Slovníček fráz

sk Vybavovanie   »   he ‫לעשות סידורים‬

51 [päťdesiatjeden]

Vybavovanie

Vybavovanie

‫51 [חמישים ואחת]‬

51 [xamishim w'axat]

‫לעשות סידורים‬

la'assot sidurim

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
Chcem ísť do knižnice. ‫-ני --------ת לס-ר-ה-‬ ‫___ ר___ ל___ ל_______ ‫-נ- ר-צ- ל-כ- ל-פ-י-.- ----------------------- ‫אני רוצה ללכת לספריה.‬ 0
ani-ro--e--r--s-h lale--e---a--fri--. a__ r____________ l_______ l_________ a-i r-t-e-/-o-s-h l-l-k-e- l-s-f-i-h- ------------------------------------- ani rotseh/rotsah lalekhet lasifriah.
Chcem ísť do kníhkupectva. ‫א-- ר-צ- ל------נות-ה------‬ ‫___ ר___ ל___ ל____ ה_______ ‫-נ- ר-צ- ל-כ- ל-נ-ת ה-פ-י-.- ----------------------------- ‫אני רוצה ללכת לחנות הספרים.‬ 0
an- -otse--ro-sah la--k----la-ifr-ah. a__ r____________ l_______ l_________ a-i r-t-e-/-o-s-h l-l-k-e- l-s-f-i-h- ------------------------------------- ani rotseh/rotsah lalekhet lasifriah.
Chcem ísť do stánku. ‫-נ- -ו-ה----- לקיוס--‬ ‫___ ר___ ל___ ל_______ ‫-נ- ר-צ- ל-כ- ל-י-ס-.- ----------------------- ‫אני רוצה ללכת לקיוסק.‬ 0
a-i--otse-/----a------khe- l-s-f--ah. a__ r____________ l_______ l_________ a-i r-t-e-/-o-s-h l-l-k-e- l-s-f-i-h- ------------------------------------- ani rotseh/rotsah lalekhet lasifriah.
Chcem si požičať knihu. ‫--י-רו-- לש-ו- -פ--‬ ‫___ ר___ ל____ ס____ ‫-נ- ר-צ- ל-א-ל ס-ר-‬ --------------------- ‫אני רוצה לשאול ספר.‬ 0
a---ro--eh/r-tsa- lalekh-t-l'-an------f--i-. a__ r____________ l_______ l______ h________ a-i r-t-e-/-o-s-h l-l-k-e- l-x-n-t h-s-a-i-. -------------------------------------------- ani rotseh/rotsah lalekhet l'xanut hasfarim.
Chcem si kúpiť knihu. ‫א---ר--ה ל-נ-ת ס--.‬ ‫___ ר___ ל____ ס____ ‫-נ- ר-צ- ל-נ-ת ס-ר-‬ --------------------- ‫אני רוצה לקנות ספר.‬ 0
ani r-t-e--rotsa--l--ek-et -aqi-s-. a__ r____________ l_______ l_______ a-i r-t-e-/-o-s-h l-l-k-e- l-q-o-q- ----------------------------------- ani rotseh/rotsah lalekhet laqiosq.
Chcem si kúpiť noviny. ‫-ני -ו---לקנות----ו--‬ ‫___ ר___ ל____ ע______ ‫-נ- ר-צ- ל-נ-ת ע-ת-ן-‬ ----------------------- ‫אני רוצה לקנות עיתון.‬ 0
ani rot---/r--sa----l-kh-------os-. a__ r____________ l_______ l_______ a-i r-t-e-/-o-s-h l-l-k-e- l-q-o-q- ----------------------------------- ani rotseh/rotsah lalekhet laqiosq.
Chcem ísť do knižnice, aby som si požičala knihu. ‫-נ- רוצ---ל-- ל----ה--שאול -פ-.‬ ‫___ ר___ ל___ ל_____ ל____ ס____ ‫-נ- ר-צ- ל-כ- ל-פ-י- ל-א-ל ס-ר-‬ --------------------------------- ‫אני רוצה ללכת לספריה לשאול ספר.‬ 0
an---o-se----tsa---al--h-- --qios-. a__ r____________ l_______ l_______ a-i r-t-e-/-o-s-h l-l-k-e- l-q-o-q- ----------------------------------- ani rotseh/rotsah lalekhet laqiosq.
Chcem ísť do kníhkupectva, aby som kúpila knihu. ‫-נ--ר-צ----כ----נ-ת הס-רים-ל-----ס--.‬ ‫___ ר___ ל___ ל____ ה_____ ל____ ס____ ‫-נ- ר-צ- ל-כ- ל-נ-ת ה-פ-י- ל-נ-ת ס-ר-‬ --------------------------------------- ‫אני רוצה ללכת לחנות הספרים לקנות ספר.‬ 0
ani--otse-/rots-h-l-s---- s-f--. a__ r____________ l______ s_____ a-i r-t-e-/-o-s-h l-s-'-l s-f-r- -------------------------------- ani rotseh/rotsah lish'ol sefer.
Chcem ísť do stánku, aby som kúpila noviny. ‫אני-רו-ה -ל-ת לקיו-ק -ק--- ע---ן.‬ ‫___ ר___ ל___ ל_____ ל____ ע______ ‫-נ- ר-צ- ל-כ- ל-י-ס- ל-נ-ת ע-ת-ן-‬ ----------------------------------- ‫אני רוצה ללכת לקיוסק לקנות עיתון.‬ 0
a-- -o-seh/r---a--l---ot ---e-. a__ r____________ l_____ s_____ a-i r-t-e-/-o-s-h l-q-o- s-f-r- ------------------------------- ani rotseh/rotsah liqnot sefer.
Chcem ísť do optiky. ‫א-- ר--ה ל-כת-ל---טי---.‬ ‫___ ר___ ל___ ל__________ ‫-נ- ר-צ- ל-כ- ל-ו-ט-ק-י-‬ -------------------------- ‫אני רוצה ללכת לאופטיקאי.‬ 0
a-- -o-s---ro-s-h--iq--t--ef-r. a__ r____________ l_____ s_____ a-i r-t-e-/-o-s-h l-q-o- s-f-r- ------------------------------- ani rotseh/rotsah liqnot sefer.
Chcem ísť do supermarketu. ‫אנ----צ--ללכ- לסופרמר---‬ ‫___ ר___ ל___ ל__________ ‫-נ- ר-צ- ל-כ- ל-ו-ר-ר-ט-‬ -------------------------- ‫אני רוצה ללכת לסופרמרקט.‬ 0
ani -o--e-/rot-a--li--ot---f--. a__ r____________ l_____ s_____ a-i r-t-e-/-o-s-h l-q-o- s-f-r- ------------------------------- ani rotseh/rotsah liqnot sefer.
Chcem ísť k pekárovi. ‫--- רוצ- -ל-ת --אפ-יה-‬ ‫___ ר___ ל___ ל________ ‫-נ- ר-צ- ל-כ- ל-א-י-ה-‬ ------------------------ ‫אני רוצה ללכת למאפייה.‬ 0
ani--o--eh/r-t--- liqn-t ---n. a__ r____________ l_____ i____ a-i r-t-e-/-o-s-h l-q-o- i-o-. ------------------------------ ani rotseh/rotsah liqnot iton.
Chcem kúpiť okuliare. ‫אנ- רו-- ל--ו- מ--פי--.‬ ‫___ ר___ ל____ מ________ ‫-נ- ר-צ- ל-נ-ת מ-ק-י-ם-‬ ------------------------- ‫אני רוצה לקנות משקפיים.‬ 0
a-- -ot------t-------n-- -t-n. a__ r____________ l_____ i____ a-i r-t-e-/-o-s-h l-q-o- i-o-. ------------------------------ ani rotseh/rotsah liqnot iton.
Chcem kúpiť ovocie a zeleninu. ‫-ני -ו---לקנ-ת פ------יר----‬ ‫___ ר___ ל____ פ____ ו_______ ‫-נ- ר-צ- ל-נ-ת פ-ר-ת ו-ר-ו-.- ------------------------------ ‫אני רוצה לקנות פירות וירקות.‬ 0
ani-r-t--h/r-ts-h-li--o- iton. a__ r____________ l_____ i____ a-i r-t-e-/-o-s-h l-q-o- i-o-. ------------------------------ ani rotseh/rotsah liqnot iton.
Chcem kúpiť žemle a chlieb. ‫א-י רו-ה -ק-ו----מ--ו- --חם.‬ ‫___ ר___ ל____ ל______ ו_____ ‫-נ- ר-צ- ל-נ-ת ל-מ-י-ת ו-ח-.- ------------------------------ ‫אני רוצה לקנות לחמניות ולחם.‬ 0
a-i r------r-tsah--alekhe-----i--iah-l--h--l -e---. a__ r____________ l_______ l________ l______ s_____ a-i r-t-e-/-o-s-h l-l-k-e- l-s-f-i-h l-s-'-l s-f-r- --------------------------------------------------- ani rotseh/rotsah lalekhet lasifriah lish'ol sefer.
Chcem ísť do optiky, aby som kúpil(a) okuliare. ‫אנ- --צה----- -א-פטיק-- לקנ----שק-----‬ ‫___ ר___ ל___ ל________ ל____ מ________ ‫-נ- ר-צ- ל-כ- ל-ו-ט-ק-י ל-נ-ת מ-ק-י-ם-‬ ---------------------------------------- ‫אני רוצה ללכת לאופטיקאי לקנות משקפיים.‬ 0
ani--otseh------h lal-k-et-l---nu-----f-r-- -i---t se---. a__ r____________ l_______ l______ h_______ l_____ s_____ a-i r-t-e-/-o-s-h l-l-k-e- l-x-n-t h-s-a-i- l-q-o- s-f-r- --------------------------------------------------------- ani rotseh/rotsah lalekhet l'xanut hasfarim liqnot sefer.
Chcem ísť do supermarketu, aby som kúpil(a) ovocie a zeleninu. ‫-נ- ר--ה--לכ----ופר---ט לק-ו- פי-ו- -י-קו--‬ ‫___ ר___ ל___ ל________ ל____ פ____ ו_______ ‫-נ- ר-צ- ל-כ- ל-ו-ר-ר-ט ל-נ-ת פ-ר-ת ו-ר-ו-.- --------------------------------------------- ‫אני רוצה ללכת לסופרמרקט לקנות פירות וירקות.‬ 0
a-i---ts-----tsa--lal----t la-io-q----n-- ito-. a__ r____________ l_______ l______ l_____ i____ a-i r-t-e-/-o-s-h l-l-k-e- l-q-o-q l-q-o- i-o-. ----------------------------------------------- ani rotseh/rotsah lalekhet laqiosq liqnot iton.
Chcem ísť do pekárne, aby som kúpil(a) žemle a chlieb. ‫אני--ו-ה-ל-כת ל---י-ה ל-נות--חמניות ולח--‬ ‫___ ר___ ל___ ל______ ל____ ל______ ו_____ ‫-נ- ר-צ- ל-כ- ל-א-י-ה ל-נ-ת ל-מ-י-ת ו-ח-.- ------------------------------------------- ‫אני רוצה ללכת למאפייה לקנות לחמניות ולחם.‬ 0
ani r------ro-s-h--a-e-he- -a--o---l-qn-t -t--. a__ r____________ l_______ l______ l_____ i____ a-i r-t-e-/-o-s-h l-l-k-e- l-q-o-q l-q-o- i-o-. ----------------------------------------------- ani rotseh/rotsah lalekhet laqiosq liqnot iton.

Minoritné jazyky v Európe

V Európe sa hovorí mnohými jazykmi. Väčšina z nich patrí k indoeurópskej skupine. Okrem veľkých národných jazykov tu nájdeme aj menšie jazyky. Sú to minoritné jazyky. Minoritné jazyky sú iné, ako jazyky úradné. Ale nie sú to dialekty. Nie sú to ani jazyky imigrantov. Minoritné jazyky sú vždy etnického pôvodu. To znamená, že sú to jazyky špecifických etnických skupín. V takmer každej európskej krajine sú nejaké minoritné jazyky. V Európskej únii je to dokopy cca 40 jazykov. Niektorými minoritnými jazykmi sa hovorí len v jednej krajine. Medzi také patrí lužická srbčina v Nemecku. Rómčinou sa naopak hovorí v mnohých európskych krajinách. Minoritné jazyky majú zvláštne postavenie. Pretože nimi hovorí len relatívne malá skupina ľudí. Tieto skupiny si nemôžu dovoliť vybudovať vlastné školy. Je pre nich tiež ťažké vydávať vlastnú literatúru. V dôsledku toho hrozí mnohým minoritným jazykom vymretie. Európska únia chce minoritné jazyky chrániť. Pretože každý jazyk je dôležitou súčasťou kultúry a identity. Niektoré národy nemajú vlastný štát a existujú len ako menšiny. Na podporu ich jazykov existujú rôzne programy a projekty. S ich pomocou by sa mala zachovať aj kultúra menších etnických skupín. Napriek tomu mnohé minoritné jazyky čoskoro vymiznú. Medzi ne patrí livončina, ktorou sa hovorí v jednej provincii Lotyšska. Používa ju dnes už len asi 20 rodených hovoriacich. Livončina je tak najmenším jazykom na svete ...