koľko to stojí na železničnú stanicu? Ի---չ-ա--ե -ի-չ-----ար--: Ի_ ն_ ա___ մ____ կ_______ Ի- ն- ա-ժ- մ-ն-և կ-յ-ր-ն- ------------------------- Ի՞ նչ արժե մինչև կայարան: 0
t-k’---m t_______ t-k-s-u- -------- tak’sium
Koľko to stojí na letisko? Ի՞-ն- ար-- -ի-չև-օդ---վա-ա--ն: Ի_ ն_ ա___ մ____ օ____________ Ի- ն- ա-ժ- մ-ն-և օ-ա-ա-ա-ա-ա-: ------------------------------ Ի՞ նչ արժե մինչև օդանավակայան: 0
T----i-kkan-h’ye՞ k’ T_____ k_________ k_ T-k-s- k-a-c-’-e- k- -------------------- Tak’si kkanch’ye՞ k’
Rovno, prosím. Խնդ-ո-- եմ-ու-----նացե-: Խ______ ե_ ո____ գ______ Խ-դ-ո-մ ե- ո-ղ-ղ գ-ա-ե-: ------------------------ Խնդրում եմ ուղիղ գնացեք: 0
Tak’-- kk-n------ k’ T_____ k_________ k_ T-k-s- k-a-c-’-e- k- -------------------- Tak’si kkanch’ye՞ k’
Prosím, tu doprava. Ա-ս--ղ-ց խ----ւմ եմ----ի--ջ: Ա_______ խ______ ե_ դ___ ա__ Ա-ս-ե-ի- խ-դ-ո-մ ե- դ-պ- ա-: ---------------------------- Այստեղից խնդրում եմ դեպի աջ: 0
T--’---kkanch’ye- k’ T_____ k_________ k_ T-k-s- k-a-c-’-e- k- -------------------- Tak’si kkanch’ye՞ k’
Prosím, tam na rohu doľava. Ա-ն ա-կյ--նո----ն-րո-- եմ -եպի-ձ-խ: Ա__ ա_________ խ______ ե_ դ___ ձ___ Ա-ն ա-կ-ո-ն-ւ- խ-դ-ո-մ ե- դ-պ- ձ-խ- ----------------------------------- Այն անկյունում խնդրում եմ դեպի ձախ: 0
I- nch’ -r--e minch-ye- ka-ar-n I_ n___ a____ m________ k______ I- n-h- a-z-e m-n-h-y-v k-y-r-n ------------------------------- I՞ nch’ arzhe minch’yev kayaran
Ponáhľam sa. Ե- -տապում-ե-: Ե_ շ______ ե__ Ե- շ-ա-ո-մ ե-: -------------- Ես շտապում եմ: 0
I՞ -c----r----m----’y-v-k-----n I_ n___ a____ m________ k______ I- n-h- a-z-e m-n-h-y-v k-y-r-n ------------------------------- I՞ nch’ arzhe minch’yev kayaran
Mám čas. Ես ժ-մա-ակ-----մ: Ե_ ժ______ ո_____ Ե- ժ-մ-ն-կ ո-ն-մ- ----------------- Ես ժամանակ ունեմ: 0
I՞-nc-’--rzh--mi----y-v-kay-r-n I_ n___ a____ m________ k______ I- n-h- a-z-e m-n-h-y-v k-y-r-n ------------------------------- I՞ nch’ arzhe minch’yev kayaran
Jazdite prosím pomalšie. Խն----- -- -ան-աղ -շ--: Խ______ ե_ դ_____ ք____ Խ-դ-ո-մ ե- դ-ն-ա- ք-ե-: ----------------------- Խնդրում եմ դանդաղ քշեք: 0
I՞-nch’ -rzh- -in--’--------a------n I_ n___ a____ m________ o___________ I- n-h- a-z-e m-n-h-y-v o-a-a-a-a-a- ------------------------------------ I՞ nch’ arzhe minch’yev odanavakayan
Zastavte prosím. Կա--նեք-այս--ղ, խն-րո-մ-ե-: Կ______ ա______ խ______ ե__ Կ-ն-ն-ք ա-ս-ե-, խ-դ-ո-մ ե-: --------------------------- Կանգնեք այստեղ, խնդրում եմ: 0
I- -c-’ a-zhe ---c----v --a--vaka--n I_ n___ a____ m________ o___________ I- n-h- a-z-e m-n-h-y-v o-a-a-a-a-a- ------------------------------------ I՞ nch’ arzhe minch’yev odanavakayan
Počkajte prosím chvíľu. Խ-դրում -- մի -կ-թարթ -պա-ե-: Խ______ ե_ մ_ ա______ ս______ Խ-դ-ո-մ ե- մ- ա-ն-ա-թ ս-ա-ե-: ----------------------------- Խնդրում եմ մի ակնթարթ սպասեք: 0
I՞-n----arz-e--inch--ev--da-----a-an I_ n___ a____ m________ o___________ I- n-h- a-z-e m-n-h-y-v o-a-a-a-a-a- ------------------------------------ I՞ nch’ arzhe minch’yev odanavakayan
Hneď som späť. Ես--ուտով-կվ-ր-դ---ամ: Ե_ շ_____ կ___________ Ե- շ-ւ-ո- կ-ե-ա-ա-ն-մ- ---------------------- Ես շուտով կվերադառնամ: 0
K--dr-m -e--u-h-g- g-at--y--’ K______ y__ u_____ g_________ K-n-r-m y-m u-h-g- g-a-s-y-k- ----------------------------- Khndrum yem ughigh gnats’yek’
Dajte mi prosím účet. Խնդր-ւ- ---կտ--ն-----: Խ______ ե_ կ____ տ____ Խ-դ-ո-մ ե- կ-ր-ն տ-ե-: ---------------------- Խնդրում եմ կտրոն տվեք: 0
Kh-drum-yem ---ig- -n-ts---k’ K______ y__ u_____ g_________ K-n-r-m y-m u-h-g- g-a-s-y-k- ----------------------------- Khndrum yem ughigh gnats’yek’
Nemám drobné. Ե- ման- փ-ղ չ-ւ-ե-: Ե_ մ___ փ__ չ______ Ե- մ-ն- փ-ղ չ-ւ-ե-: ------------------- Ես մանր փող չունեմ: 0
K-n-rum ye- --h--- gna-s--ek’ K______ y__ u_____ g_________ K-n-r-m y-m u-h-g- g-a-s-y-k- ----------------------------- Khndrum yem ughigh gnats’yek’
To je dobré. Zvyšok je pre Vás. Ա--պ---ճ-շ- -----աց--ը-Ձ-զ-հա--ր-է: Ա_____ ճ___ է_ մ______ Ձ__ հ____ է_ Ա-ս-ե- ճ-շ- է- մ-ա-ա-ը Ձ-զ հ-մ-ր է- ----------------------------------- Այսպես ճիշտ է, մնացածը Ձեզ համար է: 0
Ay---ghi-s---h--ru- ye- -e----j A__________ k______ y__ d___ a_ A-s-e-h-t-’ k-n-r-m y-m d-p- a- ------------------------------- Aysteghits’ khndrum yem depi aj
Zavezte ma na túto adresu. Տ-րեք-ի-- այ- -ա-ց--վ: Տ____ ի__ ա__ հ_______ Տ-ր-ք ի-ձ ա-ս հ-ս-ե-վ- ---------------------- Տարեք ինձ այս հասցեով: 0
A-st-ghi-s------r---y---d--- -j A__________ k______ y__ d___ a_ A-s-e-h-t-’ k-n-r-m y-m d-p- a- ------------------------------- Aysteghits’ khndrum yem depi aj
Zavezte ma k hotelu. Տարեք ----ի----ո-ր-ն--: Տ____ ի__ ի_ հ_________ Տ-ր-ք ի-ձ ի- հ-ո-ր-ն-ց- ----------------------- Տարեք ինձ իմ հյուրանոց: 0
A-st--h-t-’ -hnd-u- -em-d-pi aj A__________ k______ y__ d___ a_ A-s-e-h-t-’ k-n-r-m y-m d-p- a- ------------------------------- Aysteghits’ khndrum yem depi aj
Zavezte ma na pláž. Տա-եք --ձ--ո-ափ: Տ____ ի__ ծ_____ Տ-ր-ք ի-ձ ծ-վ-փ- ---------------- Տարեք ինձ ծովափ: 0
Ay- ank--nu- khnd-um-----d--i d---h A__ a_______ k______ y__ d___ d____ A-n a-k-u-u- k-n-r-m y-m d-p- d-a-h ----------------------------------- Ayn ankyunum khndrum yem depi dzakh

Jazykoví géniovia

Väčšina ľudí je rada, ak ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Sú však aj ľudia, ktorí ovládajú viac ako 70 jazykov. Vedia všetkými týmito jazykmi plynule hovoriť a správne písať. Dá sa tiež povedať, že to sú hyperpolygloti. Fenomén viacjazyčnosti je známy už celé storočia. O ľuďoch s týmto nadaním existuje veľa záznamov. Odkiaľ toto nadanie pochádza, však ešte nebolo presne zistené. Veda na to má rôzne teórie. Mnohé z nich tvrdia, že mozog polyglotov má inú štruktúru. Tento rozdiel sa prejavuje predovšetkým v Brocovom centre. V tejto oblasti mozgu vzniká reč. U polyglotov majú bunky v tejto oblasti inú štruktúru. Je možné, že preto lepšie spracúvajú informácie. K potvrdeniu tejto teórie však chýbajú ďalšie štúdie. Rozhodujúca je možno tiež zvláštna motivácia. Deti sa učia cudzie jazyky veľmi rýchlo od iných detí. Je to dané tým, že sa chcú zapojiť do hrania. Chcú sa stať súčasťou skupiny a komunikovať s ostatnými deťmi. Ich úspech závisí od ich vôle integrovať sa. Ďalšia teória tvrdí, že učením rastie mozgová hmota. Čím viac sa teda učíme, tým je to ľahšie. Je tiež ľahšie naučiť sa podobné jazyky. Kto hovorí dánsky, naučí sa rýchlo po švédsky alebo nórsky. Ešte stále nepoznáme odpovede na všetky otázky. Isté ale je, že inteligencia pritom nehrá žiadnu úlohu. Mnohí ľudia hovoria mnohými jazykmi napriek nižšej inteligencii. Aj najväčší jazykoví géniovia však potrebujú disciplínu. A to nás trochu upokojuje, že?