Slovníček fráz

sk Prípravy na cestu   »   he ‫הכנות לנסיעה‬

47 [štyridsaťsedem]

Prípravy na cestu

Prípravy na cestu

‫47 [ארבעים ושבע]‬

47 [arba'im w'sheva]

‫הכנות לנסיעה‬

hakhanot lan'si'ah

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
Musíš zbaliť náš kufor! ‫-ליך -אר---א- ה-ז-ו--ת -לנ-.‬ ‫____ ל____ א_ ה_______ ש_____ ‫-ל-ך ל-ר-ז א- ה-ז-ו-ו- ש-נ-.- ------------------------------ ‫עליך לארוז את המזוודות שלנו.‬ 0
al-yk--h-a------l--r-z-e--ham-z-adot---e-an-. a______________ l_____ e_ h_________ s_______ a-e-k-a-/-l-i-h l-e-o- e- h-m-z-a-o- s-e-a-u- --------------------------------------------- aleykhah/alaikh l'eroz et hamizwadot shelanu.
Nesmieš na nič zabudnúť! ‫א--ת--- --י-כ-ום.‬ ‫__ ת___ / י כ_____ ‫-ל ת-כ- / י כ-ו-.- ------------------- ‫אל תשכח / י כלום.‬ 0
al t--hk-x-tish-exi-kl--. a_ t_______________ k____ a- t-s-k-x-t-s-k-x- k-u-. ------------------------- al tishkax/tishkexi klum.
Potrebuješ veľký kufor! ‫א- - - -ר-- / - -ז-וד--גד-ל- יו---‬ ‫__ / ה צ___ / ה מ_____ ג____ י_____ ‫-ת / ה צ-י- / ה מ-ו-ד- ג-ו-ה י-ת-.- ------------------------------------ ‫את / ה צריך / ה מזוודה גדולה יותר.‬ 0
a- ti-hka-/tis-ke-i--l--. a_ t_______________ k____ a- t-s-k-x-t-s-k-x- k-u-. ------------------------- al tishkax/tishkexi klum.
Nezabudni cestovný pas! ‫-- ת-כ--/ - -ת ה--כ-ן.‬ ‫__ ת___ / י א_ ה_______ ‫-ל ת-כ- / י א- ה-ר-ו-.- ------------------------ ‫אל תשכח / י את הדרכון.‬ 0
al-t-s-k-x---shk--i -l--. a_ t_______________ k____ a- t-s-k-x-t-s-k-x- k-u-. ------------------------- al tishkax/tishkexi klum.
Nezabudni letenku! ‫אל -שכ--/-י את-כר-יס ה-יסה.‬ ‫__ ת___ / י א_ כ____ ה______ ‫-ל ת-כ- / י א- כ-ט-ס ה-י-ה-‬ ----------------------------- ‫אל תשכח / י את כרטיס הטיסה.‬ 0
a-a-/-t----ri-h/-s--khah mi--d-- ----ah----e-. a______ t_______________ m______ g_____ y_____ a-a-/-t t-a-i-h-t-r-k-a- m-z-d-h g-o-a- y-t-r- ---------------------------------------------- atah/at tsarikh/tsrikhah mizwdah gdolah yoter.
Nezabudni cestovné šeky! ‫א- ------ י -- --חאו--ה-וסעי-.‬ ‫__ ת___ / י א_ ה_____ ה________ ‫-ל ת-כ- / י א- ה-ח-ו- ה-ו-ע-ם-‬ -------------------------------- ‫אל תשכח / י את המחאות הנוסעים.‬ 0
atah/a-----r--h/t--ikha- --zw--h-gdo-a- yo-e-. a______ t_______________ m______ g_____ y_____ a-a-/-t t-a-i-h-t-r-k-a- m-z-d-h g-o-a- y-t-r- ---------------------------------------------- atah/at tsarikh/tsrikhah mizwdah gdolah yoter.
Zober so sebou krém na opaľovanie. ‫ק--/ י-קרם---ז-ף-‬ ‫__ / י ק__ ש______ ‫-ח / י ק-ם ש-ז-ף-‬ ------------------- ‫קח / י קרם שיזוף.‬ 0
ata-/at-t---i-h/-----ha- m---d-- g-o--h yoter. a______ t_______________ m______ g_____ y_____ a-a-/-t t-a-i-h-t-r-k-a- m-z-d-h g-o-a- y-t-r- ---------------------------------------------- atah/at tsarikh/tsrikhah mizwdah gdolah yoter.
Zober so sebou slnečné okuliare. ‫קח-/-י--שק---ש-ש-‬ ‫__ / י מ____ ש____ ‫-ח / י מ-ק-י ש-ש-‬ ------------------- ‫קח / י משקפי שמש.‬ 0
al --shk-x---shk--i--- ha----n. a_ t_______________ e_ h_______ a- t-s-k-x-t-s-k-x- e- h-d-k-n- ------------------------------- al tishkax/tishkexi et hadrkon.
Zober so sebou klobúk proti slnku. ‫קח /-- כו-ע-‬ ‫__ / י כ_____ ‫-ח / י כ-ב-.- -------------- ‫קח / י כובע.‬ 0
al----hkax--is--e-- e- h------. a_ t_______________ e_ h_______ a- t-s-k-x-t-s-k-x- e- h-d-k-n- ------------------------------- al tishkax/tishkexi et hadrkon.
Chceš si so sebou vziať mapu? ‫האם -ת-/ - -וצ- -קחת--פת כבי-י-?‬ ‫___ א_ / ה ר___ ל___ מ__ כ_______ ‫-א- א- / ה ר-צ- ל-ח- מ-ת כ-י-י-?- ---------------------------------- ‫האם את / ה רוצה לקחת מפת כבישים?‬ 0
a---is--ax-ti--ke-i-e- -a-----. a_ t_______________ e_ h_______ a- t-s-k-x-t-s-k-x- e- h-d-k-n- ------------------------------- al tishkax/tishkexi et hadrkon.
Chceš si so sebou vziať cestovného sprievodcu? ‫-ת-/ ה------ל---------ך-‬ ‫__ / ה ר___ ל____ מ______ ‫-ת / ה ר-צ- ל-כ-ר מ-ר-ך-‬ -------------------------- ‫את / ה רוצה לשכור מדריך?‬ 0
al --s-ka-/t-s-k--i--- k--tis --t----. a_ t_______________ e_ k_____ h_______ a- t-s-k-x-t-s-k-x- e- k-r-i- h-t-s-h- -------------------------------------- al tishkax/tishkexi et kartis hatisah.
Chceš si so sebou vziať dáždnik? ‫-- / ה -ו---ל--ת ----ה?‬ ‫__ / ה ר___ ל___ מ______ ‫-ת / ה ר-צ- ל-ח- מ-ר-ה-‬ ------------------------- ‫את / ה רוצה לקחת מטריה?‬ 0
a- tish-ax/-i---exi e---ar-i- -at-s-h. a_ t_______________ e_ k_____ h_______ a- t-s-k-x-t-s-k-x- e- k-r-i- h-t-s-h- -------------------------------------- al tishkax/tishkexi et kartis hatisah.
Nezabudni na nohavice, košele, ponožky. ‫ז-ו--/ ז--י א--ה---סיים,---ולצות--הגרביים.‬ ‫____ / ז___ א_ ה________ ה_______ ה________ ‫-כ-ר / ז-ר- א- ה-כ-ס-י-, ה-ו-צ-ת- ה-ר-י-ם-‬ -------------------------------------------- ‫זכור / זכרי את המכנסיים, החולצות, הגרביים.‬ 0
a- ---h--x-t-s-k--i-e- --rt----a--s--. a_ t_______________ e_ k_____ h_______ a- t-s-k-x-t-s-k-x- e- k-r-i- h-t-s-h- -------------------------------------- al tishkax/tishkexi et kartis hatisah.
Nezabudni na kravaty, opasky, saká. ‫זכ-ר---זכר- א- --ניב--,---גורו-,--זקט---‬ ‫____ / ז___ א_ ה_______ ה_______ ה_______ ‫-כ-ר / ז-ר- א- ה-נ-ב-ת- ה-ג-ר-ת- ה-ק-י-.- ------------------------------------------ ‫זכור / זכרי את העניבות, החגורות, הזקטים.‬ 0
al--ishk-x--ishk--i -- ha-x---t --n----m. a_ t_______________ e_ h_______ h________ a- t-s-k-x-t-s-k-x- e- h-m-a-o- h-n-s-i-. ----------------------------------------- al tishkax/tishkexi et hamxa'ot hanos'im.
Nezabudni na pyžamy, nočné košele a tričká. ‫--ו- /-ז-ר- -ת---יג’--ת,---תנו------ה- ו--ול-ות-‬ ‫____ / ז___ א_ ה________ כ_____ ה_____ ו_________ ‫-כ-ר / ז-ר- א- ה-י-’-ו-, כ-ת-ו- ה-י-ה- ו-ח-ל-ו-.- -------------------------------------------------- ‫זכור / זכרי את הפיג’מות, כותנות הלילה, והחולצות.‬ 0
q--/-xi--re--s-i-u-. q______ q___ s______ q-x-q-i q-e- s-i-u-. -------------------- qax/qxi qrem shizuf.
Potrebuješ topánky, sandále a čižmy. ‫א- - ----יך / -ה לק------יי-, סנדל-ם ---פ-י-.‬ ‫__ / ה צ___ / כ_ ל___ נ______ ס_____ ו________ ‫-ת / ה צ-י- / כ- ל-ח- נ-ל-י-, ס-ד-י- ו-ג-י-ם-‬ ----------------------------------------------- ‫את / ה צריך / כה לקחת נעליים, סנדלים ומגפיים.‬ 0
qax-q-i qrem sh-z-f. q______ q___ s______ q-x-q-i q-e- s-i-u-. -------------------- qax/qxi qrem shizuf.
Potrebuješ vreckovky, mydlo a nožničky na nechty. ‫-- --- צ-י- /--ה --ח- ---ט-ת,-סב----מ-פ-יים--צ--ור-יים.‬ ‫__ / ה צ___ / כ_ ל___ מ______ ס___ ו_______ ל___________ ‫-ת / ה צ-י- / כ- ל-ח- מ-ח-ו-, ס-ו- ו-ס-ר-י- ל-י-ו-נ-י-.- --------------------------------------------------------- ‫את / ה צריך / כה לקחת ממחטות, סבון ומספריים לציפורניים.‬ 0
q-x-qxi q--- s-iz-f. q______ q___ s______ q-x-q-i q-e- s-i-u-. -------------------- qax/qxi qrem shizuf.
Potrebuješ hrebeň, zubnú kefku a zubnú pastu. ‫-ת --- צרי----כה-לק-ת--סר-----ר-ת ש-נ-ים ---ח--ש-נ---.‬ ‫__ / ה צ___ / כ_ ל___ מ____ מ____ ש_____ ו____ ש_______ ‫-ת / ה צ-י- / כ- ל-ח- מ-ר-, מ-ר-ת ש-נ-י- ו-ש-ת ש-נ-י-.- -------------------------------------------------------- ‫את / ה צריך / כה לקחת מסרק, מברשת שיניים ומשחת שיניים.‬ 0
qa--qxi mishq--e--s--m-s-. q______ m________ s_______ q-x-q-i m-s-q-f-y s-e-e-h- -------------------------- qax/qxi mishqefey shemesh.

Budúcnosť jazykov

Viac ako 1,3 miliardy ľudí hovorí čínsky. Čínština je tak najpoužívanejším jazykom na svete. Tak to zostane aj v ďalších rokoch. Budúcnosť mnohých iných jazykov nevyzerá tak ružovo. Pretože mnoho lokálnych jazykov vymrie. V súčasnosti sa hovorí približne 6 000 jazykmi. Experti však odhadujú, že väčšina z nich je ohrozená. To znamená, že asi 90 % jazykov úplne vymizne. Väčšina z nich vymrie už v tomto storočí. To znamená, že každý deň sa stratí jeden jazyk. Význam jednotlivých jazykov sa v budúcnosti tiež zmení. Angličtina je stále na druhom mieste. Počet rodených hovoriacich jednotlivých jazykov však nezostáva rovnaký. Môže za to demografický vývoj. Počas niekoľkých desaťročí sa dominantnými stanú iné jazyky. Na druhé a tretie miesto sa čoskoro dostanú hindčina/urdčina a arabčina. Angličtina sa posunie na štvrté miesto. Nemčina z prvej desiatky úplne zmizne. Naopak medzi najdôležitejšie jazyky sa zaradí malajčina. Kým niektoré jazyky vymrú, iné vzniknú. Budú to hybridné jazyky. Týmito jazykovými hybridmi sa hovorí predovšetkým v mestách. Vyvinú sa tiež úplne nové varianty jazykov. V budúcnosti budeme teda mať rôzne formy angličtiny. Významne tiež vzrastie počet ľudí hovoriacich dvoma jazykmi. Ako budeme v budúcnosti hovoriť, zostáva neisté. Ale aj za 100 rokov budeme stále mať rôzne jazyky. Takže učenie len tak neskončí ...