Slovníček fráz

sk niečo musieť   »   lt ką privalėti

72 [sedemdesiatdva]

niečo musieť

niečo musieť

72 [septyniasdešimt du]

ką privalėti

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
musieť p--v-lėt--/ -u---i p________ / t_____ p-i-a-ė-i / t-r-t- ------------------ privalėti / turėti 0
Musím odoslať list. A- p--v--au-/-t-r-u----------lai-k-. A_ p_______ / t____ i_______ l______ A- p-i-a-a- / t-r-u i-s-ų-t- l-i-k-. ------------------------------------ Aš privalau / turiu išsiųsti laišką. 0
Musím zaplatiť hotel. A---ri-al-- / t-r-u --m-k-ti už-vi--but-. A_ p_______ / t____ s_______ u_ v________ A- p-i-a-a- / t-r-u s-m-k-t- u- v-e-b-t-. ----------------------------------------- Aš privalau / turiu sumokėti už viešbutį. 0
Musíš vstať skoro. Tu tur- a--st- ---tis. T_ t___ a_____ k______ T- t-r- a-k-t- k-l-i-. ---------------------- Tu turi anksti keltis. 0
Musíš veľa pracovať. Tu -uri d-u---irbt-. T_ t___ d___ d______ T- t-r- d-u- d-r-t-. -------------------- Tu turi daug dirbti. 0
Musíš byť dochvíľny. Tu --ri--evė--o-i-/ būt--pu--tualu-----te--i l--ku. T_ t___ n________ / b___ p_________ / a_____ l_____ T- t-r- n-v-l-o-i / b-t- p-n-t-a-u- / a-e-t- l-i-u- --------------------------------------------------- Tu turi nevėluoti / būti punktualus / ateiti laiku. 0
Musí tankovať. J------- pris-p-lti degal-. J__ t___ p_________ d______ J-s t-r- p-i-i-i-t- d-g-l-. --------------------------- Jis turi prisipilti degalų. 0
Musí opraviť auto. J-s tu-- -u----nt-o-i-au--mo-ilį. J__ t___ s___________ a__________ J-s t-r- s-r-m-n-u-t- a-t-m-b-l-. --------------------------------- Jis turi suremontuoti automobilį. 0
Musí umyť auto. J---tu-- nup-a--- a----o-il-. J__ t___ n_______ a__________ J-s t-r- n-p-a-t- a-t-m-b-l-. ----------------------------- Jis turi nuplauti automobilį. 0
Musí nakupovať. J- --r- ap--p----i. J_ t___ a__________ J- t-r- a-s-p-r-t-. ------------------- Ji turi apsipirkti. 0
Musí vyčistiť byt. Ji turi-t--r-yti b--ą. J_ t___ t_______ b____ J- t-r- t-a-k-t- b-t-. ---------------------- Ji turi tvarkyti butą. 0
Musí vyprať bielizeň. Ji t-r- s-a-bt--skalb-ni--. J_ t___ s______ s__________ J- t-r- s-a-b-i s-a-b-n-u-. --------------------------- Ji turi skalbti skalbinius. 0
Musíme ísť ihneď do školy. (M--- -u----uri---e-t- į m--y-l-. (____ t___ t_____ e___ į m_______ (-e-) t-o- t-r-m- e-t- į m-k-k-ą- --------------------------------- (Mes) tuoj turime eiti į mokyklą. 0
Musíme ísť ihneď do práce. (-es) -u-- --r-----i-----da-b-. (____ t___ t_____ e___ į d_____ (-e-) t-o- t-r-m- e-t- į d-r-ą- ------------------------------- (Mes) tuoj turime eiti į darbą. 0
Musíme ísť ihneď k lekárovi. (-e-- tu-- --rim---i---pas gy-y-oj-. (____ t___ t_____ e___ p__ g________ (-e-) t-o- t-r-m- e-t- p-s g-d-t-j-. ------------------------------------ (Mes) tuoj turime eiti pas gydytoją. 0
Musíte počkať na autobus. (-ūs- --r-te----kt-------u-o. (____ t_____ l_____ a________ (-ū-) t-r-t- l-u-t- a-t-b-s-. ----------------------------- (Jūs) turite laukti autobuso. 0
Musíte počkať na vlak. (J-----ur-t---a-kti trau-inio. (____ t_____ l_____ t_________ (-ū-) t-r-t- l-u-t- t-a-k-n-o- ------------------------------ (Jūs) turite laukti traukinio. 0
Musíte počkať na taxík. (J--)-t--i-e-l-u----tak-i. (____ t_____ l_____ t_____ (-ū-) t-r-t- l-u-t- t-k-i- -------------------------- (Jūs) turite laukti taksi. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + litovčina (1-100) MP3 litovčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...