Slovníček fráz

sk City   »   sl Čustva

56 [päťdesiatšesť]

City

City

56 [šestinpetdeset]

Čustva

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
mať chuť (na niečo, niečo robiť) Už--ati U______ U-i-a-i ------- Uživati 0
Máme chuť. M--uži-a-o-(---i-am- p-i--t-o-- / M--va (Medve) u-iv-v---s----a-- prije----. M_ u______ (__ i____ p_________ / M____ (______ u______ (__ i____ p_________ M- u-i-a-o (-e i-a-o p-i-e-n-)- / M-d-a (-e-v-) u-i-a-a (-e i-a-a p-i-e-n-)- ---------------------------------------------------------------------------- Mi uživamo (se imamo prijetno). / Midva (Medve) uživava (se imava prijetno). 0
Nemáme chuť. Ne-už------(--i-av--. N_ u______ (_________ N- u-i-a-o (-ž-v-v-)- --------------------- Ne uživamo (uživava). 0
mať strach b-t- se b___ s_ b-t- s- ------- bati se 0
Mám strach. / Bojím sa. B---m--e. B____ s__ B-j-m s-. --------- Bojim se. 0
Nemám žiadny strach. / Nebojím sa. Ne ---i- --. N_ b____ s__ N- b-j-m s-. ------------ Ne bojim se. 0
mať čas im--i--as i____ č__ i-e-i č-s --------- imeti čas 0
Má čas. On--m--č-s. O_ i__ č___ O- i-a č-s- ----------- On ima čas. 0
Nemá čas. On nim------. O_ n___ č____ O- n-m- č-s-. ------------- On nima časa. 0
nudiť sa d--g-ča---- se d__________ s_ d-l-o-a-i-i s- -------------- dolgočasiti se 0
Nudí sa. O-a -e --lgo-as-. ---e- -e -o--ča--) O__ s_ d_________ (____ j_ d________ O-a s- d-l-o-a-i- (-j-j j- d-l-č-s-) ------------------------------------ Ona se dolgočasi. (Njej je dolgčas.) 0
Nenudí sa. Ona -e -----l-oč-s-.-----j------lgčas.) O__ s_ n_ d_________ (____ n_ d________ O-a s- n- d-l-o-a-i- (-j-j n- d-l-č-s-) --------------------------------------- Ona se ne dolgočasi. (Njej ni dolgčas.) 0
mať hlad, byť hladný b-ti -a-en b___ l____ b-t- l-č-n ---------- biti lačen 0
Máte hlad? Ste hladní? Ali --e la-n-? A__ s__ l_____ A-i s-e l-č-i- -------------- Ali ste lačni? 0
Nemáte hlad? Nie ste hladní? Ali n-st- l----? A__ n____ l_____ A-i n-s-e l-č-i- ---------------- Ali niste lačni? 0
mať smäd, byť smädný biti---jen b___ ž____ b-t- ž-j-n ---------- biti žejen 0
Majú smäd. Sú smädní. Vi--te--ej----(-e -t----jn-.) V_ s__ ž_____ (__ s__ ž______ V- s-e ž-j-i- (-e s-e ž-j-e-) ----------------------------- Vi ste žejni. (Ve ste žejne.) 0
Nemajú smäd. Nie sú smädní. V----s-- -ej-i. ----nist--ž---e.) V_ n____ ž_____ (__ n____ ž______ V- n-s-e ž-j-i- (-e n-s-e ž-j-e-) --------------------------------- Vi niste žejni. (Ve niste žejne.) 0

Tajné jazyky

Pomocou jazyka chceme vyjadriť, čo si myslíme a cítime. Porozumenie je teda najdôležitejšou úlohou jazyka. Niekedy si však ľudia neželajú, aby im všetci rozumeli. V takýchto prípadoch si vymyslia tajné jazyky. Tajné jazyky fascinovali ľudí celé tisícročia. Napríklad Julius Caesar mal svoj vlastný tajný jazyk. Posielal kódované správy do všetkých častí svojej ríše. Jeho nepriatelia tieto šifry nedokázali prečítať. Tajné jazyky sú chránenou komunikáciou. Pomocou tajných jazykov sa odlišujeme od ostatných. Ukazujeme, že patríme do výnimočnej skupiny. Tajné jazyky používame na rôzne účely. Milenci si písali a píšu šifrované listy v každej dobe. Isté profesionálne skupiny majú tiež svoje jazyky. Existujú jazyky pre kúzelníkov, zlodejov alebo biznismenov. Tajné jazyky sa ale najviac používajú na politické účely. Tajné jazyky sa používali takmer vo všetkých vojnách. Armáda a kontrarozviedka majú na tajné jazyky svojich expertov. Kryptológia je veda o šifrovaní. Moderné šifry sú založené na zložitých matematických funkciách. Dajú sa len veľmi ťažko rozlúštiť. Bez kódovaných jazykov by bol náš život nemysliteľný. Zašifrované dáta sa dnes používajú všade. Kreditné karty a e-maily - to všetko pracuje s kódmi. Deťom pripadajú tajné jazyky obzvlášť zaujímavé. Radi si vymieňajú tajné správy so svojimi kamarátmi. Tajné jazyky sú dokonca pre vývoj dieťaťa užitočné ... Podporujú kreativitu a cit pre jazyk!