Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   ka სურვილი

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [სამოცდაათი]

70 [samotsdaati]

სურვილი

survili

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? მოწ------ებავ-? მ_____ გ_______ მ-წ-ვ- გ-ე-ა-თ- --------------- მოწევა გნებავთ? 0
s---ili s______ s-r-i-i ------- survili
Chceli by ste tancovať? ცე-ვა-გნ---ვ-? ც____ გ_______ ც-კ-ა გ-ე-ა-თ- -------------- ცეკვა გნებავთ? 0
su--i-i s______ s-r-i-i ------- survili
Chceli by ste sa ísť prechádzať? გ-ს-ი-ნ--ა გნ-ბ---? გ_________ გ_______ გ-ს-ი-ნ-ბ- გ-ე-ა-თ- ------------------- გასეირნება გნებავთ? 0
mo-s-ev---neb--t? m_______ g_______ m-t-'-v- g-e-a-t- ----------------- mots'eva gnebavt?
Chcel by som fajčiť. მო---- -ი--ა. მ_____ მ_____ მ-წ-ვ- მ-ნ-ა- ------------- მოწევა მინდა. 0
t-----a-g--bav-? t______ g_______ t-e-'-a g-e-a-t- ---------------- tsek'va gnebavt?
Chcel(a) by si cigaretu? გი-დ- --გ-რეტი? გ____ ს________ გ-ნ-ა ს-გ-რ-ტ-? --------------- გინდა სიგარეტი? 0
ga-e-r--ba-g--bavt? g_________ g_______ g-s-i-n-b- g-e-a-t- ------------------- gaseirneba gnebavt?
Chcel by oheň. მ-- ც-ც--ი უნ-ა. მ__ ც_____ უ____ მ-ს ც-ც-ლ- უ-დ-. ---------------- მას ცეცხლი უნდა. 0
ga--i-ne---g-e---t? g_________ g_______ g-s-i-n-b- g-e-a-t- ------------------- gaseirneba gnebavt?
Chcel(a) by som niečo piť. რ-მ-ს -ალ-ვა ---და. რ____ დ_____ მ_____ რ-მ-ს დ-ლ-ვ- მ-ნ-ა- ------------------- რამის დალევა მინდა. 0
ga----ne----n----t? g_________ g_______ g-s-i-n-b- g-e-a-t- ------------------- gaseirneba gnebavt?
Chcel(a) by som niečo jesť. რ--ის --მა -ი---. რ____ ჭ___ მ_____ რ-მ-ს ჭ-მ- მ-ნ-ა- ----------------- რამის ჭამა მინდა. 0
mots-ev--mi-d-. m_______ m_____ m-t-'-v- m-n-a- --------------- mots'eva minda.
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. მ-----ცო-ა დ--------. მ____ ც___ დ_________ მ-ნ-ა ც-ტ- დ-ვ-ს-ე-ო- --------------------- მინდა ცოტა დავისვენო. 0
g-nda-si-a-et-i? g____ s_________ g-n-a s-g-r-t-i- ---------------- ginda sigaret'i?
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. რა-ა--მი-დ--გ--თხ--. რ____ მ____ გ_______ რ-ღ-ც მ-ნ-ა გ-ი-ხ-თ- -------------------- რაღაც მინდა გკითხოთ. 0
m-- ----skhl--u--a. m__ t________ u____ m-s t-e-s-h-i u-d-. ------------------- mas tsetskhli unda.
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. რ-ღაც მ-ნდა-გთ--ვო-. რ____ მ____ გ_______ რ-ღ-ც მ-ნ-ა გ-ხ-ვ-თ- -------------------- რაღაც მინდა გთხოვოთ. 0
m---ts-t-kh-- und-. m__ t________ u____ m-s t-e-s-h-i u-d-. ------------------- mas tsetskhli unda.
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. რა-ეზ- --ნდ----გპა-იჟოთ. რ_____ მ____ დ__________ რ-მ-ზ- მ-ნ-ა დ-გ-ა-ი-ო-. ------------------------ რამეზე მინდა დაგპატიჟოთ. 0
m-s---e---h---u-da. m__ t________ u____ m-s t-e-s-h-i u-d-. ------------------- mas tsetskhli unda.
Čo si želáte, prosím? რა -ნ--ავ-? რ_ გ_______ რ- გ-ე-ა-თ- ----------- რა გნებავთ? 0
r-mis dale-- ---d-. r____ d_____ m_____ r-m-s d-l-v- m-n-a- ------------------- ramis daleva minda.
Želáte si kávu? გნებავ- -რ-ი--იქა -ავ-? გ______ ე___ ჭ___ ყ____ გ-ე-ა-თ ე-თ- ჭ-ქ- ყ-ვ-? ----------------------- გნებავთ ერთი ჭიქა ყავა? 0
r-m-s-----v--minda. r____ d_____ m_____ r-m-s d-l-v- m-n-a- ------------------- ramis daleva minda.
Alebo si radšej želáte čaj? თ-----ი-ჭიქ- ჩ-ი --რ---ნ---? თ_ ე___ ჭ___ ჩ__ გ__________ თ- ე-თ- ჭ-ქ- ჩ-ი გ-რ-ე-ნ-ა-? ---------------------------- თუ ერთი ჭიქა ჩაი გირჩევნიათ? 0
r-----d--e--------. r____ d_____ m_____ r-m-s d-l-v- m-n-a- ------------------- ramis daleva minda.
Chceli by sme ísť domov. ჩ-ე- სახ-შ-------- ----დ-. ჩ___ ს_____ წ_____ გ______ ჩ-ე- ს-ხ-შ- წ-ს-ლ- გ-ი-დ-. -------------------------- ჩვენ სახლში წასვლა გვინდა. 0
rami--c-'a-----n--. r____ c_____ m_____ r-m-s c-'-m- m-n-a- ------------------- ramis ch'ama minda.
Chceli by ste taxík? ტაქსი გნ-ბავთ? ტ____ გ_______ ტ-ქ-ი გ-ე-ა-თ- -------------- ტაქსი გნებავთ? 0
m---a t--t-a -avi-----. m____ t_____ d_________ m-n-a t-o-'- d-v-s-e-o- ----------------------- minda tsot'a davisveno.
Chceli by telefonovať. თ-ვენ-დ-რე--ა გ--ბ---. თ____ დ______ გ_______ თ-ვ-ნ დ-რ-კ-ა გ-ე-ა-თ- ---------------------- თქვენ დარეკვა გნებავთ. 0
r----t- --n-a-g-'i-khot. r______ m____ g_________ r-g-a-s m-n-a g-'-t-h-t- ------------------------ raghats minda gk'itkhot.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + gruzínčina (1-100) MP3 gruzínčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.