Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   da Købe ind

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [fireoghalvtreds]

Købe ind

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina dánčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. J----il--e--e købe en--av-. J__ v__ g____ k___ e_ g____ J-g v-l g-r-e k-b- e- g-v-. --------------------------- Jeg vil gerne købe en gave. 0
Ale nič príliš drahé. Men-i-k- noget a-t --r d--t. M__ i___ n____ a__ f__ d____ M-n i-k- n-g-t a-t f-r d-r-. ---------------------------- Men ikke noget alt for dyrt. 0
Možno kabelku? Må-k- -- hån-t--ke? M____ e_ h_________ M-s-e e- h-n-t-s-e- ------------------- Måske en håndtaske? 0
Akú farbu by ste chceli? Hv--ken-f--v- -ka--d---v---? H______ f____ s___ d__ v____ H-i-k-n f-r-e s-a- d-n v-r-? ---------------------------- Hvilken farve skal den være? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? S-rt---r----l--r -vi-? S____ b___ e____ h____ S-r-, b-u- e-l-r h-i-? ---------------------- Sort, brun eller hvid? 0
Veľkú alebo malú? E- sto- ----r-en-l--le? E_ s___ e____ e_ l_____ E- s-o- e-l-r e- l-l-e- ----------------------- En stor eller en lille? 0
Môžem sa pozrieť na túto? Må--e--se----d-- d-r? M_ j__ s_ p_ d__ d___ M- j-g s- p- d-n d-r- --------------------- Må jeg se på den der? 0
Je z kože? E- -en a--s--n-? E_ d__ a_ s_____ E- d-n a- s-i-d- ---------------- Er den af skind? 0
Alebo je z umelej hmoty? E---r -r de---- ku-s-st-f? E____ e_ d__ a_ k_________ E-l-r e- d-n a- k-n-t-t-f- -------------------------- Eller er den af kunststof? 0
Samozrejme z kože. A---æ-er-na-u-l-gvi-. A_ l____ n___________ A- l-d-r n-t-r-i-v-s- --------------------- Af læder naturligvis. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. De- -r--- s-r-i----d-k-a--t--. D__ e_ e_ s_____ g__ k________ D-t e- e- s-r-i- g-d k-a-i-e-. ------------------------------ Det er en særlig god kvalitet. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. O- h-ndt-sk-- -- v--k---- me-et -illig. O_ h_________ e_ v_______ m____ b______ O- h-n-t-s-e- e- v-r-e-i- m-g-t b-l-i-. --------------------------------------- Og håndtasken er virkelig meget billig. 0
To sa mi páči. J-- -a--godt -i-e----. J__ k__ g___ l___ d___ J-g k-n g-d- l-d- d-n- ---------------------- Jeg kan godt lide den. 0
Vezmem ju. D---tager -e-. D__ t____ j___ D-n t-g-r j-g- -------------- Den tager jeg. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? K-n d-n--ven--e------t--? K__ d__ e________ b______ K-n d-n e-e-t-e-t b-t-e-? ------------------------- Kan den eventuelt byttes? 0
Samozrejme. S-lv-ø--el-g. S____________ S-l-f-l-e-i-. ------------- Selvfølgelig. 0
Zabalíme ju ako darček. Vi-pa-ker-d----nd so--g-ve. V_ p_____ d__ i__ s__ g____ V- p-k-e- d-n i-d s-m g-v-. --------------------------- Vi pakker den ind som gave. 0
Tamto je pokladňa. Ka-sen-e- de---re. K_____ e_ d_______ K-s-e- e- d-r-v-e- ------------------ Kassen er derovre. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + dánčina (1-100) MP3 dánčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...