Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   pa ਪ੍ਰਸ਼ਨ ਪੁਛਣਾ 1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62 [ਬਾਹਠ]

62 [bāhaṭha]

ਪ੍ਰਸ਼ਨ ਪੁਛਣਾ 1

praśana puchaṇā 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina pandžábčina Prehrať Viac
učiť sa ਸਿ-ਖ-ਾ ਸਿੱ__ ਸ-ੱ-ਣ- ------ ਸਿੱਖਣਾ 0
pr-ś-n---u--aṇā-1 p______ p______ 1 p-a-a-a p-c-a-ā 1 ----------------- praśana puchaṇā 1
Učia sa žiaci veľa? ਕੀ ਵ-ਦਿ-ਰ-ੀ-ਬ-ੁਤ -------ੇ-ਹ-? ਕੀ ਵਿ____ ਬ__ ਸਿੱ_ ਰ_ ਹ__ ਕ- ਵ-ਦ-ਆ-ਥ- ਬ-ੁ- ਸ-ੱ- ਰ-ੇ ਹ-? ----------------------------- ਕੀ ਵਿਦਿਆਰਥੀ ਬਹੁਤ ਸਿੱਖ ਰਹੇ ਹਨ? 0
pra-ana ----aṇ- 1 p______ p______ 1 p-a-a-a p-c-a-ā 1 ----------------- praśana puchaṇā 1
Nie, učia sa málo. ਨ--ਂ-ਉਹ-ਘ-- -ਿੱ---ਹ- ਹ-। ਨ____ ਘੱ_ ਸਿੱ_ ਰ_ ਹ__ ਨ-ੀ-,-ਹ ਘ-ਟ ਸ-ੱ- ਰ-ੇ ਹ-। ------------------------ ਨਹੀਂ,ਉਹ ਘੱਟ ਸਿੱਖ ਰਹੇ ਹਨ। 0
si-h--ā s______ s-k-a-ā ------- sikhaṇā
pýtať sa ਪ੍ਰ-ਨ-----ਣਾ ਪ੍___ ਪੁੱ__ ਪ-ਰ-ਨ ਪ-ੱ-ਣ- ------------ ਪ੍ਰਸ਼ਨ ਪੁੱਛਣਾ 0
sik-a-ā s______ s-k-a-ā ------- sikhaṇā
Pýtate sa často učiteľa? ਕੀ -ੁਸੀ--ਬਾ--– ਬਾ------ ਅ--ਆ---ਪਾਸ-ਂ ਪ੍--- -ੁੱ-ਦੇ--ੋ? ਕੀ ਤੁ_ ਬਾ_ – ਬਾ_ ਆ__ ਅ____ ਪਾ_ ਪ੍___ ਪੁੱ__ ਹੋ_ ਕ- ਤ-ਸ-ਂ ਬ-ਰ – ਬ-ਰ ਆ-ਣ- ਅ-ਿ-ਪ- ਪ-ਸ-ਂ ਪ-ਰ-ਨ ਪ-ੱ-ਦ- ਹ-? ----------------------------------------------------- ਕੀ ਤੁਸੀਂ ਬਾਰ – ਬਾਰ ਆਪਣੇ ਅਧਿਆਪਕ ਪਾਸੋਂ ਪ੍ਰਸ਼ਨ ਪੁੱਛਦੇ ਹੋ? 0
si---ṇā s______ s-k-a-ā ------- sikhaṇā
Nie, nepýtam sa často. ਨਹ--,-ਮੈ--ਉ-ਨਾ--ਤੋ---ਾ--– --- ਨਹ---ਪੁ--ਦਾ-- ----ਦ-। ਨ__ ਮੈਂ ਉ__ ਤੋਂ ਬਾ_ – ਬਾ_ ਨ_ ਪੁੱ__ / ਪੁੱ___ ਨ-ੀ-, ਮ-ਂ ਉ-ਨ-ਂ ਤ-ਂ ਬ-ਰ – ਬ-ਰ ਨ-ੀ- ਪ-ੱ-ਦ- / ਪ-ੱ-ਦ-। --------------------------------------------------- ਨਹੀਂ, ਮੈਂ ਉਹਨਾਂ ਤੋਂ ਬਾਰ – ਬਾਰ ਨਹੀਂ ਪੁੱਛਦਾ / ਪੁੱਛਦੀ। 0
k--vi--'---t-ī b-huta sikh-------hana? k_ v__________ b_____ s____ r___ h____ k- v-d-'-r-t-ī b-h-t- s-k-a r-h- h-n-? -------------------------------------- kī vidi'ārathī bahuta sikha rahē hana?
odpovedať ਉੱਤਰ ਦ--ਾ ਉੱ__ ਦੇ_ ਉ-ਤ- ਦ-ਣ- --------- ਉੱਤਰ ਦੇਣਾ 0
N-hīṁ-uha -ha---si-h-----ē -an-. N________ g____ s____ r___ h____ N-h-ṁ-u-a g-a-a s-k-a r-h- h-n-. -------------------------------- Nahīṁ,uha ghaṭa sikha rahē hana.
Odpovedajte, prosím. ਕ---ਾ-ਕ-ਕ--------ਿ-। ਕਿ__ ਕ__ ਉੱ__ ਦਿ__ ਕ-ਰ-ਾ ਕ-ਕ- ਉ-ਤ- ਦ-ਓ- -------------------- ਕਿਰਪਾ ਕਰਕੇ ਉੱਤਰ ਦਿਓ। 0
Na-īṁ---- --a-a -i-h- -ahē--ana. N________ g____ s____ r___ h____ N-h-ṁ-u-a g-a-a s-k-a r-h- h-n-. -------------------------------- Nahīṁ,uha ghaṭa sikha rahē hana.
Odpovedám. ਮੈਂ ਉ-----ਿ--ਾ /-ਦ-ੰ-ੀ -ਾਂ। ਮੈਂ ਉੱ__ ਦਿੰ_ / ਦਿੰ_ ਹਾਂ_ ਮ-ਂ ਉ-ਤ- ਦ-ੰ-ਾ / ਦ-ੰ-ੀ ਹ-ਂ- --------------------------- ਮੈਂ ਉੱਤਰ ਦਿੰਦਾ / ਦਿੰਦੀ ਹਾਂ। 0
Nahīṁ---a gha-a--i-h- -a-ē--ana. N________ g____ s____ r___ h____ N-h-ṁ-u-a g-a-a s-k-a r-h- h-n-. -------------------------------- Nahīṁ,uha ghaṭa sikha rahē hana.
pracovať ਕ-ਮ---ਨਾ ਕੰ_ ਕ__ ਕ-ਮ ਕ-ਨ- -------- ਕੰਮ ਕਰਨਾ 0
Pra-ana--u-haṇā P______ p______ P-a-a-a p-c-a-ā --------------- Praśana puchaṇā
Práve pracuje? ਕੀ ---ਇ--ਸ--ਂ --- ਕ--ਰ-ਹਾ-ਹ-? ਕੀ ਉ_ ਇ_ ਸ_ ਕੰ_ ਕ_ ਰਿ_ ਹੈ_ ਕ- ਉ- ਇ- ਸ-ੇ- ਕ-ਮ ਕ- ਰ-ਹ- ਹ-? ----------------------------- ਕੀ ਉਹ ਇਸ ਸਮੇਂ ਕੰਮ ਕਰ ਰਿਹਾ ਹੈ? 0
Praś-n- ---haṇā P______ p______ P-a-a-a p-c-a-ā --------------- Praśana puchaṇā
Áno, práve pracuje. ਜ- ਹਾ-- ਇਸ ਸਮੇਂ-ਉ--ਕ---ਕਰ----ਾ -ੈ। ਜੀ ਹਾਂ_ ਇ_ ਸ_ ਉ_ ਕੰ_ ਕ_ ਰਿ_ ਹੈ_ ਜ- ਹ-ਂ- ਇ- ਸ-ੇ- ਉ- ਕ-ਮ ਕ- ਰ-ਹ- ਹ-। ---------------------------------- ਜੀ ਹਾਂ, ਇਸ ਸਮੇਂ ਉਹ ਕੰਮ ਕਰ ਰਿਹਾ ਹੈ। 0
P-a--n- -u----ā P______ p______ P-a-a-a p-c-a-ā --------------- Praśana puchaṇā
prísť ਆ-ਣਾ ਆ__ ਆ-ਣ- ---- ਆਉਣਾ 0
k----sī- -ā-a --b-r- āp-------i--p--- p--ō- -r-śa---p-chad---ō? k_ t____ b___ – b___ ā____ a_________ p____ p______ p______ h__ k- t-s-ṁ b-r- – b-r- ā-a-ē a-h-'-p-k- p-s-ṁ p-a-a-a p-c-a-ē h-? --------------------------------------------------------------- kī tusīṁ bāra – bāra āpaṇē adhi'āpaka pāsōṁ praśana puchadē hō?
Prídete? ਕੀ -ੁ-ੀ- ਆ ਰ-ੇ --? ਕੀ ਤੁ_ ਆ ਰ_ ਹੋ_ ਕ- ਤ-ਸ-ਂ ਆ ਰ-ੇ ਹ-? ------------------ ਕੀ ਤੁਸੀਂ ਆ ਰਹੇ ਹੋ? 0
N--īṁ,--a-ṁ --anāṁ--ō- -ā-- - -ā-a n-----p-c-a--/--u---d-. N_____ m___ u_____ t__ b___ – b___ n____ p_______ p_______ N-h-ṁ- m-i- u-a-ā- t-ṁ b-r- – b-r- n-h-ṁ p-c-a-ā- p-c-a-ī- ---------------------------------------------------------- Nahīṁ, maiṁ uhanāṁ tōṁ bāra – bāra nahīṁ puchadā/ puchadī.
Áno, hneď prídeme. ਜੀ---ਂ- -ਸੀ- -ਲਦ- - --ੇ-ਹਾਂ। ਜੀ ਹਾਂ_ ਅ_ ਜ__ ਆ ਰ_ ਹਾਂ_ ਜ- ਹ-ਂ- ਅ-ੀ- ਜ-ਦ- ਆ ਰ-ੇ ਹ-ਂ- ---------------------------- ਜੀ ਹਾਂ, ਅਸੀਂ ਜਲਦੀ ਆ ਰਹੇ ਹਾਂ। 0
Na-ī-, m-i- --an-- -------a –--ā---nah---puc-a--/ -u--ad-. N_____ m___ u_____ t__ b___ – b___ n____ p_______ p_______ N-h-ṁ- m-i- u-a-ā- t-ṁ b-r- – b-r- n-h-ṁ p-c-a-ā- p-c-a-ī- ---------------------------------------------------------- Nahīṁ, maiṁ uhanāṁ tōṁ bāra – bāra nahīṁ puchadā/ puchadī.
bývať ਰ--ਣਾ ਰ__ ਰ-ਿ-ਾ ----- ਰਹਿਣਾ 0
N-hīṁ- m--ṁ --a-ā- -ō----ra - -āra ------p-c-a-ā/ pu--ad-. N_____ m___ u_____ t__ b___ – b___ n____ p_______ p_______ N-h-ṁ- m-i- u-a-ā- t-ṁ b-r- – b-r- n-h-ṁ p-c-a-ā- p-c-a-ī- ---------------------------------------------------------- Nahīṁ, maiṁ uhanāṁ tōṁ bāra – bāra nahīṁ puchadā/ puchadī.
Bývate v Berlíne? ਕ- --- ਬ---- ਵ--- ਰਹਿ--- - ਰ------ਹ-ਂ? ਕੀ ਤੂੰ ਬ___ ਵਿੱ_ ਰ__ / ਰ__ ਹੈਂ_ ਕ- ਤ-ੰ ਬ-ਲ-ਨ ਵ-ੱ- ਰ-ਿ-ਦ- / ਰ-ਿ-ਦ- ਹ-ਂ- -------------------------------------- ਕੀ ਤੂੰ ਬਰਲਿਨ ਵਿੱਚ ਰਹਿੰਦਾ / ਰਹਿੰਦੀ ਹੈਂ? 0
U-ara -ēṇā U____ d___ U-a-a d-ṇ- ---------- Utara dēṇā
Áno, bývam v Berlíne. ਜੀ--ਾ-- --ਂ -ਰਲ-ਨ--ਿੱ---ਹਿ----- ਰਹ-ੰ-- ਹਾਂ। ਜੀ ਹਾਂ_ ਮੈਂ ਬ___ ਵਿੱ_ ਰ__ / ਰ__ ਹਾਂ_ ਜ- ਹ-ਂ- ਮ-ਂ ਬ-ਲ-ਨ ਵ-ੱ- ਰ-ਿ-ਦ- / ਰ-ਿ-ਦ- ਹ-ਂ- ------------------------------------------- ਜੀ ਹਾਂ, ਮੈਂ ਬਰਲਿਨ ਵਿੱਚ ਰਹਿੰਦਾ / ਰਹਿੰਦੀ ਹਾਂ। 0
U-ar- dēṇā U____ d___ U-a-a d-ṇ- ---------- Utara dēṇā

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!