Slovníček fráz

sk veľký – malý   »   ka დიდი – პატარა

68 [šesťdesiatosem]

veľký – malý

veľký – malý

68 [სამოცდარვა]

68 [samotsdarva]

დიდი – პატარა

didi – p'at'ara

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
veľký a malý დ-დ- -- --ტ--ა დ___ დ_ პ_____ დ-დ- დ- პ-ტ-რ- -------------- დიდი და პატარა 0
did-----p'a---ra d___ d_ p_______ d-d- d- p-a-'-r- ---------------- didi da p'at'ara
Slon je veľký. სპ--ო---დ-ა. ს____ დ_____ ს-ი-ო დ-დ-ა- ------------ სპილო დიდია. 0
sp-i-- di-i-. s_____ d_____ s-'-l- d-d-a- ------------- sp'ilo didia.
Myš je malá. თა-----ატ---ა. თ____ პ_______ თ-გ-ი პ-ტ-რ-ა- -------------- თაგვი პატარაა. 0
ta--- -'---ara-. t____ p_________ t-g-i p-a-'-r-a- ---------------- tagvi p'at'araa.
tmavý a svetlý ბ--ლ- -ა ---ე-ი ბ____ დ_ ნ_____ ბ-ე-ი დ- ნ-თ-ლ- --------------- ბნელი და ნათელი 0
b--l- da-n-teli b____ d_ n_____ b-e-i d- n-t-l- --------------- bneli da nateli
Noc je tmavá. ღა-- ბნე---. ღ___ ბ______ ღ-მ- ბ-ე-ი-. ------------ ღამე ბნელია. 0
b-e-i-d--n---li b____ d_ n_____ b-e-i d- n-t-l- --------------- bneli da nateli
Deň je svetlý. დღე--ათე---. დ__ ნ_______ დ-ე ნ-თ-ლ-ა- ------------ დღე ნათელია. 0
bn-l- da----e-i b____ d_ n_____ b-e-i d- n-t-l- --------------- bneli da nateli
starý a mladý მო--ც--დ---ხ---ა-რ--. მ_____ დ_ ა__________ მ-ხ-ც- დ- ა-ა-გ-ზ-დ-. --------------------- მოხუცი და ახალგაზრდა. 0
g--me---e-i-. g____ b______ g-a-e b-e-i-. ------------- ghame bnelia.
Náš dedko je veľmi starý. ჩ-ენი---ბ-ა --ხ---ა. ჩ____ ბ____ მ_______ ჩ-ე-ი ბ-ბ-ა მ-ხ-ც-ა- -------------------- ჩვენი ბაბუა მოხუცია. 0
gh-m- --eli-. g____ b______ g-a-e b-e-i-. ------------- ghame bnelia.
Pred 70 rokmi bol ešte mladý. ს-მ--დაათ--წლის--------ჯ-- კი-ე- ა---გაზ-----ყ-. ს_________ წ___ წ__ ი_ ჯ__ კ____ ა_________ ი___ ს-მ-ც-ა-თ- წ-ი- წ-ნ ი- ჯ-რ კ-დ-ვ ა-ა-გ-ზ-დ- ი-ო- ------------------------------------------------ სამოცდაათი წლის წინ ის ჯერ კიდევ ახალგაზრდა იყო. 0
g-ame-bn---a. g____ b______ g-a-e b-e-i-. ------------- ghame bnelia.
pekný a škaredý ლამა-ი და-უშნო ლ_____ დ_ უ___ ლ-მ-ზ- დ- უ-ნ- -------------- ლამაზი და უშნო 0
dghe na-e-i-. d___ n_______ d-h- n-t-l-a- ------------- dghe natelia.
Motýľ je pekný. პ---ლ- --მ-ზ-ა. პ_____ ლ_______ პ-პ-ლ- ლ-მ-ზ-ა- --------------- პეპელა ლამაზია. 0
d-h---atel--. d___ n_______ d-h- n-t-l-a- ------------- dghe natelia.
Pavúk je škaredý. ო-ო---უშ-ო-. ო____ უ_____ ო-ო-ა უ-ნ-ა- ------------ ობობა უშნოა. 0
dgh----t-lia. d___ n_______ d-h- n-t-l-a- ------------- dghe natelia.
tlstý a chudý მს-ქანი ----ა--დ-რი მ______ დ_ გ_______ მ-უ-ა-ი დ- გ-მ-დ-რ- ------------------- მსუქანი და გამხდარი 0
mo-hu--- da--khal---r--. m_______ d_ a___________ m-k-u-s- d- a-h-l-a-r-a- ------------------------ mokhutsi da akhalgazrda.
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá. ა---ლოგ---ია-- ქ-ლი--ს--ანია. ა_____________ ქ___ მ________ ა-კ-ლ-გ-ა-ი-ნ- ქ-ლ- მ-უ-ა-ი-. ----------------------------- ასკილოგრამიანი ქალი მსუქანია. 0
m-k----i d---khalg-zr--. m_______ d_ a___________ m-k-u-s- d- a-h-l-a-r-a- ------------------------ mokhutsi da akhalgazrda.
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý. ო-მ--დ---კ-ლო-რ-მია-- კაცი--ა--დ-რია. ო____________________ კ___ გ_________ ო-მ-ც-ა-თ-ი-ო-რ-მ-ა-ი კ-ც- გ-მ-დ-რ-ა- ------------------------------------- ორმოცდაათკილოგრამიანი კაცი გამხდარია. 0
m---utsi da--k-alg-z--a. m_______ d_ a___________ m-k-u-s- d- a-h-l-a-r-a- ------------------------ mokhutsi da akhalgazrda.
drahý a lacný ძვ--ი დ--ი--ი ძ____ დ_ ი___ ძ-ი-ი დ- ი-ფ- ------------- ძვირი და იაფი 0
chv-ni -ab-- -ok-u--ia. c_____ b____ m_________ c-v-n- b-b-a m-k-u-s-a- ----------------------- chveni babua mokhutsia.
Auto je drahé. მ-ნ-ა---ძ-ირია. მ______ ძ______ მ-ნ-ა-ა ძ-ი-ი-. --------------- მანქანა ძვირია. 0
chv--i-b-----mokhu---a. c_____ b____ m_________ c-v-n- b-b-a m-k-u-s-a- ----------------------- chveni babua mokhutsia.
Noviny sú lacné. გ---თი-ია-ი-. გ_____ ი_____ გ-ზ-თ- ი-ფ-ა- ------------- გაზეთი იაფია. 0
c--en- b-b-- -o---t--a. c_____ b____ m_________ c-v-n- b-b-a m-k-u-s-a- ----------------------- chveni babua mokhutsia.

Striedanie kódov

Stále viac ľudí vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Vedia potom hovoriť viac ako jedným jazykom. Mnohí z nich často jednotlivé jazyky striedajú. Na základe situácie sa rozhodnú, ktorý jazyk uplatnia. Hovoria napríklad iným jazykom v práci a iným doma. Prispôsobujú sa tak svojmu prostrediu. Môže sa ale tiež stať, že sa jazyky menia spontánne. Tento fenomén sa nazýva striedanie kódov. Pri striedaní kódov hovorca prepne na iný jazyk uprostred reči. Môže k tomu mať mnoho dôvodov. Často nemôže v jednom jazyku nájsť vhodné slovo. Vyjadrí sa potom lepšie v inom jazyku. Alebo sa človek cíti istejšie v jednom z jazykov. Používajú potom tento jazyk pre osobné účely. Niekedy určité slovo v danom jazyku neexistuje. Človek musí teda použiť jazyk iný. Alebo ľudia zmenia jazyk preto, aby im nebolo rozumieť. Striedanie kódov teda funguje ako tajný jazyk. Kedysi sa striedanie jazykov kritizovalo. Malo sa za to, že takýto človek nevie žiadny jazyk poriadne. Dnes sa na to nahliada inak. Striedanie kódov sa považuje za špeciálnu jazykovú schopnosť. Môže byť zaujímavé pozorovať ľudí pri striedaní kódov. Často nestriedajú len jazyk, ktorým hovoria. Menia aj iné prvky komunikácie. Mnohí hovoria druhým jazykom rýchlejšie, hlasnejšie alebo dôraznejšie. Alebo začnú naraz používať viac gest a mimiky. Striedanie kódov sa tak trochu stáva aj striedaním kultúr ...