Slovníček fráz

sk V taxíku   »   ku Di texsiyê de

38 [tridsaťosem]

V taxíku

V taxíku

38 [sî û heşt]

Di texsiyê de

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
Zavolajte prosím taxík. Ji k-re-- x-e re ---t--si---ê--ig--i-. J_ k_____ x__ r_ l_ t________ b_______ J- k-r-m- x-e r- l- t-x-i-e-ê b-g-r-n- -------------------------------------- Ji kerema xwe re li texsiyekê bigerin. 0
Koľko to stojí na železničnú stanicu? Bi---ê ---a -s-geha t---- çi--- -? B_____ h___ î______ t____ ç____ e_ B-h-y- h-y- î-t-e-a t-ê-ê ç-q-s e- ---------------------------------- Bihayê heya îstgeha trênê çiqas e? 0
Koľko to stojí na letisko? B---yê --------af------ -i--- e? B_____ h___ b__________ ç____ e_ B-h-y- h-y- b-l-f-r-e-ê ç-q-s e- -------------------------------- Bihayê heya balafirgehê çiqas e? 0
Rovno, prosím. J--k-re-a xw---- r--t--ast. J_ k_____ x__ r_ r_________ J- k-r-m- x-e r- r-s-e-a-t- --------------------------- Ji kerema xwe re rasterast. 0
Prosím, tu doprava. J--ke-e-a x-e -e--i-----m--ê--ast-. J_ k_____ x__ r_ l_ v__ m___ r_____ J- k-r-m- x-e r- l- v-r m-l- r-s-ê- ----------------------------------- Ji kerema xwe re li vir milê rastê. 0
Prosím, tam na rohu doľava. J- -e---a -we-r---- w-r ---k-ş--- -i----epê. J_ k_____ x__ r_ l_ w__ j_ k_____ m___ ç____ J- k-r-m- x-e r- l- w-r j- k-ş-y- m-l- ç-p-. -------------------------------------------- Ji kerema xwe re li wir ji koşeyê milê çepê. 0
Ponáhľam sa. L---îniy---in----e. L________ m__ h____ L-z-î-i-a m-n h-y-. ------------------- Lezgîniya min heye. 0
Mám čas. Wextê-min-he-e. W____ m__ h____ W-x-ê m-n h-y-. --------------- Wextê min heye. 0
Jazdite prosím pomalšie. Ji --rem- -w- -e -i-ekî-din---dî--aj--. J_ k_____ x__ r_ h_____ d__ h___ b_____ J- k-r-m- x-e r- h-n-k- d-n h-d- b-j-n- --------------------------------------- Ji kerema xwe re hinekî din hêdî bajon. 0
Zastavte prosím. J- -e---- --e r- -i--i---aw-s--n. J_ k_____ x__ r_ l_ v__ r________ J- k-r-m- x-e r- l- v-r r-w-s-i-. --------------------------------- Ji kerema xwe re li vir rawestin. 0
Počkajte prosím chvíľu. J--k--e-a --e--e-xu--k-k- b-sek--in. J_ k_____ x__ r_ x_______ b_________ J- k-r-m- x-e r- x-l-k-k- b-s-k-n-n- ------------------------------------ Ji kerema xwe re xulekekê bisekinin. 0
Hneď som späť. Ez---ma----ha----. E_ h___ a____ t___ E- h-m- a-i-a t-m- ------------------ Ez hema aniha têm. 0
Dajte mi prosím účet. J- ker--a-xwe--- -i-mi- re----tekekê b--i-. J_ k_____ x__ r_ j_ m__ r_ g________ b_____ J- k-r-m- x-e r- j- m-n r- g-r-e-e-ê b-d-n- ------------------------------------------- Ji kerema xwe re ji min re girtekekê bidin. 0
Nemám drobné. Pe-ê-m------û- --n- ne. P___ m__ e h__ t___ n__ P-r- m-n e h-r t-n- n-. ----------------------- Perê min e hûr tine ne. 0
To je dobré. Zvyšok je pre Vás. W-----e-am -- ya--êde----a--i w---- be. W___ t____ e_ y_ z___ b___ j_ w_ r_ b__ W-h- t-m-m e- y- z-d- b-l- j- w- r- b-. --------------------------------------- Wiha temam e, ya zêde bila ji we re be. 0
Zavezte ma na túto adresu. M-- b---- v- n-v-î-an-. M__ b____ v_ n_________ M-n b-b-n v- n-v-î-a-ê- ----------------------- Min bibin vê navnîşanê. 0
Zavezte ma k hotelu. Mi--bibine ---la ---. M__ b_____ o____ m___ M-n b-b-n- o-ê-a m-n- --------------------- Min bibine otêla min. 0
Zavezte ma na pláž. Mi- --b-n---l--ê. M__ b_____ p_____ M-n b-b-n- p-a-ê- ----------------- Min bibine plajê. 0

Jazykoví géniovia

Väčšina ľudí je rada, ak ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Sú však aj ľudia, ktorí ovládajú viac ako 70 jazykov. Vedia všetkými týmito jazykmi plynule hovoriť a správne písať. Dá sa tiež povedať, že to sú hyperpolygloti. Fenomén viacjazyčnosti je známy už celé storočia. O ľuďoch s týmto nadaním existuje veľa záznamov. Odkiaľ toto nadanie pochádza, však ešte nebolo presne zistené. Veda na to má rôzne teórie. Mnohé z nich tvrdia, že mozog polyglotov má inú štruktúru. Tento rozdiel sa prejavuje predovšetkým v Brocovom centre. V tejto oblasti mozgu vzniká reč. U polyglotov majú bunky v tejto oblasti inú štruktúru. Je možné, že preto lepšie spracúvajú informácie. K potvrdeniu tejto teórie však chýbajú ďalšie štúdie. Rozhodujúca je možno tiež zvláštna motivácia. Deti sa učia cudzie jazyky veľmi rýchlo od iných detí. Je to dané tým, že sa chcú zapojiť do hrania. Chcú sa stať súčasťou skupiny a komunikovať s ostatnými deťmi. Ich úspech závisí od ich vôle integrovať sa. Ďalšia teória tvrdí, že učením rastie mozgová hmota. Čím viac sa teda učíme, tým je to ľahšie. Je tiež ľahšie naučiť sa podobné jazyky. Kto hovorí dánsky, naučí sa rýchlo po švédsky alebo nórsky. Ešte stále nepoznáme odpovede na všetky otázky. Isté ale je, že inteligencia pritom nehrá žiadnu úlohu. Mnohí ľudia hovoria mnohými jazykmi napriek nižšej inteligencii. Aj najväčší jazykoví géniovia však potrebujú disciplínu. A to nás trochu upokojuje, že?