Slovníček fráz

sk niečo musieť   »   mr एखादी गोष्ट अनिवार्यपणे करण्यास भाग पडणे

72 [sedemdesiatdva]

niečo musieť

niečo musieť

७२ [बहात्तर]

72 [Bahāttara]

एखादी गोष्ट अनिवार्यपणे करण्यास भाग पडणे

ēkhādī gōṣṭa anivāryapaṇē karaṇyāsa bhāga paḍaṇē

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maratčina Prehrať Viac
musieť ए-ादी-ग-ष-ट --ा----ल-ग-े ए__ गो__ क___ ला__ ए-ा-ी ग-ष-ट क-ा-ी- ल-ग-े ------------------------ एखादी गोष्ट करावीच लागणे 0
ēkhād- g--ṭa-a-i-āryap-ṇē k-r-ṇyās--bh-ga-pa-aṇē ē_____ g____ a___________ k________ b____ p_____ ē-h-d- g-ṣ-a a-i-ā-y-p-ṇ- k-r-ṇ-ā-a b-ā-a p-ḍ-ṇ- ------------------------------------------------ ēkhādī gōṣṭa anivāryapaṇē karaṇyāsa bhāga paḍaṇē
Musím odoslať list. म-ा हे --्- पाठवि--च प--िज-. म_ हे प__ पा____ पा___ म-ा ह- प-्- प-ठ-ि-े- प-ह-ज-. ---------------------------- मला हे पत्र पाठविलेच पाहिजे. 0
ēkhā-ī gō--a--niv-ry-paṇē -ara--āsa-b-āg- -----ē ē_____ g____ a___________ k________ b____ p_____ ē-h-d- g-ṣ-a a-i-ā-y-p-ṇ- k-r-ṇ-ā-a b-ā-a p-ḍ-ṇ- ------------------------------------------------ ēkhādī gōṣṭa anivāryapaṇē karaṇyāsa bhāga paḍaṇē
Musím zaplatiť hotel. मल----टे-च---------े- -ाहिज-. म_ हॉ___ बी_ दि__ पा___ म-ा ह-ट-ल-े ब-ल द-ल-च प-ह-ज-. ----------------------------- मला हॉटेलचे बील दिलेच पाहिजे. 0
ē----- gōṣ-a-k-r-v-c- lā---ē ē_____ g____ k_______ l_____ ē-h-d- g-ṣ-a k-r-v-c- l-g-ṇ- ---------------------------- ēkhādī gōṣṭa karāvīca lāgaṇē
Musíš vstať skoro. त- ल-क--उ--- प-हिज-. तू ल___ उ__ पा___ त- ल-क- उ-ल- प-ह-ज-. -------------------- तू लवकर उठले पाहिजे. 0
ēkhād- -ōṣ-a -a-ā-ī-- lāga-ē ē_____ g____ k_______ l_____ ē-h-d- g-ṣ-a k-r-v-c- l-g-ṇ- ---------------------------- ēkhādī gōṣṭa karāvīca lāgaṇē
Musíš veľa pracovať. त- खूप -ा---े-- पा----. तू खू_ का_ के_ पा___ त- ख-प क-म क-ल- प-ह-ज-. ----------------------- तू खूप काम केले पाहिजे. 0
ēkhādī ----a ka-āv-c- lāga-ē ē_____ g____ k_______ l_____ ē-h-d- g-ṣ-a k-r-v-c- l-g-ṇ- ---------------------------- ēkhādī gōṣṭa karāvīca lāgaṇē
Musíš byť dochvíľny. त---क्-शीर असल- -ाहि---. तू व____ अ__ पा____ त- व-्-श-र अ-ल- प-ह-ज-स- ------------------------ तू वक्तशीर असले पाहिजेस. 0
ma-ā-h- pat-a -āṭ-a-ilēca----ij-. m___ h_ p____ p__________ p______ m-l- h- p-t-a p-ṭ-a-i-ē-a p-h-j-. --------------------------------- malā hē patra pāṭhavilēca pāhijē.
Musí tankovať. त्या-- -ॅस-भ-ल- प-ह-ज-. त्__ गॅ_ भ__ पा___ त-य-न- ग-स भ-ल- प-ह-ज-. ----------------------- त्याने गॅस भरला पाहिजे. 0
ma-- -ē --t-- -ā--av-l-ca-pāh--ē. m___ h_ p____ p__________ p______ m-l- h- p-t-a p-ṭ-a-i-ē-a p-h-j-. --------------------------------- malā hē patra pāṭhavilēca pāhijē.
Musí opraviť auto. त्याने कार-दु-ु--त -ेल- पा--ज-. त्__ का_ दु___ के_ पा___ त-य-न- क-र द-र-स-त क-ल- प-ह-ज-. ------------------------------- त्याने कार दुरुस्त केली पाहिजे. 0
m-lā ------ra p-ṭ-a-ilēc--p--i--. m___ h_ p____ p__________ p______ m-l- h- p-t-a p-ṭ-a-i-ē-a p-h-j-. --------------------------------- malā hē patra pāṭhavilēca pāhijē.
Musí umyť auto. त--ा-- --र -ु-ल---ा---े. त्__ का_ धु__ पा___ त-य-न- क-र ध-त-ी प-ह-ज-. ------------------------ त्याने कार धुतली पाहिजे. 0
M--ā--ŏ-ēlac- --l- -i--ca ------. M___ h_______ b___ d_____ p______ M-l- h-ṭ-l-c- b-l- d-l-c- p-h-j-. --------------------------------- Malā hŏṭēlacē bīla dilēca pāhijē.
Musí nakupovať. तिन- ख-े---के-ी --हिजे. ति_ ख__ के_ पा___ त-न- ख-े-ी क-ल- प-ह-ज-. ----------------------- तिने खरेदी केली पाहिजे. 0
M--ā-h--ē-ac- --la --lē-a---hij-. M___ h_______ b___ d_____ p______ M-l- h-ṭ-l-c- b-l- d-l-c- p-h-j-. --------------------------------- Malā hŏṭēlacē bīla dilēca pāhijē.
Musí vyčistiť byt. तिन- घर -ाफ -ेले--ाहि--. ति_ घ_ सा_ के_ पा___ त-न- घ- स-फ क-ल- प-ह-ज-. ------------------------ तिने घर साफ केले पाहिजे. 0
M-----ŏ-ē-a-- b--a-dilēc-----i--. M___ h_______ b___ d_____ p______ M-l- h-ṭ-l-c- b-l- d-l-c- p-h-j-. --------------------------------- Malā hŏṭēlacē bīla dilēca pāhijē.
Musí vyprať bielizeň. त-न- कप-े-धुत-े प-ह---त. ति_ क__ धु__ पा____ त-न- क-ड- ध-त-े प-ह-ज-त- ------------------------ तिने कपडे धुतले पाहिजेत. 0
T- -ava---a uṭha---p-h---. T_ l_______ u_____ p______ T- l-v-k-r- u-h-l- p-h-j-. -------------------------- Tū lavakara uṭhalē pāhijē.
Musíme ísť ihneď do školy. आम-ही लगेच -ा-ेत-गेले----ि--. आ__ ल__ शा__ गे_ पा___ आ-्-ी ल-े- श-ळ-त ग-ल- प-ह-ज-. ----------------------------- आम्ही लगेच शाळेत गेले पाहिजे. 0
Tū--av--a-a uṭ---- p--i--. T_ l_______ u_____ p______ T- l-v-k-r- u-h-l- p-h-j-. -------------------------- Tū lavakara uṭhalē pāhijē.
Musíme ísť ihneď do práce. आम--ी-ल-ेच --मा-ा गेले पा--ज-. आ__ ल__ का__ गे_ पा___ आ-्-ी ल-े- क-म-ल- ग-ल- प-ह-ज-. ------------------------------ आम्ही लगेच कामाला गेले पाहिजे. 0
T- -av-k--- ----l- p--i-ē. T_ l_______ u_____ p______ T- l-v-k-r- u-h-l- p-h-j-. -------------------------- Tū lavakara uṭhalē pāhijē.
Musíme ísť ihneď k lekárovi. आ---ी लगेच ---्--कडे--े---पाहिजे. आ__ ल__ डॉ_____ गे_ पा___ आ-्-ी ल-े- ड-क-ट-क-े ग-ल- प-ह-ज-. --------------------------------- आम्ही लगेच डॉक्टरकडे गेले पाहिजे. 0
Tū k-ūpa ---a--ēl--pā--jē. T_ k____ k___ k___ p______ T- k-ū-a k-m- k-l- p-h-j-. -------------------------- Tū khūpa kāma kēlē pāhijē.
Musíte počkať na autobus. त- बसच----ट--घ---ी -----े. तू ब__ वा_ ब___ पा___ त- ब-च- व-ट ब-ि-ल- प-ह-ज-. -------------------------- तू बसची वाट बघितली पाहिजे. 0
T--khūpa-------ēl----h--ē. T_ k____ k___ k___ p______ T- k-ū-a k-m- k-l- p-h-j-. -------------------------- Tū khūpa kāma kēlē pāhijē.
Musíte počkať na vlak. त----रे--ी-व-ट--घि-ली --हिज-. तू ट्___ वा_ ब___ पा___ त- ट-र-न-ी व-ट ब-ि-ल- प-ह-ज-. ----------------------------- तू ट्रेनची वाट बघितली पाहिजे. 0
T- -h----kā-- -ēl--pā--j-. T_ k____ k___ k___ p______ T- k-ū-a k-m- k-l- p-h-j-. -------------------------- Tū khūpa kāma kēlē pāhijē.
Musíte počkať na taxík. तू टॅ-्सीची-वाट--घि-ली----ि--. तू टॅ___ वा_ ब___ पा___ त- ट-क-स-च- व-ट ब-ि-ल- प-ह-ज-. ------------------------------ तू टॅक्सीची वाट बघितली पाहिजे. 0
T- -a---ś-ra --a-ē-pāh-jē-a. T_ v________ a____ p________ T- v-k-a-ī-a a-a-ē p-h-j-s-. ---------------------------- Tū vaktaśīra asalē pāhijēsa.

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...