Slovníček fráz

sk Radové číslovky   »   lv Kārtas skaitļa vārdi

61 [šesťdesiatjeden]

Radové číslovky

Radové číslovky

61 [sešdesmit viens]

Kārtas skaitļa vārdi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Prvý mesiac je január. P-----s -ēnesis -r-j-n--r-s. P______ m______ i_ j________ P-r-a-s m-n-s-s i- j-n-ā-i-. ---------------------------- Pirmais mēnesis ir janvāris. 0
Druhý mesiac je február. Otrai- mēn--i- ---f--r---i-. O_____ m______ i_ f_________ O-r-i- m-n-s-s i- f-b-u-r-s- ---------------------------- Otrais mēnesis ir februāris. 0
Tretí mesiac je marec. Tr--a-s mēn-s-s i---arts. T______ m______ i_ m_____ T-e-a-s m-n-s-s i- m-r-s- ------------------------- Trešais mēnesis ir marts. 0
Štvrtý mesiac je apríl. Ce-ur--i- ---es-s ir-a-rī---. C________ m______ i_ a_______ C-t-r-a-s m-n-s-s i- a-r-l-s- ----------------------------- Ceturtais mēnesis ir aprīlis. 0
Piaty mesiac je máj. Pie-t--s-mēn-sis-i---a-js. P_______ m______ i_ m_____ P-e-t-i- m-n-s-s i- m-i-s- -------------------------- Piektais mēnesis ir maijs. 0
Šiesty mesiac je jún. S-s-ais--ē-------r-j--i-s. S______ m______ i_ j______ S-s-a-s m-n-s-s i- j-n-j-. -------------------------- Sestais mēnesis ir jūnijs. 0
Šesť mesiacov je pol roka. S--i -ēne-i ---pusg-ds. S___ m_____ i_ p_______ S-š- m-n-š- i- p-s-a-s- ----------------------- Seši mēneši ir pusgads. 0
Január, február, marec, Ja--ā---, -ebr---i-----rt-, J________ f_________ m_____ J-n-ā-i-, f-b-u-r-s- m-r-s- --------------------------- Janvāris, februāris, marts, 0
apríl, máj a jún. ap----s--ma-j---n j--i-s. a_______ m____ u_ j______ a-r-l-s- m-i-s u- j-n-j-. ------------------------- aprīlis, maijs un jūnijs. 0
Siedmy mesiac je júl. S-p-ī-a---m-nesis i-----i-s. S________ m______ i_ j______ S-p-ī-a-s m-n-s-s i- j-l-j-. ---------------------------- Septītais mēnesis ir jūlijs. 0
Ôsmy mesiac je august. As------ m-nes---ir au-u---. A_______ m______ i_ a_______ A-t-t-i- m-n-s-s i- a-g-s-s- ---------------------------- Astotais mēnesis ir augusts. 0
Deviaty mesiac je september. D---t--- mēn--is--- s-p-embr--. D_______ m______ i_ s__________ D-v-t-i- m-n-s-s i- s-p-e-b-i-. ------------------------------- Devītais mēnesis ir septembris. 0
Desiaty mesiac je október. De-m--ai- -ē----s--r --to----. D________ m______ i_ o________ D-s-i-a-s m-n-s-s i- o-t-b-i-. ------------------------------ Desmitais mēnesis ir oktobris. 0
Jedenásty mesiac je november. Vien-a-s-i---s-m-nes---ir n--e---i-. V_____________ m______ i_ n_________ V-e-p-d-m-t-i- m-n-s-s i- n-v-m-r-s- ------------------------------------ Vienpadsmitais mēnesis ir novembris. 0
Dvanásty mesiac je december. D-vpa----ta-----n-sis--- de----ris. D____________ m______ i_ d_________ D-v-a-s-i-a-s m-n-s-s i- d-c-m-r-s- ----------------------------------- Divpadsmitais mēnesis ir decembris. 0
Dvanásť mesiacov je jeden rok. Di-p--s--t--ēneši ir-v-e-s-ga--. D_________ m_____ i_ v____ g____ D-v-a-s-i- m-n-š- i- v-e-s g-d-. -------------------------------- Divpadsmit mēneši ir viens gads. 0
Júl, august, september, Jūlijs- --gu-----s-p---b-i-, J______ a_______ s__________ J-l-j-, a-g-s-s- s-p-e-b-i-, ---------------------------- Jūlijs, augusts, septembris, 0
október, november a december. o-t---is- nov-mb-is--n -e---br--. o________ n________ u_ d_________ o-t-b-i-, n-v-m-r-s u- d-c-m-r-s- --------------------------------- oktobris, novembris un decembris. 0

Materinský jazyk je vždy najdôležitejší

Materinský jazyk je prvým jazykom, ktorý sa naučíme. Deje sa tak automaticky, bez toho aby sme si to uvedomovali. Väčšina ľudí má iba jeden materinský jazyk. Ostatné jazyky sa učia ako cudzie jazyky. Samozrejme existujú aj ľudia, ktorí vyrastajú s viacerými jazykmi. Väčšinou však hovoria týmito jazykmi na rôznej úrovni. Často ich tiež používajú inak. Napríklad jeden z nich používajú v práci. A ten druhý doma. To, ako dobre jazyk ovládame, závisí na mnohých faktoroch. Keď sa ho učíme ako malé deti, obyčajne ho zvládame dobre. Centrum reči v mozgu nám v prvých rokoch života funguje najefektívnejšie. Tiež je dôležité, ako často jazyk používame. Čím viac hovoríme, tým sme v ňom lepší. Vedci si však myslia, že človek nikdy nemôže hovoriť dvoma jazykmi rovnako dobre. Jeden jazyk je vždy dôležitejší. Túto domnienku potvrdzujú aj experimenty. Jedna štúdia testovala rôznych ľudí. Polovica z nich hovorila plynule dvoma jazykmi. Materinským jazykom bola čínština, druhým jazykom bola angličtina. Druhá polovica ľudí hovorila iba anglicky, bol to ich materinský jazyk. Tieto osoby mali vyriešiť jednoduché úlohy v angličtine. Pritom im bola meraná mozgová aktivita. Mozgové aktivity týchto subjektov vykazovali značné odlišnosti! Jedna časť mozgu bola obzvlášť aktívna u ľudí hovoriacich dvoma jazykmi. Naproti tomu ľudia s jedným jazykom nevykazovali v tejto oblasti žiadnu aktivitu. Obe skupiny vyriešili tieto úlohy rovnako rýchlo a rovnako dobre. Napriek tomu si Číňania všetko ešte prekladali do svojho materinského jazyka ...