Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   sr Негација 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

65 [шездесет и пет]

65 [šezdeset i pet]

Негација 2

Negacija 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? Д- -- ј--прс--- -ку-? Д_ л_ ј_ п_____ с____ Д- л- ј- п-с-е- с-у-? --------------------- Да ли је прстен скуп? 0
N-ga-i-a 2 N_______ 2 N-g-c-j- 2 ---------- Negacija 2
Nie, stojí len sto eur. Н-- ---кошт- -ам- -тоти-- евра. Н__ о_ к____ с___ с______ е____ Н-, о- к-ш-а с-м- с-о-и-у е-р-. ------------------------------- Не, он кошта само стотину евра. 0
N-g-ci-a-2 N_______ 2 N-g-c-j- 2 ---------- Negacija 2
Ale mám len päťdesiať. Ал---- -ма---амо --д-се-. А__ ј_ и___ с___ п_______ А-и ј- и-а- с-м- п-д-с-т- ------------------------- Али ја имам само педесет. 0
D--l- je p-s-e-----p? D_ l_ j_ p_____ s____ D- l- j- p-s-e- s-u-? --------------------- Da li je prsten skup?
Si už hotový? Ј--и -и-в-ћ -от-в / го---a? Ј___ л_ в__ г____ / г______ Ј-с- л- в-ћ г-т-в / г-т-в-? --------------------------- Јеси ли већ готов / готовa? 0
Da-l- ----rsten -k--? D_ l_ j_ p_____ s____ D- l- j- p-s-e- s-u-? --------------------- Da li je prsten skup?
Nie, ešte nie. Н-- још-не. Н__ ј__ н__ Н-, ј-ш н-. ----------- Не, још не. 0
D- -i-j- --s----s-up? D_ l_ j_ p_____ s____ D- l- j- p-s-e- s-u-? --------------------- Da li je prsten skup?
Ale hneď budem hotový. Ал- -----ск--о-г---- /-гот-в-. А__ с__ у_____ г____ / г______ А-и с-м у-к-р- г-т-в / г-т-в-. ------------------------------ Али сам ускоро готов / готова. 0
Ne---n --št---a-o--totin- e-r-. N__ o_ k____ s___ s______ e____ N-, o- k-š-a s-m- s-o-i-u e-r-. ------------------------------- Ne, on košta samo stotinu evra.
Chcel by si ešte polievku? Ж-----л- -о----пе? Ж____ л_ ј__ с____ Ж-л-ш л- ј-ш с-п-? ------------------ Желиш ли још супе? 0
Ne,-on-k--t--samo-sto--nu e---. N__ o_ k____ s___ s______ e____ N-, o- k-š-a s-m- s-o-i-u e-r-. ------------------------------- Ne, on košta samo stotinu evra.
Nie, už nechcem. Не,-не--ели- више. Н__ н_ ж____ в____ Н-, н- ж-л-м в-ш-. ------------------ Не, не желим више. 0
Ne,--- košt- s-m--st----- e-ra. N__ o_ k____ s___ s______ e____ N-, o- k-š-a s-m- s-o-i-u e-r-. ------------------------------- Ne, on košta samo stotinu evra.
Ale ešte jednu zmrzlinu. Али--о- ---а--сл-д-л--. А__ ј__ ј____ с________ А-и ј-ш ј-д-н с-а-о-е-. ----------------------- Али још један сладолед. 0
Ali j--imam samo-p------. A__ j_ i___ s___ p_______ A-i j- i-a- s-m- p-d-s-t- ------------------------- Ali ja imam samo pedeset.
Bývaš tu už dlho? Ст--уј-ш--и в-----го -вде? С_______ л_ в__ д___ о____ С-а-у-е- л- в-ћ д-г- о-д-? -------------------------- Станујеш ли већ дуго овде? 0
Al- -- i-------- -e-es--. A__ j_ i___ s___ p_______ A-i j- i-a- s-m- p-d-s-t- ------------------------- Ali ja imam samo pedeset.
Nie, len jeden mesiac. Не,---к-ј---- -е-е-. Н__ т__ ј____ м_____ Н-, т-к ј-д-н м-с-ц- -------------------- Не, тек један месец. 0
A-- -- i-----a-o p-d---t. A__ j_ i___ s___ p_______ A-i j- i-a- s-m- p-d-s-t- ------------------------- Ali ja imam samo pedeset.
Ale poznám už veľa ľudí. А-- --ћ п---ај-- -но-о љ-ди. А__ в__ п_______ м____ љ____ А-и в-ћ п-з-а-е- м-о-о љ-д-. ---------------------------- Али већ познајем много људи. 0
Je-- l-----́ got-----go-ov-? J___ l_ v__ g____ / g______ J-s- l- v-c- g-t-v / g-t-v-? ---------------------------- Jesi li već gotov / gotova?
Ideš zajtra domov? Пут-ј-- ли-су-ра -ући? П______ л_ с____ к____ П-т-ј-ш л- с-т-а к-ћ-? ---------------------- Путујеш ли сутра кући? 0
J-s- -- v-c- go--- ---ot--a? J___ l_ v__ g____ / g______ J-s- l- v-c- g-t-v / g-t-v-? ---------------------------- Jesi li već gotov / gotova?
Nie, až cez víkend. Не--тек------к-нд. Н__ т__ з_ в______ Н-, т-к з- в-к-н-. ------------------ Не, тек за викенд. 0
Je----i-v-c---o-ov /--otov-? J___ l_ v__ g____ / g______ J-s- l- v-c- g-t-v / g-t-v-? ---------------------------- Jesi li već gotov / gotova?
Ale vrátim sa už v nedeľu. Ал------р--а---е--у----ељ-. А__ с_ в_____ в__ у н______ А-и с- в-а-а- в-ћ у н-д-љ-. --------------------------- Али се враћам већ у недељу. 0
Ne- jo- n-. N__ j__ n__ N-, j-š n-. ----------- Ne, još ne.
Je tvoja dcéra už dospelá? Да л- ј- --оја----к- в-ћ-од--с--? Д_ л_ ј_ т____ ћ____ в__ о_______ Д- л- ј- т-о-а ћ-р-а в-ћ о-р-с-а- --------------------------------- Да ли је твоја ћерка већ одрасла? 0
N-, jo---e. N__ j__ n__ N-, j-š n-. ----------- Ne, još ne.
Nie, má iba sedemnásť. Н-,-она има -е- сед-мна--т -о--на. Н__ о__ и__ т__ с_________ г______ Н-, о-а и-а т-к с-д-м-а-с- г-д-н-. ---------------------------------- Не, она има тек седамнаест година. 0
Ne--j-- -e. N__ j__ n__ N-, j-š n-. ----------- Ne, još ne.
Ale už má priateľa. А-- --а---ћ има ---ка. А__ о__ в__ и__ м_____ А-и о-а в-ћ и-а м-м-а- ---------------------- Али она већ има момка. 0
Ali-sam u--o-o g-tov-/-go--va. A__ s__ u_____ g____ / g______ A-i s-m u-k-r- g-t-v / g-t-v-. ------------------------------ Ali sam uskoro gotov / gotova.

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!