Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   am ጥያቄዎችን መጠየቅ 1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62 [ስልሳ ሁለት]

62 [ስልሳ ሁለት]

ጥያቄዎችን መጠየቅ 1

t’iyak’ē met’eyek’i 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
učiť sa መማር መ__ መ-ር --- መማር 0
t’--------et’-yek’i 1 t_______ m_________ 1 t-i-a-’- m-t-e-e-’- 1 --------------------- t’iyak’ē met’eyek’i 1
Učia sa žiaci veľa? ተ-ሪ-- ብዙ--ማራሉ? ተ____ ብ_ ይ____ ተ-ሪ-ቹ ብ- ይ-ራ-? -------------- ተማሪዎቹ ብዙ ይማራሉ? 0
t’i--k’ē-m-t-e-e-’- 1 t_______ m_________ 1 t-i-a-’- m-t-e-e-’- 1 --------------------- t’iyak’ē met’eyek’i 1
Nie, učia sa málo. አይ ፤ እነ- -ንሽ ይ---። አ_ ፤ እ__ ት__ ይ____ አ- ፤ እ-ሱ ት-ሽ ይ-ራ-። ------------------ አይ ፤ እነሱ ትንሽ ይማራሉ። 0
mem-ri m_____ m-m-r- ------ memari
pýtať sa መ--ቅ መ___ መ-የ- ---- መጠየቅ 0
m--ari m_____ m-m-r- ------ memari
Pýtate sa často učiteľa? መምህ----ሎ ----ያቄ ይ--ቃሉ? መ____ ቶ_ ቶ_ ጥ__ ይ_____ መ-ህ-ን ቶ- ቶ- ጥ-ቄ ይ-ይ-ሉ- ---------------------- መምህሩን ቶሎ ቶሎ ጥያቄ ይጠይቃሉ? 0
m--a-i m_____ m-m-r- ------ memari
Nie, nepýtam sa často. አ- ፤ ቶሎ--ሎ-ጥያቄ-ች--አልጠይ--። አ_ ፤ ቶ_ ቶ_ ጥ_____ አ______ አ- ፤ ቶ- ቶ- ጥ-ቄ-ች- አ-ጠ-ቅ-። ------------------------- አይ ፤ ቶሎ ቶሎ ጥያቄዎችን አልጠይቅም። 0
te--rīwo----b--u--i--r-lu? t__________ b___ y________ t-m-r-w-c-u b-z- y-m-r-l-? -------------------------- temarīwochu bizu yimaralu?
odpovedať መመ-ስ መ___ መ-ለ- ---- መመለስ 0
t--a-īwoc-u -izu yimar--u? t__________ b___ y________ t-m-r-w-c-u b-z- y-m-r-l-? -------------------------- temarīwochu bizu yimaralu?
Odpovedajte, prosím. እባ-ዎ---ልሱ። እ___ ይ____ እ-ክ- ይ-ል-። ---------- እባክዎ ይመልሱ። 0
t-m-rīwoch--b-zu -im--al-? t__________ b___ y________ t-m-r-w-c-u b-z- y-m-r-l-? -------------------------- temarīwochu bizu yimaralu?
Odpovedám. እኔ-እመልሳለው። እ_ እ______ እ- እ-ል-ለ-። ---------- እኔ እመልሳለው። 0
āy--; ine-u t-n------i--r-lu. ā__ ; i____ t______ y________ ā-i ; i-e-u t-n-s-i y-m-r-l-. ----------------------------- āyi ; inesu tinishi yimaralu.
pracovať መስ-ት መ___ መ-ራ- ---- መስራት 0
āy- - -nes--ti-i--i --ma--l-. ā__ ; i____ t______ y________ ā-i ; i-e-u t-n-s-i y-m-r-l-. ----------------------------- āyi ; inesu tinishi yimaralu.
Práve pracuje? እሱ--ሁን-እየ-ራ--ው? እ_ አ__ እ___ ነ__ እ- አ-ን እ-ሰ- ነ-? --------------- እሱ አሁን እየሰራ ነው? 0
ā-i - --e-- t-nis-i yi-a-a--. ā__ ; i____ t______ y________ ā-i ; i-e-u t-n-s-i y-m-r-l-. ----------------------------- āyi ; inesu tinishi yimaralu.
Áno, práve pracuje. አ--፤-እ- --- እየ-- ነ-። አ_ ፤ እ_ አ__ እ___ ነ__ አ- ፤ እ- አ-ን እ-ሰ- ነ-። -------------------- አዎ ፤ እሱ አሁን እየሰራ ነው። 0
me-’eyek-i m_________ m-t-e-e-’- ---------- met’eyek’i
prísť መም-ት መ___ መ-ጣ- ---- መምጣት 0
me----e-’i m_________ m-t-e-e-’- ---------- met’eyek’i
Prídete? ይመ-ሉ? ይ____ ይ-ጣ-? ----- ይመጣሉ? 0
m-t’-yek-i m_________ m-t-e-e-’- ---------- met’eyek’i
Áno, hneď prídeme. አዎ--------ንመጣለ-። አ_ ፤ አ__ እ______ አ- ፤ አ-ን እ-መ-ለ-። ---------------- አዎ ፤ አሁን እንመጣለን። 0
me---ir-n- to-- ---- t-iy-k’- ---’ey-k-al-? m_________ t___ t___ t_______ y____________ m-m-h-r-n- t-l- t-l- t-i-a-’- y-t-e-i-’-l-? ------------------------------------------- memihiruni tolo tolo t’iyak’ē yit’eyik’alu?
bývať መ-ር መ__ መ-ር --- መኖር 0
m----i--ni -o-o--o-o --iy--’ē yit’ey-k-a-u? m_________ t___ t___ t_______ y____________ m-m-h-r-n- t-l- t-l- t-i-a-’- y-t-e-i-’-l-? ------------------------------------------- memihiruni tolo tolo t’iyak’ē yit’eyik’alu?
Bývate v Berlíne? በ--ን-----ነ----ኖ-ት? በ___ ው__ ነ_ የ_____ በ-ሊ- ው-ጥ ነ- የ-ኖ-ት- ------------------ በርሊን ውስጥ ነው የሚኖሩት? 0
m--i-i-u---t--o t--o t’--ak-- --t-----’a--? m_________ t___ t___ t_______ y____________ m-m-h-r-n- t-l- t-l- t-i-a-’- y-t-e-i-’-l-? ------------------------------------------- memihiruni tolo tolo t’iyak’ē yit’eyik’alu?
Áno, bývam v Berlíne. አዎ - በርሊን -ስጥ -- -ምኖ--። አ_ ፤ በ___ ው__ ነ_ የ_____ አ- ፤ በ-ሊ- ው-ጥ ነ- የ-ኖ-ው- ----------------------- አዎ ፤ በርሊን ውስጥ ነው የምኖረው። 0
ā-- ; t----t-lo---i--k’-------i-------y-k-i--. ā__ ; t___ t___ t______________ ā_____________ ā-i ; t-l- t-l- t-i-a-’-w-c-i-i ā-i-’-y-k-i-i- ---------------------------------------------- āyi ; tolo tolo t’iyak’ēwochini ālit’eyik’imi.

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!