Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   bg Отрицание 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

65 [шейсет и пет]

65 [sheyset i pet]

Отрицание 2

Otritsanie 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? С-ъ---и е п-ъ-т-нът? С___ л_ е п_________ С-ъ- л- е п-ъ-т-н-т- -------------------- Скъп ли е пръстенът? 0
O---t----e-2 O_________ 2 O-r-t-a-i- 2 ------------ Otritsanie 2
Nie, stojí len sto eur. Не,-----с--ув- с------о -в--. Н__ т__ с_____ с___ с__ е____ Н-, т-й с-р-в- с-м- с-о е-р-. ----------------------------- Не, той струва само сто евро. 0
O---ts-nie-2 O_________ 2 O-r-t-a-i- 2 ------------ Otritsanie 2
Ale mám len päťdesiať. Но-аз-има-с-мо -етдес-т. Н_ а_ и__ с___ п________ Н- а- и-а с-м- п-т-е-е-. ------------------------ Но аз има само петдесет. 0
S--p li-ye ---ste-yt? S___ l_ y_ p_________ S-y- l- y- p-y-t-n-t- --------------------- Skyp li ye prystenyt?
Si už hotový? Го-о--- гот-------си веч-? Г____ / г_____ л_ с_ в____ Г-т-в / г-т-в- л- с- в-ч-? -------------------------- Готов / готова ли си вече? 0
S-yp--i--e -r----n-t? S___ l_ y_ p_________ S-y- l- y- p-y-t-n-t- --------------------- Skyp li ye prystenyt?
Nie, ešte nie. Н---ощ- --. Н__ о__ н__ Н-, о-е н-. ----------- Не, още не. 0
S----li -e prys-e-y-? S___ l_ y_ p_________ S-y- l- y- p-y-t-n-t- --------------------- Skyp li ye prystenyt?
Ale hneď budem hotový. Но е--сега-съ---от-в - г-то-а. Н_ е_ с___ с__ г____ / г______ Н- е- с-г- с-м г-т-в / г-т-в-. ------------------------------ Но ей сега съм готов / готова. 0
Ne--toy--tr-----am- sto-----o. N__ t__ s_____ s___ s__ y_____ N-, t-y s-r-v- s-m- s-o y-v-o- ------------------------------ Ne, toy struva samo sto yevro.
Chcel by si ešte polievku? Иск----и--щ--су-а? И____ л_ о__ с____ И-к-ш л- о-е с-п-? ------------------ Искаш ли още супа? 0
N-, --- -truva -am- -t-----r-. N__ t__ s_____ s___ s__ y_____ N-, t-y s-r-v- s-m- s-o y-v-o- ------------------------------ Ne, toy struva samo sto yevro.
Nie, už nechcem. Не- -е-ис--м-по-е-е. Н__ н_ и____ п______ Н-, н- и-к-м п-в-ч-. -------------------- Не, не искам повече. 0
Ne,-----st---- -am- -to y--r-. N__ t__ s_____ s___ s__ y_____ N-, t-y s-r-v- s-m- s-o y-v-o- ------------------------------ Ne, toy struva samo sto yevro.
Ale ešte jednu zmrzlinu. Но и--ам о---е--н ---до-ед. Н_ и____ о__ е___ с________ Н- и-к-м о-е е-и- с-а-о-е-. --------------------------- Но искам още един сладолед. 0
N- -z i---sa---p-td-s-t. N_ a_ i__ s___ p________ N- a- i-a s-m- p-t-e-e-. ------------------------ No az ima samo petdeset.
Bývaš tu už dlho? От--в---л----------у-? О______ л_ ж_____ т___ О-д-в-а л- ж-в-е- т-к- ---------------------- Отдавна ли живееш тук? 0
No----i-- s-mo pe---s--. N_ a_ i__ s___ p________ N- a- i-a s-m- p-t-e-e-. ------------------------ No az ima samo petdeset.
Nie, len jeden mesiac. Н-- --в- от-еди--м---ц. Н__ е___ о_ е___ м_____ Н-, е-в- о- е-и- м-с-ц- ----------------------- Не, едва от един месец. 0
No--- i---s-m- --t---e-. N_ a_ i__ s___ p________ N- a- i-a s-m- p-t-e-e-. ------------------------ No az ima samo petdeset.
Ale poznám už veľa ľudí. Н------ п--на--м м--г- хор-. Н_ в___ п_______ м____ х____ Н- в-ч- п-з-а-а- м-о-о х-р-. ---------------------------- Но вече познавам много хора. 0
Go-ov-/-got----l- si --ch-? G____ / g_____ l_ s_ v_____ G-t-v / g-t-v- l- s- v-c-e- --------------------------- Gotov / gotova li si veche?
Ideš zajtra domov? Ще ----в----и-утре з--вкъщи? Щ_ п______ л_ у___ з_ в_____ Щ- п-т-в-ш л- у-р- з- в-ъ-и- ---------------------------- Ще пътуваш ли утре за вкъщи? 0
G---- - go-ov---- -- ve---? G____ / g_____ l_ s_ v_____ G-t-v / g-t-v- l- s- v-c-e- --------------------------- Gotov / gotova li si veche?
Nie, až cez víkend. Не--ч-к-- кр-- ----едми-ат-. Н__ ч__ в к___ н_ с_________ Н-, ч-к в к-а- н- с-д-и-а-а- ---------------------------- Не, чак в края на седмицата. 0
G-t-- - got----l--si -e-he? G____ / g_____ l_ s_ v_____ G-t-v / g-t-v- l- s- v-c-e- --------------------------- Gotov / gotova li si veche?
Ale vrátim sa už v nedeľu. Н--още-- --дел- ще--е -ъ---. Н_ о__ в н_____ щ_ с_ в_____ Н- о-е в н-д-л- щ- с- в-р-а- ---------------------------- Но още в неделя ще се върна. 0
N-, --h-h---e. N__ o_____ n__ N-, o-h-h- n-. -------------- Ne, oshche ne.
Je tvoja dcéra už dospelá? Дъ---я т--голям- ли ------? Д_____ т_ г_____ л_ е в____ Д-щ-р- т- г-л-м- л- е в-ч-? --------------------------- Дъщеря ти голяма ли е вече? 0
Ne,-osh-h----. N__ o_____ n__ N-, o-h-h- n-. -------------- Ne, oshche ne.
Nie, má iba sedemnásť. Не, -- е -два-на -ед---а-с-т. Н__ т_ е е___ н_ с___________ Н-, т- е е-в- н- с-д-м-а-с-т- ----------------------------- Не, тя е едва на седемнайсет. 0
Ne---shche--e. N__ o_____ n__ N-, o-h-h- n-. -------------- Ne, oshche ne.
Ale už má priateľa. Н------ им- -риятел. Н_ в___ и__ п_______ Н- в-ч- и-а п-и-т-л- -------------------- Но вече има приятел. 0
No ------ga s-m ---ov-- go--v-. N_ y__ s___ s__ g____ / g______ N- y-y s-g- s-m g-t-v / g-t-v-. ------------------------------- No yey sega sym gotov / gotova.

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!