Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   bs nešto željeti

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [sedamdeset]

nešto željeti

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bosniančina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Že--te-li----i--? Ž_____ l_ p______ Ž-l-t- l- p-š-t-? ----------------- Želite li pušiti? 0
Chceli by ste tancovať? Ž-li-e -- --esat-? Ž_____ l_ p_______ Ž-l-t- l- p-e-a-i- ------------------ Želite li plesati? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Že--t--li-š--at-? Ž_____ l_ š______ Ž-l-t- l- š-t-t-? ----------------- Želite li šetati? 0
Chcel by som fajčiť. Ja --li--p-šiti. J_ ž____ p______ J- ž-l-m p-š-t-. ---------------- Ja želim pušiti. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Ž---- ----i--retu? Ž____ l_ c________ Ž-l-š l- c-g-r-t-? ------------------ Želiš li cigaretu? 0
Chcel by oheň. O- -e---vat-u. O_ ž___ v_____ O- ž-l- v-t-u- -------------- On želi vatru. 0
Chcel(a) by som niečo piť. Ja ž--i--n-što-piti. J_ ž____ n____ p____ J- ž-l-m n-š-o p-t-. -------------------- Ja želim nešto piti. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. J--želim-------j--t-. J_ ž____ n____ j_____ J- ž-l-m n-š-o j-s-i- --------------------- Ja želim nešto jesti. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. J--se --l-- -a-- od--riti. J_ s_ ž____ m___ o________ J- s- ž-l-m m-l- o-m-r-t-. -------------------------- Ja se želim malo odmoriti. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Ja-V-s -eli---eš-o ----ti. J_ V__ ž____ n____ p______ J- V-s ž-l-m n-š-o p-t-t-. -------------------------- Ja Vas želim nešto pitati. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Ja --s----i- za --š-o-----li-i. J_ V__ ž____ z_ n____ z________ J- V-s ž-l-m z- n-š-o z-m-l-t-. ------------------------------- Ja Vas želim za nešto zamoliti. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. J- Vas-že--m--a--eš-- p-zvati. J_ V__ ž____ n_ n____ p_______ J- V-s ž-l-m n- n-š-o p-z-a-i- ------------------------------ Ja Vas želim na nešto pozvati. 0
Čo si želáte, prosím? Š-a ž--it-, ----m? Š__ ž______ m_____ Š-a ž-l-t-, m-l-m- ------------------ Šta želite, molim? 0
Želáte si kávu? Ž-l----l----fu? Ž_____ l_ k____ Ž-l-t- l- k-f-? --------------- Želite li kafu? 0
Alebo si radšej želáte čaj? Ili radi-----li-e----? I__ r_____ ž_____ č___ I-i r-d-j- ž-l-t- č-j- ---------------------- Ili radije želite čaj? 0
Chceli by sme ísť domov. M--s--želimo v-zit--ku-i. M_ s_ ž_____ v_____ k____ M- s- ž-l-m- v-z-t- k-ć-. ------------------------- Mi se želimo voziti kući. 0
Chceli by ste taxík? Ž-l-t- l--v- t--s-? Ž_____ l_ v_ t_____ Ž-l-t- l- v- t-k-i- ------------------- Želite li vi taksi? 0
Chceli by telefonovať. O---ž----te------r-t-. O__ ž___ t____________ O-i ž-l- t-l-f-n-r-t-. ---------------------- Oni žele telefonirati. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bosniančina (1-100) MP3 bosniančina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.