Slovníček fráz

sk V taxíku   »   lv Taksometrā

38 [tridsaťosem]

V taxíku

V taxíku

38 [trīsdesmit astoņi]

Taksometrā

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Zavolajte prosím taxík. I-sauci--, --d--- t--s-metru. I_________ l_____ t__________ I-s-u-i-t- l-d-u- t-k-o-e-r-. ----------------------------- Izsauciet, lūdzu, taksometru. 0
Koľko to stojí na železničnú stanicu? Cik--aks- brau-i-n- -īd---ta--ja-? C__ m____ b________ l___ s________ C-k m-k-ā b-a-c-e-s l-d- s-a-i-a-? ---------------------------------- Cik maksā brauciens līdz stacijai? 0
Koľko to stojí na letisko? C-- ---sā--r--ci-n- l-d----d-stai? C__ m____ b________ l___ l________ C-k m-k-ā b-a-c-e-s l-d- l-d-s-a-? ---------------------------------- Cik maksā brauciens līdz lidostai? 0
Rovno, prosím. Lū--u--t-i-n-. L_____ t______ L-d-u- t-i-n-. -------------- Lūdzu, taisni. 0
Prosím, tu doprava. Š-i-, -ū-zu, pa----i. Š____ l_____ p_ l____ Š-i-, l-d-u- p- l-b-. --------------------- Šeit, lūdzu, pa labi. 0
Prosím, tam na rohu doľava. L---u, -ur-k-u-to-um---a k----i. L_____ t__ k_________ p_ k______ L-d-u- t-r k-u-t-j-m- p- k-e-s-. -------------------------------- Lūdzu, tur krustojumā pa kreisi. 0
Ponáhľam sa. E- s----zo-. E_ s________ E- s-e-d-o-. ------------ Es steidzos. 0
Mám čas. Man-v-l -r-la-k-. M__ v__ i_ l_____ M-n v-l i- l-i-s- ----------------- Man vēl ir laiks. 0
Jazdite prosím pomalšie. B---c-et---ūdzu--lē-āk! B________ l_____ l_____ B-a-c-e-, l-d-u- l-n-k- ----------------------- Brauciet, lūdzu, lēnāk! 0
Zastavte prosím. Pi-tu--e--t-----d-u! P________ t__ l_____ P-e-u-i-t t-, l-d-u- -------------------- Pieturiet te, lūdzu! 0
Počkajte prosím chvíľu. Pagaid--t--l-dzu,-kādu-b--d-! P_________ l_____ k___ b_____ P-g-i-i-t- l-d-u- k-d- b-ī-i- ----------------------------- Pagaidiet, lūdzu, kādu brīdi! 0
Hneď som späť. Es t--īt-----i-z-šos. E_ t____ a___________ E- t-l-t a-g-i-z-š-s- --------------------- Es tūlīt atgriezīšos. 0
Dajte mi prosím účet. Lūdzu--i-do--e--man------! L_____ i_______ m__ k_____ L-d-u- i-d-d-e- m-n k-ī-i- -------------------------- Lūdzu, iedodiet man kvīti! 0
Nemám drobné. M---n-v -ī-na--as. M__ n__ s_________ M-n n-v s-k-a-d-s- ------------------ Man nav sīknaudas. 0
To je dobré. Zvyšok je pre Vás. Tā b-s-la-i, a--ik-------s. T_ b__ l____ a_______ J____ T- b-s l-b-, a-l-k-m- J-m-. --------------------------- Tā būs labi, atlikums Jums. 0
Zavezte ma na túto adresu. A---e--e- --n-,---d-----z š- a-r--i! A________ m____ l_____ u_ š_ a______ A-z-e-i-t m-n-, l-d-u- u- š- a-r-s-! ------------------------------------ Aizvediet mani, lūdzu, uz šo adresi! 0
Zavezte ma k hotelu. A---edi-- --ni, lū---- u--v--sn---! A________ m____ l_____ u_ v________ A-z-e-i-t m-n-, l-d-u- u- v-e-n-c-! ----------------------------------- Aizvediet mani, lūdzu, uz viesnīcu! 0
Zavezte ma na pláž. A-zv---et-----,----z-,-u- j--m-lu! A________ m____ l_____ u_ j_______ A-z-e-i-t m-n-, l-d-u- u- j-r-a-u- ---------------------------------- Aizvediet mani, lūdzu, uz jūrmalu! 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + lotyština (1-100) MP3 lotyština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Jazykoví géniovia

Väčšina ľudí je rada, ak ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Sú však aj ľudia, ktorí ovládajú viac ako 70 jazykov. Vedia všetkými týmito jazykmi plynule hovoriť a správne písať. Dá sa tiež povedať, že to sú hyperpolygloti. Fenomén viacjazyčnosti je známy už celé storočia. O ľuďoch s týmto nadaním existuje veľa záznamov. Odkiaľ toto nadanie pochádza, však ešte nebolo presne zistené. Veda na to má rôzne teórie. Mnohé z nich tvrdia, že mozog polyglotov má inú štruktúru. Tento rozdiel sa prejavuje predovšetkým v Brocovom centre. V tejto oblasti mozgu vzniká reč. U polyglotov majú bunky v tejto oblasti inú štruktúru. Je možné, že preto lepšie spracúvajú informácie. K potvrdeniu tejto teórie však chýbajú ďalšie štúdie. Rozhodujúca je možno tiež zvláštna motivácia. Deti sa učia cudzie jazyky veľmi rýchlo od iných detí. Je to dané tým, že sa chcú zapojiť do hrania. Chcú sa stať súčasťou skupiny a komunikovať s ostatnými deťmi. Ich úspech závisí od ich vôle integrovať sa. Ďalšia teória tvrdí, že učením rastie mozgová hmota. Čím viac sa teda učíme, tým je to ľahšie. Je tiež ľahšie naučiť sa podobné jazyky. Kto hovorí dánsky, naučí sa rýchlo po švédsky alebo nórsky. Ešte stále nepoznáme odpovede na všetky otázky. Isté ale je, že inteligencia pritom nehrá žiadnu úlohu. Mnohí ľudia hovoria mnohými jazykmi napriek nižšej inteligencii. Aj najväčší jazykoví géniovia však potrebujú disciplínu. A to nás trochu upokojuje, že?