Slovníček fráz

sk veľký – malý   »   hy մեծ - փոքր

68 [šesťdesiatosem]

veľký – malý

veľký – malý

68 [վաթսունութ]

68 [vat’sunut’]

մեծ - փոքր

mets - p’vok’r

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
veľký a malý մե-----ո-ր մ__ և փ___ մ-ծ և փ-ք- ---------- մեծ և փոքր 0
mets-- p--o--r m___ - p______ m-t- - p-v-k-r -------------- mets - p’vok’r
Slon je veľký. Փի--------: Փ___ մ__ է_ Փ-ղ- մ-ծ է- ----------- Փիղը մեծ է: 0
m-t-----’-ok-r m___ - p______ m-t- - p-v-k-r -------------- mets - p’vok’r
Myš je malá. Մ--կը--ոքր--: Մ____ փ___ է_ Մ-ւ-ը փ-ք- է- ------------- Մուկը փոքր է: 0
m--- --v p’vok’r m___ y__ p______ m-t- y-v p-v-k-r ---------------- mets yev p’vok’r
tmavý a svetlý մ--- - լո-ս--որ մ___ և լ_______ մ-ւ- և լ-ւ-ա-ո- --------------- մութ և լուսավոր 0
me-s--e----vok’r m___ y__ p______ m-t- y-v p-v-k-r ---------------- mets yev p’vok’r
Noc je tmavá. Գիշե-ը-մ--- -: Գ_____ մ___ է_ Գ-շ-ր- մ-ւ- է- -------------- Գիշերը մութ է: 0
met---e--p’vo-’r m___ y__ p______ m-t- y-v p-v-k-r ---------------- mets yev p’vok’r
Deň je svetlý. Օ-ը -այ--ռ--: Օ__ պ_____ է_ Օ-ը պ-յ-ա- է- ------------- Օրը պայծառ է: 0
P’--h--me-- e P_____ m___ e P-i-h- m-t- e ------------- P’ighy mets e
starý a mladý ծե- --երիտ---րդ ծ__ և ե________ ծ-ր և ե-ի-ա-ա-դ --------------- ծեր և երիտասարդ 0
P’-g---m-ts-e P_____ m___ e P-i-h- m-t- e ------------- P’ighy mets e
Náš dedko je veľmi starý. Մ-- -ա-ի-ը --տ---- -: Մ__ պ_____ շ__ ծ__ է_ Մ-ր պ-պ-կ- շ-տ ծ-ր է- --------------------- Մեր պապիկը շատ ծեր է: 0
P-ig---m-t- e P_____ m___ e P-i-h- m-t- e ------------- P’ighy mets e
Pred 70 rokmi bol ešte mladý. Յոթա-ասո----ար--առաջ ն- ե--տա--րդ-էր: Յ_________ տ___ ա___ ն_ ե________ է__ Յ-թ-ն-ս-ւ- տ-ր- ա-ա- ն- ե-ի-ա-ա-դ է-: ------------------------------------- Յոթանասուն տարի առաջ նա երիտասարդ էր: 0
Mu---p--ok-r e M___ p______ e M-k- p-v-k-r e -------------- Muky p’vok’r e
pekný a škaredý գ-ղ-ցի- և--գ-ղ գ______ և տ___ գ-ղ-ց-կ և տ-ե- -------------- գեղեցիկ և տգեղ 0
Mu-y----ok-r-e M___ p______ e M-k- p-v-k-r e -------------- Muky p’vok’r e
Motýľ je pekný. Թ--եռ- --ղ-ցի- -: Թ_____ գ______ է_ Թ-թ-ռ- գ-ղ-ց-կ է- ----------------- Թիթեռը գեղեցիկ է: 0
Mu-y p--ok---e M___ p______ e M-k- p-v-k-r e -------------- Muky p’vok’r e
Pavúk je škaredý. Ս-րդը-տ--- է: Ս____ տ___ է_ Ս-ր-ը տ-ե- է- ------------- Սարդը տգեղ է: 0
mut- y-----s---r m___ y__ l______ m-t- y-v l-s-v-r ---------------- mut’ yev lusavor
tlstý a chudý գեր և -իհ-ր գ__ և ն____ գ-ր և ն-հ-ր ----------- գեր և նիհար 0
m-t- -ev -us-v-r m___ y__ l______ m-t- y-v l-s-v-r ---------------- mut’ yev lusavor
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá. Կ-նը-հա-յ-ւր կի-ոգ-ամ-վ գ-ր -: Կ___ հ______ կ_________ գ__ է_ Կ-ն- հ-ր-ո-ր կ-լ-գ-ա-ո- գ-ր է- ------------------------------ Կինը հարյուր կիլոգրամով գեր է: 0
m--’--ev lusa-or m___ y__ l______ m-t- y-v l-s-v-r ---------------- mut’ yev lusavor
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý. Տ-ա-ար----ի---ն կ---գ-ամ-վ ն-հար է: Տ_______ հ_____ կ_________ ն____ է_ Տ-ա-ա-դ- հ-ս-ւ- կ-լ-գ-ա-ո- ն-հ-ր է- ----------------------------------- Տղամարդը հիսուն կիլոգրամով նիհար է: 0
G--her---u-- e G______ m___ e G-s-e-y m-t- e -------------- Gishery mut’ e
drahý a lacný թա-կ-և-էժ-ն թ___ և է___ թ-ն- և է-ա- ----------- թանկ և էժան 0
G-she-y--u-- e G______ m___ e G-s-e-y m-t- e -------------- Gishery mut’ e
Auto je drahé. Մ-քե--- թան- -: Մ______ թ___ է_ Մ-ք-ն-ն թ-ն- է- --------------- Մեքենան թանկ է: 0
Gis-e-- -ut--e G______ m___ e G-s-e-y m-t- e -------------- Gishery mut’ e
Noviny sú lacné. Թե--- -ժ-ն է: Թ____ է___ է_ Թ-ր-ը է-ա- է- ------------- Թերթը էժան է: 0
Or- pay-s-r--e O__ p_______ e O-y p-y-s-r- e -------------- Ory paytsarr e

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + arménčina (1-100) MP3 arménčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Striedanie kódov

Stále viac ľudí vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Vedia potom hovoriť viac ako jedným jazykom. Mnohí z nich často jednotlivé jazyky striedajú. Na základe situácie sa rozhodnú, ktorý jazyk uplatnia. Hovoria napríklad iným jazykom v práci a iným doma. Prispôsobujú sa tak svojmu prostrediu. Môže sa ale tiež stať, že sa jazyky menia spontánne. Tento fenomén sa nazýva striedanie kódov. Pri striedaní kódov hovorca prepne na iný jazyk uprostred reči. Môže k tomu mať mnoho dôvodov. Často nemôže v jednom jazyku nájsť vhodné slovo. Vyjadrí sa potom lepšie v inom jazyku. Alebo sa človek cíti istejšie v jednom z jazykov. Používajú potom tento jazyk pre osobné účely. Niekedy určité slovo v danom jazyku neexistuje. Človek musí teda použiť jazyk iný. Alebo ľudia zmenia jazyk preto, aby im nebolo rozumieť. Striedanie kódov teda funguje ako tajný jazyk. Kedysi sa striedanie jazykov kritizovalo. Malo sa za to, že takýto človek nevie žiadny jazyk poriadne. Dnes sa na to nahliada inak. Striedanie kódov sa považuje za špeciálnu jazykovú schopnosť. Môže byť zaujímavé pozorovať ľudí pri striedaní kódov. Často nestriedajú len jazyk, ktorým hovoria. Menia aj iné prvky komunikácie. Mnohí hovoria druhým jazykom rýchlejšie, hlasnejšie alebo dôraznejšie. Alebo začnú naraz používať viac gest a mimiky. Striedanie kódov sa tak trochu stáva aj striedaním kultúr ...