Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   be Задаваць пытанні 1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62 [шэсцьдзесят два]

62 [shests’dzesyat dva]

Задаваць пытанні 1

Zadavats’ pytannі 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
učiť sa в--ы-ца в______ в-ч-ц-а ------- вучыцца 0
Zada--t-- p-----і 1 Z________ p______ 1 Z-d-v-t-’ p-t-n-і 1 ------------------- Zadavats’ pytannі 1
Učia sa žiaci veľa? Вучн---учацц- --ат? В____ в______ ш____ В-ч-і в-ч-ц-а ш-а-? ------------------- Вучні вучацца шмат? 0
Za--vat-- ----nn- 1 Z________ p______ 1 Z-d-v-t-’ p-t-n-і 1 ------------------- Zadavats’ pytannі 1
Nie, učia sa málo. Н-, --ы в--ац-а м-ла. Н__ я__ в______ м____ Н-, я-ы в-ч-ц-а м-л-. --------------------- Не, яны вучацца мала. 0
v------t-a v_________ v-c-y-s-s- ---------- vuchytstsa
pýtať sa пыт-ць п_____ п-т-ц- ------ пытаць 0
v--hyts--a v_________ v-c-y-s-s- ---------- vuchytstsa
Pýtate sa často učiteľa? В- -аст---ытаец- на--аў--ка? В_ ч____ п______ н__________ В- ч-с-а п-т-е-е н-с-а-н-к-? ---------------------------- Вы часта пытаеце настаўніка? 0
v---y--t-a v_________ v-c-y-s-s- ---------- vuchytstsa
Nie, nepýtam sa často. Н---я п---------------а. Н__ я п____ я__ н_______ Н-, я п-т-ю я-о н-ч-с-а- ------------------------ Не, я пытаю яго нячаста. 0
Vu--nі-vu-h-t-t-a sh-a-? V_____ v_________ s_____ V-c-n- v-c-a-s-s- s-m-t- ------------------------ Vuchnі vuchatstsa shmat?
odpovedať адказв--ь а________ а-к-з-а-ь --------- адказваць 0
Vu--nі vu--a--ts--sh-at? V_____ v_________ s_____ V-c-n- v-c-a-s-s- s-m-t- ------------------------ Vuchnі vuchatstsa shmat?
Odpovedajte, prosím. А--а-вай--- -алі -аска. А__________ к___ л_____ А-к-з-а-ц-, к-л- л-с-а- ----------------------- Адказвайце, калі ласка. 0
Vuchn- v-ch--s-s- s---t? V_____ v_________ s_____ V-c-n- v-c-a-s-s- s-m-t- ------------------------ Vuchnі vuchatstsa shmat?
Odpovedám. Я ------аю. Я а________ Я а-к-з-а-. ----------- Я адказваю. 0
N-- ya---vuc-at---a--ala. N__ y___ v_________ m____ N-, y-n- v-c-a-s-s- m-l-. ------------------------- Ne, yany vuchatstsa mala.
pracovať прац-ваць п________ п-а-а-а-ь --------- працаваць 0
N---ya-y------t-t-- m-la. N__ y___ v_________ m____ N-, y-n- v-c-a-s-s- m-l-. ------------------------- Ne, yany vuchatstsa mala.
Práve pracuje? Ён -я--р--рацу-? Ё_ ц____ п______ Ё- ц-п-р п-а-у-? ---------------- Ён цяпер працуе? 0
N-- --n---u-hatst-- mala. N__ y___ v_________ m____ N-, y-n- v-c-a-s-s- m-l-. ------------------------- Ne, yany vuchatstsa mala.
Áno, práve pracuje. Та-,-ё- --пер --а---. Т___ ё_ ц____ п______ Т-к- ё- ц-п-р п-а-у-. --------------------- Так, ён цяпер працуе. 0
pyta--’ p______ p-t-t-’ ------- pytats’
prísť п--х-д-іць п_________ п-ы-о-з-ц- ---------- прыходзіць 0
p----s’ p______ p-t-t-’ ------- pytats’
Prídete? В- -----з-це? В_ п_________ В- п-ы-д-е-е- ------------- Вы прыйдзеце? 0
pyta-s’ p______ p-t-t-’ ------- pytats’
Áno, hneď prídeme. Та-- -ы-за-аз --ы-дз--. Т___ м_ з____ п________ Т-к- м- з-р-з п-ы-д-е-. ----------------------- Так, мы зараз прыйдзем. 0
Vy -h--ta---t-et-----s-a-nі--? V_ c_____ p_______ n__________ V- c-a-t- p-t-e-s- n-s-a-n-k-? ------------------------------ Vy chasta pytaetse nastaunіka?
bývať жыць ж___ ж-ц- ---- жыць 0
V---has---p-t---se n--ta--і-a? V_ c_____ p_______ n__________ V- c-a-t- p-t-e-s- n-s-a-n-k-? ------------------------------ Vy chasta pytaetse nastaunіka?
Bývate v Berlíne? Вы жывяце --Б---і-е? В_ ж_____ ў Б_______ В- ж-в-ц- ў Б-р-і-е- -------------------- Вы жывяце ў Берліне? 0
Vy c-as-a -------e -as--un--a? V_ c_____ p_______ n__________ V- c-a-t- p-t-e-s- n-s-a-n-k-? ------------------------------ Vy chasta pytaetse nastaunіka?
Áno, bývam v Berlíne. Та---я ж--у ў-Б-рл---. Т___ я ж___ ў Б_______ Т-к- я ж-в- ў Б-р-і-е- ---------------------- Так, я жыву ў Берліне. 0
N-, -a --t----ya-o --achas--. N__ y_ p_____ y___ n_________ N-, y- p-t-y- y-g- n-a-h-s-a- ----------------------------- Ne, ya pytayu yago nyachasta.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bieloruština (1-100) MP3 bieloruština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!