Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   sr Постављати питања 1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62 [шездесет и два]

62 [šezdeset i dva]

Постављати питања 1

Postavljati pitanja 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
učiť sa уч-ти у____ у-и-и ----- учити 0
Po--avlj-t- -i--nja 1 P__________ p______ 1 P-s-a-l-a-i p-t-n-a 1 --------------------- Postavljati pitanja 1
Učia sa žiaci veľa? Уче-ли-у----ци--ного? У__ л_ у______ м_____ У-е л- у-е-и-и м-о-о- --------------------- Уче ли ученици много? 0
P-st-v--ati -i--n-- 1 P__________ p______ 1 P-s-a-l-a-i p-t-n-a 1 --------------------- Postavljati pitanja 1
Nie, učia sa málo. Н-- --и-уче ма--. Н__ о__ у__ м____ Н-, о-и у-е м-л-. ----------------- Не, они уче мало. 0
učiti u____ u-i-i ----- učiti
pýtať sa п--ати п_____ п-т-т- ------ питати 0
u-iti u____ u-i-i ----- učiti
Pýtate sa často učiteľa? Пи-ате-ли ч-ст- -чит--а? П_____ л_ ч____ у_______ П-т-т- л- ч-с-о у-и-е-а- ------------------------ Питате ли често учитеља? 0
u--ti u____ u-i-i ----- učiti
Nie, nepýtam sa často. Н---н- питам-г- че-то. Н__ н_ п____ г_ ч_____ Н-, н- п-т-м г- ч-с-о- ---------------------- Не, не питам га често. 0
Uč- li-u----c- m-o-o? U__ l_ u______ m_____ U-e l- u-e-i-i m-o-o- --------------------- Uče li učenici mnogo?
odpovedať од--в----и о_________ о-г-в-р-т- ---------- одговорити 0
Uč--li--čen----mnogo? U__ l_ u______ m_____ U-e l- u-e-i-i m-o-o- --------------------- Uče li učenici mnogo?
Odpovedajte, prosím. О--ов--ит-,-м-л-м -ас. О__________ м____ В___ О-г-в-р-т-, м-л-м В-с- ---------------------- Одговорите, молим Вас. 0
Uče l- --e-i-i-mno--? U__ l_ u______ m_____ U-e l- u-e-i-i m-o-o- --------------------- Uče li učenici mnogo?
Odpovedám. Ј-----оварам. Ј_ о_________ Ј- о-г-в-р-м- ------------- Ја одговарам. 0
Ne----i uč------. N__ o__ u__ m____ N-, o-i u-e m-l-. ----------------- Ne, oni uče malo.
pracovať ра---и р_____ р-д-т- ------ радити 0
Ne, oni uč- -al-. N__ o__ u__ m____ N-, o-i u-e m-l-. ----------------- Ne, oni uče malo.
Práve pracuje? Рад- л--он у--а-о? Р___ л_ о_ у______ Р-д- л- о- у-р-в-? ------------------ Ради ли он управо? 0
Ne,-o-i -če----o. N__ o__ u__ m____ N-, o-i u-e m-l-. ----------------- Ne, oni uče malo.
Áno, práve pracuje. Д-,---р--о -а-и. Д__ у_____ р____ Д-, у-р-в- р-д-. ---------------- Да, управо ради. 0
pita-i p_____ p-t-t- ------ pitati
prísť д-л---ти д_______ д-л-з-т- -------- долазити 0
pitati p_____ p-t-t- ------ pitati
Prídete? До--зите-ли---? Д_______ л_ В__ Д-л-з-т- л- В-? --------------- Долазите ли Ви? 0
p-t--i p_____ p-t-t- ------ pitati
Áno, hneď prídeme. Да,--ол-зимо о-м--. Д__ д_______ о_____ Д-, д-л-з-м- о-м-х- ------------------- Да, долазимо одмах. 0
P----e -i-če-t- ----e-j-? P_____ l_ č____ u________ P-t-t- l- č-s-o u-i-e-j-? ------------------------- Pitate li često učitelja?
bývať с-------и с________ с-а-о-а-и --------- становати 0
P-ta----i---s-o-uč-t-l--? P_____ l_ č____ u________ P-t-t- l- č-s-o u-i-e-j-? ------------------------- Pitate li često učitelja?
Bývate v Berlíne? Ст--у-е-е-ли -----ли--? С________ л_ у Б_______ С-а-у-е-е л- у Б-р-и-у- ----------------------- Станујете ли у Берлину? 0
Pi------- -est---č-te-j-? P_____ l_ č____ u________ P-t-t- l- č-s-o u-i-e-j-? ------------------------- Pitate li često učitelja?
Áno, bývam v Berlíne. Да,--- -танује- у-----ин-. Д__ ј_ с_______ у Б_______ Д-, ј- с-а-у-е- у Б-р-и-у- -------------------------- Да, ја станујем у Берлину. 0
N-- -- --ta---a--es--. N__ n_ p____ g_ č_____ N-, n- p-t-m g- č-s-o- ---------------------- Ne, ne pitam ga često.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + srbčina (1-100) MP3 srbčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!