Slovníček fráz

sk veľký – malý   »   mk голем – мал

68 [šesťdesiatosem]

veľký – malý

veľký – malý

68 [шеесет и осум]

68 [shyeyesyet i osoom]

голем – мал

guolyem – mal

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
veľký a malý голе- и--ал г____ и м__ г-л-м и м-л ----------- голем и мал 0
guol-e----mal g______ – m__ g-o-y-m – m-l ------------- guolyem – mal
Slon je veľký. С--н---е-гол--. С_____ е г_____ С-о-о- е г-л-м- --------------- Слонот е голем. 0
gu-ly-m - mal g______ – m__ g-o-y-m – m-l ------------- guolyem – mal
Myš je malá. Г-уш--от-- -ал. Г_______ е м___ Г-у-е-о- е м-л- --------------- Глушецот е мал. 0
gu--ye----mal g______ i m__ g-o-y-m i m-l ------------- guolyem i mal
tmavý a svetlý т---н и--в-тол т____ и с_____ т-м-н и с-е-о- -------------- темен и светол 0
guoly-------l g______ i m__ g-o-y-m i m-l ------------- guolyem i mal
Noc je tmavá. Н-ќ---е тем-а. Н____ е т_____ Н-ќ-а е т-м-а- -------------- Ноќта е темна. 0
gu-l--m-- -al g______ i m__ g-o-y-m i m-l ------------- guolyem i mal
Deň je svetlý. Д-------св-то-. Д____ е с______ Д-н-т е с-е-о-. --------------- Денот е светол. 0
S---ot--e --o----. S_____ y_ g_______ S-o-o- y- g-o-y-m- ------------------ Slonot ye guolyem.
starý a mladý ст-р --м-ад с___ и м___ с-а- и м-а- ----------- стар и млад 0
S---ot y--guol---. S_____ y_ g_______ S-o-o- y- g-o-y-m- ------------------ Slonot ye guolyem.
Náš dedko je veľmi starý. На-и-т--ед- е -н-г- с-ар. Н_____ д___ е м____ с____ Н-ш-о- д-д- е м-о-у с-а-. ------------------------- Нашиот дедо е многу стар. 0
Sl-no- ye --oly--. S_____ y_ g_______ S-o-o- y- g-o-y-m- ------------------ Slonot ye guolyem.
Pred 70 rokmi bol ešte mladý. Пред 70 г-дин- беш- уш-е мл--. П___ 7_ г_____ б___ у___ м____ П-е- 7- г-д-н- б-ш- у-т- м-а-. ------------------------------ Пред 70 години беше уште млад. 0
G-l---h--tzo- ----al. G____________ y_ m___ G-l-o-h-e-z-t y- m-l- --------------------- Gulooshyetzot ye mal.
pekný a škaredý уб---- г-д у___ и г__ у-а- и г-д ---------- убав и грд 0
G--oo--yetzo- ye--al. G____________ y_ m___ G-l-o-h-e-z-t y- m-l- --------------------- Gulooshyetzot ye mal.
Motýľ je pekný. Пе--рут---а е ---ва. П__________ е у_____ П-п-р-т-а-а е у-а-а- -------------------- Пеперутката е убава. 0
Gu-oo-hy--zot ye ---. G____________ y_ m___ G-l-o-h-e-z-t y- m-l- --------------------- Gulooshyetzot ye mal.
Pavúk je škaredý. Пај-к-т е ---. П______ е г___ П-ј-к-т е г-д- -------------- Пајакот е грд. 0
ty-m-en-- sv-etol t______ i s______ t-e-y-n i s-y-t-l ----------------- tyemyen i svyetol
tlstý a chudý деб-л---сла- --т---к д____ и с___ / т____ д-б-л и с-а- / т-н-к -------------------- дебел и слаб / тенок 0
tye---n i----etol t______ i s______ t-e-y-n i s-y-t-l ----------------- tyemyen i svyetol
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá. Жена со---- --л-г-а-и --д-б---. Ж___ с_ 1__ к________ е д______ Ж-н- с- 1-0 к-л-г-а-и е д-б-л-. ------------------------------- Жена со 100 килограми е дебела. 0
tyem-en-i---yetol t______ i s______ t-e-y-n i s-y-t-l ----------------- tyemyen i svyetol
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý. Маж-со--- -ил--р-м--е-сла-. М__ с_ 5_ к________ е с____ М-ж с- 5- к-л-г-а-и е с-а-. --------------------------- Маж со 50 килограми е слаб. 0
N--jta ---ty----. N_____ y_ t______ N-k-t- y- t-e-n-. ----------------- Nokjta ye tyemna.
drahý a lacný с-а-----в--н с___ и е____ с-а- и е-т-н ------------ скап и евтин 0
N-k-ta-ye --emna. N_____ y_ t______ N-k-t- y- t-e-n-. ----------------- Nokjta ye tyemna.
Auto je drahé. Ав------лот---с-а-. А__________ е с____ А-т-м-б-л-т е с-а-. ------------------- Автомобилот е скап. 0
N-k-t- y--t-e-na. N_____ y_ t______ N-k-t- y- t-e-n-. ----------------- Nokjta ye tyemna.
Noviny sú lacné. Весник---- --т--. В_______ е е_____ В-с-и-о- е е-т-н- ----------------- Весникот е евтин. 0
Dye-o- ye svye-ol. D_____ y_ s_______ D-e-o- y- s-y-t-l- ------------------ Dyenot ye svyetol.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + macedónčina (1-100) MP3 macedónčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Striedanie kódov

Stále viac ľudí vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Vedia potom hovoriť viac ako jedným jazykom. Mnohí z nich často jednotlivé jazyky striedajú. Na základe situácie sa rozhodnú, ktorý jazyk uplatnia. Hovoria napríklad iným jazykom v práci a iným doma. Prispôsobujú sa tak svojmu prostrediu. Môže sa ale tiež stať, že sa jazyky menia spontánne. Tento fenomén sa nazýva striedanie kódov. Pri striedaní kódov hovorca prepne na iný jazyk uprostred reči. Môže k tomu mať mnoho dôvodov. Často nemôže v jednom jazyku nájsť vhodné slovo. Vyjadrí sa potom lepšie v inom jazyku. Alebo sa človek cíti istejšie v jednom z jazykov. Používajú potom tento jazyk pre osobné účely. Niekedy určité slovo v danom jazyku neexistuje. Človek musí teda použiť jazyk iný. Alebo ľudia zmenia jazyk preto, aby im nebolo rozumieť. Striedanie kódov teda funguje ako tajný jazyk. Kedysi sa striedanie jazykov kritizovalo. Malo sa za to, že takýto človek nevie žiadny jazyk poriadne. Dnes sa na to nahliada inak. Striedanie kódov sa považuje za špeciálnu jazykovú schopnosť. Môže byť zaujímavé pozorovať ľudí pri striedaní kódov. Často nestriedajú len jazyk, ktorým hovoria. Menia aj iné prvky komunikácie. Mnohí hovoria druhým jazykom rýchlejšie, hlasnejšie alebo dôraznejšie. Alebo začnú naraz používať viac gest a mimiky. Striedanie kódov sa tak trochu stáva aj striedaním kultúr ...