Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   mk Присвојни заменки 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [шеесет и седум]

67 [shyeyesyet i syedoom]

Присвојни заменки 2

Prisvoјni zamyenki 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
okuliare оч--а о____ о-и-а ----- очила 0
P----oј-i-za-y-----2 P________ z_______ 2 P-i-v-ј-i z-m-e-k- 2 -------------------- Prisvoјni zamyenki 2
Zabudol si svoje okuliare. Тој -- -аб---ви -во-т--о----. Т__ г_ з_______ с_____ о_____ Т-ј г- з-б-р-в- с-о-т- о-и-а- ----------------------------- Тој ги заборави своите очила. 0
Pris-o--- z-m-enk- 2 P________ z_______ 2 P-i-v-ј-i z-m-e-k- 2 -------------------- Prisvoјni zamyenki 2
Kde len má svoje okuliare? Каде с----говите--ч-ла? К___ с_ н_______ о_____ К-д- с- н-г-в-т- о-и-а- ----------------------- Каде се неговите очила? 0
och-la o_____ o-h-l- ------ ochila
hodinky ч-сов--к ч_______ ч-с-в-и- -------- часовник 0
o--ila o_____ o-h-l- ------ ochila
Jeho hodinky sú pokazené. Н----ио---------- - --с-п-н. Н_______ ч_______ е р_______ Н-г-в-о- ч-с-в-и- е р-с-п-н- ---------------------------- Неговиот часовник е расипан. 0
oc-i-a o_____ o-h-l- ------ ochila
Hodiny visia na stene. Часо--ик-т е за-ачен -а-ѕид--. Ч_________ е з______ н_ ѕ_____ Ч-с-в-и-о- е з-к-ч-н н- ѕ-д-т- ------------------------------ Часовникот е закачен на ѕидот. 0
T---gui---bo-avi--vo-tye-o-hi-a. T__ g__ z_______ s______ o______ T-ј g-i z-b-r-v- s-o-t-e o-h-l-. -------------------------------- Toј gui zaboravi svoitye ochila.
pas п---ш п____ п-с-ш ----- пасош 0
T---gu---ab--avi -v-i----o-h---. T__ g__ z_______ s______ o______ T-ј g-i z-b-r-v- s-o-t-e o-h-l-. -------------------------------- Toј gui zaboravi svoitye ochila.
Stratil svoj pas. Тој--- з---б- с--јо- пасо-. Т__ г_ з_____ с_____ п_____ Т-ј г- з-г-б- с-о-о- п-с-ш- --------------------------- Тој го загуби својот пасош. 0
To----i zabo-avi s-oity----h-l-. T__ g__ z_______ s______ o______ T-ј g-i z-b-r-v- s-o-t-e o-h-l-. -------------------------------- Toј gui zaboravi svoitye ochila.
Kde len má svoj pas? Каде - н---ви-т-п--ош? К___ е н_______ п_____ К-д- е н-г-в-о- п-с-ш- ---------------------- Каде е неговиот пасош? 0
K-d----ye --eg----t-e --h-la? K____ s__ n__________ o______ K-d-e s-e n-e-u-v-t-e o-h-l-? ----------------------------- Kadye sye nyeguovitye ochila?
oni – ich т-е – -и--н т__ – н____ т-е – н-в-н ----------- тие – нивен 0
Kadye---- -ye---v--ye---hil-? K____ s__ n__________ o______ K-d-e s-e n-e-u-v-t-e o-h-l-? ----------------------------- Kadye sye nyeguovitye ochila?
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. Децата ---м--ат--а г-----дат---ои-е --дит---. Д_____ н_ м____ д_ г_ н_____ с_____ р________ Д-ц-т- н- м-ж-т д- г- н-ј-а- с-о-т- р-д-т-л-. --------------------------------------------- Децата не можат да ги најдат своите родители. 0
K-d------ ny--u-v--ye -chi--? K____ s__ n__________ o______ K-d-e s-e n-e-u-v-t-e o-h-l-? ----------------------------- Kadye sye nyeguovitye ochila?
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! А-- -в- ги до-ѓа-т-н-в-------д--е-и! А__ е__ г_ д______ н______ р________ А-а е-е г- д-а-а-т н-в-и-е р-д-т-л-! ------------------------------------ Ама еве ги доаѓаат нивните родители! 0
c---ovn-k c________ c-a-o-n-k --------- chasovnik
Vy – Váš, Vaša, Vaše Ви--- Ваш В__ – В__ В-е – В-ш --------- Вие – Ваш 0
ch--ovn-k c________ c-a-o-n-k --------- chasovnik
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? К-к-о -еше---ше-о пату--њ-,-г-спо-ине-Ми-ер? К____ б___ В_____ п________ г________ М_____ К-к-о б-ш- В-ш-т- п-т-в-њ-, г-с-о-и-е М-л-р- -------------------------------------------- Какво беше Вашето патување, господине Милер? 0
ch-s--nik c________ c-a-o-n-k --------- chasovnik
Kde je Vaša žena, pán Müller? Каде-е В--ат--со------ го---д-не--и---? К___ е В_____ с_______ г________ М_____ К-д- е В-ш-т- с-п-у-а- г-с-о-и-е М-л-р- --------------------------------------- Каде е Вашата сопруга, господине Милер? 0
Nye--ov-o- -ha-ovn-- ye---sip-n. N_________ c________ y_ r_______ N-e-u-v-o- c-a-o-n-k y- r-s-p-n- -------------------------------- Nyeguoviot chasovnik ye rasipan.
Vy – Váš, Vaša, Vaše В---– --ш В__ – В__ В-е – В-ш --------- Вие – Ваш 0
N-eguo-----ch-sov-i---- ras-pa-. N_________ c________ y_ r_______ N-e-u-v-o- c-a-o-n-k y- r-s-p-n- -------------------------------- Nyeguoviot chasovnik ye rasipan.
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? К-кво--еше-Ва-е-- п-т--а-----о-поѓ- Шми-? К____ б___ В_____ п________ г______ Ш____ К-к-о б-ш- В-ш-т- п-т-в-њ-, г-с-о-о Ш-и-? ----------------------------------------- Какво беше Вашето патување, госпоѓо Шмит? 0
N-e--ov--t-ch--o-n----e --si-an. N_________ c________ y_ r_______ N-e-u-v-o- c-a-o-n-k y- r-s-p-n- -------------------------------- Nyeguoviot chasovnik ye rasipan.
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? К-д--- В--ио----пр-г,--о-поѓ----ит? К___ е В_____ с______ г______ Ш____ К-д- е В-ш-о- с-п-у-, г-с-о-о Ш-и-? ----------------------------------- Каде е Вашиот сопруг, госпоѓо Шмит? 0
Ch-s-v-i-o--ye--ak-chy-- -a-----o-. C__________ y_ z________ n_ d______ C-a-o-n-k-t y- z-k-c-y-n n- d-i-o-. ----------------------------------- Chasovnikot ye zakachyen na dzidot.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + macedónčina (1-100) MP3 macedónčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!