Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   sl Nakupovanje

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [štiriinpetdeset]

Nakupovanje

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Rad--- bi-k-pil--) d-ri-o. R_____ b_ k_______ d______ R-d-a- b- k-p-l-a- d-r-l-. -------------------------- Rad(a) bi kupil(a) darilo. 0
Ale nič príliš drahé. Ven-a- ne--red-a--. V_____ n_ p________ V-n-a- n- p-e-r-g-. ------------------- Vendar ne predrago. 0
Možno kabelku? Mo-d---o--ico? M____ t_______ M-r-a t-r-i-o- -------------- Morda torbico? 0
Akú farbu by ste chceli? V--a---i -ar-- -- ž--i--? V k_____ b____ j_ ž______ V k-k-n- b-r-i j- ž-l-t-? ------------------------- V kakšni barvi jo želite? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? V čr--- rj-vi--li b---? V č____ r____ a__ b____ V č-n-, r-a-i a-i b-l-? ----------------------- V črni, rjavi ali beli? 0
Veľkú alebo malú? Ve-iko--l---aj-no? V_____ a__ m______ V-l-k- a-i m-j-n-? ------------------ Veliko ali majhno? 0
Môžem sa pozrieť na túto? Si--a-ko -o-- p-gl-d--? S_ l____ t___ p________ S- l-h-o t-l- p-g-e-a-? ----------------------- Si lahko tole pogledam? 0
Je z kože? J--tal--iz-u---a? J_ t___ i_ u_____ J- t-l- i- u-n-a- ----------------- Je tale iz usnja? 0
Alebo je z umelej hmoty? A---iz--met-e----v-? A__ i_ u_____ s_____ A-i i- u-e-n- s-o-i- -------------------- Ali iz umetne snovi? 0
Samozrejme z kože. S---d---- i--u--ja. S_____ j_ i_ u_____ S-v-d- j- i- u-n-a- ------------------- Seveda je iz usnja. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. Je-z-l--dob-e -a-ovosti. J_ z___ d____ k_________ J- z-l- d-b-e k-k-v-s-i- ------------------------ Je zelo dobre kakovosti. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. In-----orb-ca--- res-i--o --l--p-----. I_ t_ t______ j_ r_______ z___ p______ I- t- t-r-i-a j- r-s-i-n- z-l- p-c-n-. -------------------------------------- In ta torbica je resnično zelo poceni. 0
To sa mi páči. V-e- m- je. V___ m_ j__ V-e- m- j-. ----------- Všeč mi je. 0
Vezmem ju. Vza--m--o. V_____ j__ V-a-e- j-. ---------- Vzamem jo. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? Jo---h-o -a-n--e ---o-e z---nj--? J_ l____ k______ m_____ z________ J- l-h-o k-s-e-e m-g-č- z-m-n-a-? --------------------------------- Jo lahko kasneje mogoče zamenjam? 0
Samozrejme. S---d-. S______ S-v-d-. ------- Seveda. 0
Zabalíme ju ako darček. J- bo-o-z-p-k-rali-k-t d---l-. J_ b___ z_________ k__ d______ J- b-m- z-p-k-r-l- k-t d-r-l-. ------------------------------ Jo bomo zapakirali kot darilo. 0
Tamto je pokladňa. Tam----b-agaj-a. T__ j_ b________ T-m j- b-a-a-n-. ---------------- Tam je blagajna. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + slovinčina (1-100) MP3 slovinčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...