Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   zh 在迪厅里

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46[四十六]

46 [Sìshíliù]

在迪厅里

zài dí tīng lǐ

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina čínština (zjednodušená) Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? 这---- --空--吗 ? 这_ 位_ 是 空_ 吗 ? 这- 位- 是 空- 吗 ? -------------- 这个 位子 是 空的 吗 ? 0
z-i------n- -ǐ z__ d_ t___ l_ z-i d- t-n- l- -------------- zài dí tīng lǐ
Smiem si k Vám sadnúť? 我 可------您-- 吗-? 我 可_ 坐 在 您__ 吗 ? 我 可- 坐 在 您-边 吗 ? ---------------- 我 可以 坐 在 您旁边 吗 ? 0
zài -í -ī-g lǐ z__ d_ t___ l_ z-i d- t-n- l- -------------- zài dí tīng lǐ
Iste. 很-乐- 。 很 乐_ 。 很 乐- 。 ------ 很 乐意 。 0
zhè-e-wè--i s-- k-n--d---a? z____ w____ s__ k___ d_ m__ z-è-e w-i-i s-ì k-n- d- m-? --------------------------- zhège wèizi shì kōng de ma?
Ako sa Vám páči tá hudba? 您--得 -音乐 -么- ? 您 觉_ 这__ 怎__ ? 您 觉- 这-乐 怎-样 ? -------------- 您 觉得 这音乐 怎么样 ? 0
zhèg--wè--- -h- kōng-----a? z____ w____ s__ k___ d_ m__ z-è-e w-i-i s-ì k-n- d- m-? --------------------------- zhège wèizi shì kōng de ma?
Je trochu hlasná. 有点儿 太--了 。 有__ 太_ 了 。 有-儿 太- 了 。 ---------- 有点儿 太吵 了 。 0
zh-ge wèi-i--hì-kō-g de-m-? z____ w____ s__ k___ d_ m__ z-è-e w-i-i s-ì k-n- d- m-? --------------------------- zhège wèizi shì kōng de ma?
Ale tá skupina hrá celkom dobre. 但---个 乐----得-很- 。 但_ 这_ 乐_ 演__ 很_ 。 但- 这- 乐- 演-得 很- 。 ----------------- 但是 这个 乐队 演奏得 很棒 。 0
W- kě-ǐ zu--zà- nín p-----ā--m-? W_ k___ z__ z__ n__ p_______ m__ W- k-y- z-ò z-i n-n p-n-b-ā- m-? -------------------------------- Wǒ kěyǐ zuò zài nín pángbiān ma?
Chodievate sem často? 您 -常 到-这里-- 吗-? 您 经_ 到 这_ 来 吗 ? 您 经- 到 这- 来 吗 ? --------------- 您 经常 到 这里 来 吗 ? 0
W--k--ǐ---ò -----í- p-n-bi-n ma? W_ k___ z__ z__ n__ p_______ m__ W- k-y- z-ò z-i n-n p-n-b-ā- m-? -------------------------------- Wǒ kěyǐ zuò zài nín pángbiān ma?
Nie, toto je prvý raz. 不-的--这是--一- 。 不___ 这_ 第__ 。 不-的- 这- 第-次 。 ------------- 不是的, 这是 第一次 。 0
W----y----ò -ài--ín---ngbi-- m-? W_ k___ z__ z__ n__ p_______ m__ W- k-y- z-ò z-i n-n p-n-b-ā- m-? -------------------------------- Wǒ kěyǐ zuò zài nín pángbiān ma?
Ešte som tu nebol. 我-以- 没- ----儿 。 我 以_ 没_ 来_ 这_ 。 我 以- 没- 来- 这- 。 --------------- 我 以前 没有 来过 这儿 。 0
Hě--l-y-. H__ l____ H-n l-y-. --------- Hěn lèyì.
Zatancujete si? 您 -----? 您 跳_ 吗 ? 您 跳- 吗 ? -------- 您 跳舞 吗 ? 0
H-n --y-. H__ l____ H-n l-y-. --------- Hěn lèyì.
Možno neskôr. 也许 ---会- --。 也_ 过 一__ 吧 。 也- 过 一-儿 吧 。 ------------ 也许 过 一会儿 吧 。 0
Hě- lè-ì. H__ l____ H-n l-y-. --------- Hěn lèyì.
Neviem tak dobre tancovať. 我-跳--不--。 我 跳_ 不_ 。 我 跳- 不- 。 --------- 我 跳得 不好 。 0
Nín--u--é--h- y-nyuè--ě-me-yà--? N__ j____ z__ y_____ z____ y____ N-n j-é-é z-è y-n-u- z-n-e y-n-? -------------------------------- Nín juédé zhè yīnyuè zěnme yàng?
To je celkom jednoduché. 这 --简单-。 这 很 简_ 。 这 很 简- 。 -------- 这 很 简单 。 0
N-- --éd- --è y---u- -ě-me -à--? N__ j____ z__ y_____ z____ y____ N-n j-é-é z-è y-n-u- z-n-e y-n-? -------------------------------- Nín juédé zhè yīnyuè zěnme yàng?
Ukážem Vám to. 我 ----看 。 我 跳_ 您_ 。 我 跳- 您- 。 --------- 我 跳给 您看 。 0
Nín juéd----è --nyuè---n-e--àn-? N__ j____ z__ y_____ z____ y____ N-n j-é-é z-è y-n-u- z-n-e y-n-? -------------------------------- Nín juédé zhè yīnyuè zěnme yàng?
Nie, radšej niekedy inokedy. 不-----是--- - ! 不___ 还_ 下_ 吧 ! 不-了- 还- 下- 吧 ! -------------- 不用了, 还是 下次 吧 ! 0
Yǒu--iǎ- e- tài c-ǎ-l-. Y__ d___ e_ t__ c______ Y-u d-ǎ- e- t-i c-ǎ-l-. ----------------------- Yǒu diǎn er tài chǎole.
Čakáte na niekoho? 您-在 等 什么 --- ? 您 在 等 什_ 人 吗 ? 您 在 等 什- 人 吗 ? -------------- 您 在 等 什么 人 吗 ? 0
Yǒu----n e--tài-chǎ---. Y__ d___ e_ t__ c______ Y-u d-ǎ- e- t-i c-ǎ-l-. ----------------------- Yǒu diǎn er tài chǎole.
Áno, na môjho priateľa. 是啊,-在 - -- -友-。 是__ 在 等 我_ 朋_ 。 是-, 在 等 我- 朋- 。 --------------- 是啊, 在 等 我的 朋友 。 0
Yǒu d-----r-tà- -hǎo-e. Y__ d___ e_ t__ c______ Y-u d-ǎ- e- t-i c-ǎ-l-. ----------------------- Yǒu diǎn er tài chǎole.
Tam vzadu už prichádza! 这-,-- 来-了-! 这__ 他 来 了 ! 这-, 他 来 了 ! ----------- 这不, 他 来 了 ! 0
Dàn--ì--h-g---uèduì yǎn--- d- -ěn--àn-. D_____ z____ y_____ y_____ d_ h__ b____ D-n-h- z-è-e y-è-u- y-n-ò- d- h-n b-n-. --------------------------------------- Dànshì zhège yuèduì yǎnzòu dé hěn bàng.

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!